Neurologická Rehabilitácia: Kľúč k Obnove Pohybu a Kvality Života

Neurologická rehabilitácia je komplexný proces, ktorý má za cieľ obnoviť alebo zlepšiť funkcie nervového systému po úrazoch, ochoreniach alebo operáciách. Zahŕňa širokú škálu terapeutických prístupov, vrátane cvičebných programov, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám pacienta. Tento článok sa zameriava na rôzne typy cvičení, ktoré sa bežne používajú v neurologickej rehabilitácii, s dôrazom na ich prínosy a praktické príklady.

Úvod do neurologickej rehabilitácie

Neurologická rehabilitácia je zameraná na pomoc jednotlivcom s neurologickými poruchami, ako sú mozgová príhoda, poranenia mozgu, miechy, Parkinsonova choroba, roztrúsená skleróza a iné. Cieľom je zlepšiť motorické funkcie, kognitívne schopnosti, reč, prehĺtanie a celkovú kvalitu života. Vo všeobecnosti môžeme o každej liečbe povedať, že by mala byť zahájená od stanovenia diagnózy čo najskôr. Kľúčovým a rozhodujúcim členom tímu je ale samotný pacient, ktorý so zahájením liečby prestáva byť už len pasívnym objektom. Zároveň je pre neho dôležitým krokom prijať skutočnosť ochorenia a svoju energiu využiť k aktívnemu riadeniu života a jeho vedomému utváraniu.

Princípy a výhody cvičenia v neurologickej rehabilitácii

Cvičenie zohráva kľúčovú úlohu v neurologickej rehabilitácii. Pomáha pri obnove motorických funkcií, zlepšuje svalovú silu a vytrvalosť, zvyšuje rozsah pohybu, zlepšuje koordináciu a rovnováhu a podporuje neuroplasticitu, čo je schopnosť mozgu reorganizovať sa a vytvárať nové nervové spojenia. Rehabilitácia je nevyhnutnou súčasťou liečby a jej hlavné zameranie je zlepšenie alebo obnova porušenej pohybovej funkcie.

Fyzioterapia, ako jedna z možností nefarmakologickej intervencie na ovplyvnenie motorických funkcií, tvorí dôležitú súčasť liečebnej stratégie z dôvodu, že podporuje adaptačné zmeny v centrálnych nervových štruktúrach a v počiatočnom štádiu prispieva k obnoveniu porušených funkcií - hybnosť, citlivosť, rovnováha. A to je zároveň dôvod, prečo by mala byť liečba zahájená ihneď po stanovení diagnózy skleróza multiplex. Totižto v priebehu vývoja ochorenia, CNS postupne stráca schopnosť obnovy funkcie a dochádza k trvalým prejavom neurologických porúch.

Ďalším prínosom pohybovej liečby je adaptácia organizmu na pohybovú záťaž, čím sa môže dosiahnuť väčšia odolnosť voči stresu. Zároveň uvoľňované endorfíny z cvičenia napomáhajú pri pozitívnom myslení, a tým majú dopad na psychickú pohodu. Okrem toho, je cvičenie považované ako vhodná a užitočná náplň voľného času, ktorá prináša uspokojenie z toho, že ľudia so sklerózou multiplex sú schopní so svojím ochorením aktívne bojovať.

Fázy cvičebnej jednotky

Cvičebná jednotka pozostáva zo 4 fáz:

• Rozcvičenie: Je prípravnou časťou, v ktorej sa organizmus zahreje a pripraví telo na záťaž. Zároveň znižuje riziko zranenia a zlepšuje flexibilitu.
• Hlavná časť: V tejto časti tréningu je pozornosť upriamená vlastnému cvičeniu, ktorým väčšinou býva posilňovanie s vlastnou váhou, s využitím strojov alebo rôznych pomôcok (therabandy, overbally, jednoručky). Rovnako môže ísť o balančné či aeróbne cvičenie, ktoré sa odporúča zaradiť do bežného života pacientov so sklerózou multiplex.
• Uvoľnenie: Nasleduje po hlavnej časti, pri ktorom sa organizmus vracia späť do fázy pokoja bez zadýchavania.
• Strečing: Je záverečnou fázou. Podstatné je, aby sa nevykonával švihovo, ale len do polohy, pri ktorej je cítiť mierny ťah, ktorý by sa mal znižovať.

Typy cvičení používané v neurologickej rehabilitácii

V neurologickej rehabilitácii sa využívajú rôzne typy cvičení, ktoré sú prispôsobené špecifickým potrebám a stavu pacienta:

• Izometrické cvičenia: Tieto cviky sú zamerané na aktiváciu svalov bez zmeny ich dĺžky. Sú užitočné na budovanie sily, stabilizáciu kĺbov a znižovanie bolesti.
• Aeróbne cvičenia: Zlepšujú kardiovaskulárnu kondíciu, vytrvalosť a celkovú funkciu. Vhodné aktivity sú bicyklovanie, rýchla chôdza, beh, plávanie, veslársky trenažér, rotoped, nordic-walking, turistika či bežkovanie. Dôležité je, aby aktivita nadobudla pravidelnosť a aby sa dĺžka záťaže postupne zvyšovala podľa reakcie na záťaž.
• Silové cvičenia: Zamerané na budovanie svalovej sily a vytrvalosti.
• Cvičenia na rozsah pohybu: Zlepšujú flexibilitu a rozsah pohybu v kĺboch.
• Koordinačné cvičenia: Zlepšujú koordináciu a presnosť pohybov.
• Cvičenia na rovnováhu: Zlepšujú rovnováhu a stabilitu, čím znižujú riziko pádov.
• Špecifické funkčné cvičenia: Simulujú každodenné aktivity, ako je chôdza, obliekanie, varenie a iné, aby sa zlepšila schopnosť vykonávať tieto činnosti samostatne.

Izometrické cvičenia: sila v statickej polohe

Izometrické cvičenia sú prospešné na budovanie sily po zranení, pri bolesti svalov a ich preťažení či únave a takisto poskytujú skvelý relax. Ich účinky na telo sú viac ako pozitívne. Princíp izometrického napätia už pomohol nejednému pacientovi s bolesťou svalov a zároveň pomáha preniesť nadobudnutú silu do športu či každodenného pohybu. Slovo izometria pochádza z gréčtiny: izo - rovnaký, metria - dĺžka. Pri izometrických cvikoch sa mení tonus svalov, ale dĺžka svalu zostáva rovnaká. Napríklad, doska alebo vzpor na rukách aktivujú svaly celého tela, ale v pozícii zotrvávame staticky, ich dĺžka sa nemení.

Často sa s takýmito cvikmi stretneme napríklad v joge - stolička, strom, doska, bočná doska. Pri izometrických cvikoch pôsobí na svaly statická sila, ktorá podporuje rast svalov. Primárnou výhodou izometrických cvikov je rozvoj koordinácie, spevňovania svalov a stability, čo je obzvlášť výhodné pri zraneniach, kedy je nutné svaly v oblasti kĺbu stabilizovať. Napr. ak si zraníte väzy v ramene, fyzioterapeut vám najskôr odporučí izometrické cviky, ktoré pomôžu aktivovať svaly a rameno stabilizovať, čo výrazne pomáha v procese liečenia aj pri riešení bolesti.

Dôležité pri tomto type cvičenia je sledovať svoje dýchanie. Ak je intenzita tak vysoká, že musíte dych zadržiavať, alebo po dychu lapáte, je nutné intenzitu znížiť. Počas izometrického cvičenia by ste mali byť schopný dýchať nosom. Je to výborný tréning pre bránicu a dýchacie svaly. Základom izometrického cvičenia je správne dýchanie, nastavenie tela v jednotlivých cvikoch a porozumenie celého princípu izometrického napätia.

Výhody a nevýhody izometrického cvičenia

Izometrické cvičenia pozitívne vplývajú nielen na ľudí s problémami pohybového aparátu, ale aj u kulturistov, resp. u ľudí, ktorých cieľom je budovanie a rast svalovej hmoty. Dôležitou súčasťou izometrických cvikov je tréning mŕtveho bodu. Izometrické cvičenie neprospieva len ľuďom po úraze, ale takisto má svoje opodstatnenie aj pre ľudí s artrózou. Izometrické cviky im pomáhajú zosilnieť a postupne zväčšovať rozsah pohybu v jednotlivých kĺboch. Štúdia takisto preukázali, že izometrické cviky pod nižšou záťažou môžu pomôcť regulovať vysoký krvný tlak. Pozor však na intenzitu cvičenia, ak by bola príliš vysoká, krvný tlak by mohol dramaticky vystúpiť! Ak si nie ste istý, či je pre vás takéto cvičenie vhodné, prípadne ako ho robiť správne, určite sa poraďte s lekárom alebo fyzioterapeutom.

Túto metódu nie je vždy vhodné aplikovať samodiagnózou. Pacient môže disponovať sprievodnými diagnózami, ktoré vylučujú toto cvičenie a prinášajú regres. Ďalším problémom môže byť zlé technické prevedenie týchto cvikov a s tým spojené zlé precvičovanie jednotlivých partií. Pokiaľ nie sú do tréningu zahrnuté aj relaxačné a najmä strečingové partie, precvičované svaly môžu strácať svoju počiatočnú elasticitu a to môže priamo viesť k narušeniu generovanej rýchlosti. Izometrické cviky síce nerozvíjajú rýchlosť či atletický výkon priamo, ale napomáhajú k nemu nepriamo tým, že budujú statickú silu svalových vláken. Takisto nerozvíjajú mobilitu, teda pohyblivosť kĺbov a rozvoj sily je takisto značne obmedzený. Z toho dôvodu je nutné tieto cviky kombinovať s inými druhmi tréningu pre komplexný rozvoj pohybu.

Príklady izometrických cvikov

Nižšie sú uvedené príklady izometrických cvikov zameraných na rôzne časti tela.

• Izometrické cviky na zadok:
  • Stolička: Postavte sa s nohami na šírku bedrových kĺbov, špičky nech smerujú dopredu. Pomaly púšťajte zadok dozadu, akoby ste si chceli sadnúť na stoličku. V momente, keď zacítite aktiváciu svalov na zadku a zadných stehnách sa zastavte a vytrvajte. Chodidlami sa neustále odtláčajte od zeme smerom hore.
  • Výpad: Postavte sa s nohami na šírku bedrových kĺbov. Jednou nohou zakročte dozadu a pokrčte koleno smerom k zemi tak, aby sa takmer dotýkalo zeme a zostaňte v pozícii voľne dýchať. Vydržte pokiaľ nepocítite únavu a vymeňte nohy. Zopakujte na každú nohu niekoľkokrát.
  • Most: Ľahnite si na chrbát a pokrčte kolená. Chodidlá nech sú na šírku bedrových kĺbov. Zatlačte chodidlami do zeme tak, aby sa panva zodvihla. Kolená nech smerujú dopredu a medzi stehnami si predstavte loptičku, ktorú stláčate. Spodné rebrá nech smerujú k panve. Váha tela nech sa opiera o ramená a lopatky, krk a hlava by mali byť voľné. Voľne dýchajte po dobu niekoľkých sekúnd a potom vráťte panvu na zem. Zopakujte niekoľko krát.
• Izometrické cviky na brucho:
  • Nízka loďka: Ľahnite si na chrbát. Paže sú vedľa tela. S výdychom nadvihnite vystreté nohy od zeme a zdvihnite aj hlavu, ramená a paže. Dýchajte nosom a skúste uvoľniť svaly na tvári a ramená. Vytrvajte niekoľko sekúnd a po chvíľke oddychu, zopakujte.
  • Doska: Oprite sa na všetky štyri a zodvohnite kolená od zeme. Vytlačte sa rukami smerom hore tak, aby sa lopatky odtiahli od seba. Pozor na zaguľatenie chrbta. Chrbtica by mala byť ideálne neutrálna. Päty tlačte dozadu, srdce povytiahnite dopredu a kostrč nech je voľná. Dýchajte pokojne nosom, kým sa neunavíte.
• Izometrické cviky na chrbát:
  • Kobylka: Ľahnite si na brucho a čelo oprite o podložku. Ruky položte pozdĺž tela. S výdychom zdvihnite od zeme nohy, trup, hlavu aj paže do pozície akoby ste leteli. Ruky ťahajte smerom dozadu. Brucho bude naplnené tlakom, preto dýchajte pri tomto cviku smerom do hrudníka. Cvik výborne posilňuje svaly zadnej strany tela a učí nás dýchať do hrudníka aj pod záťažou. Vydržte pár sekún a po chvíľke oddychu, zopakujte.
  • Zhyb vo výdrži: Ak máte k dispozícii tyč, na ktorú sa môžete zavesiť, tento cvik je ideálny na posilnenie veľkých chrbtových svalov a ramien. Chyťte sa tyče rukami širšie ako sú ramená a zdvihnite sa smerom hore koľko vládzete a chvíľu sa podržte. Zopakujte niekoľko krát.
• Izometrický cvik na spevnenie tela:
  • Izometrický most alebo doska na predlaktí: Oprite sa o lakte a kolená. Lakte sú pod ramenami a celé predlaktia vrátane zápästia tlačíte do zeme. Zaprite sa špičkami do zeme a nadvihnite kolená od zeme. Je dôležité, aby ste sa neprehli v krížoch, preto dbajte na to, aby zadok nepadal nízko, spodné rebrá smerujú k panve a kostrč je voľná. Medzi vnútornými stehnami si predstavte loptičku, ktorú stlačíte. Zostaňte v polohe tak dlho, pokiaľ vládzete normálne dýchať nosom. Môžete zopakovať aj viackrát. Tento cvik posilňuje svaly trupu, ramien, brucha, chrbta, nôh i zadku a posilňuje hlboký stabilizačný systém.

Cviky na chrbticu a špeciálne cvičenia

Cviky na chrbticu sú ideálnou prevenciou bolestí a chronických ťažkostí. Desať minút denne nikoho nezabije. Pri každom cvičení si zapamätajte, že ak vás niečo bolí alebo ťahá, buď nerobíte niečo správne, alebo je vaše telo stuhnuté. Cviky robte pomaly, opatrne, najskôr svaly zohrejte ľahkým preťahovaním a až po zahriatí (5-10 minút cvičiť v plnom rozsahu pohybov).

Tu je niekoľko základných cvikov, ktoré pomáhajú uvoľniť a posilniť chrbticu:

1. Mačací chrbát: Tento jednoduchý cvik zlepšuje mobilitu chrbtice a uvoľňuje napätie v krížoch a hrudnej časti. Vhodný je najmä ráno alebo ako rozcvička pred pohybovou aktivitou. Správne prevedenie vyzerá tak, že si kľaknete na štyri, dlane položíte pod ramená, kolená pod bedrá a striedavo vyhrbujete a prehýbate chrbát.
2. Mostík: Posilňuje sedacie svaly, hamstringy a dolnú časť chrbta. Stabilita panvy je pritom zásadná pre zdravé držanie tela. Ľahnite si na chrbát, pokrčte kolená, chodidlá položte na podložku a spevnite brušné svaly. Pomaly zdvíhajte panvu tak, aby telo vytvorilo líniu od ramien ku kolenám, chvíľu vydržte a potom sa kontrolovane spustite späť.
3. Cvik s názvom „medveď“: Je efektívny pre aktiváciu hlbokého stabilizačného systému - tzv. core, ktorý má zásadný význam pri ochrane chrbtice. Z polohy na štyroch zdvihnite kolená niekoľko centimetrov nad podložku a udržujte pevný trup. Panvu ani chrbát nesmiete vykrúcať. Môžete zostať staticky alebo urobiť pár krokov dopredu a dozadu.
4. Mŕtvy chrobák: Učí koordinácii a stabilite. Ľahnite si na chrbát, ruky aj nohy zdvihnite kolmo nahor a pomaly spúšťajte pravú ruku a ľavú nohu smerom k podložke. Potom sa vráťte do východiskovej polohy a vymeňte strany. Brušné svaly musia zostať aktívne počas celého pohybu.
5. Uvoľnenie bedrovej časti: Je dôležité najmä po dlhom sedení. Položte sa na chrbát, jednu nohu nechajte natiahnutú a druhú pritiahnite kolenom k hrudníku. V tejto polohe vydržte približne 20-30 sekúnd a vymeňte nohy.

Kľúčovým nástrojom prevencie je pravidelné a cielene zamerané cvičenie, ktoré spevňuje svalový korzet, zlepšuje mobilitu a pomáha udržiavať chrbticu v zdravej kondícii. Je však dôležité pripomenúť, že neexistuje univerzálny cvik, ktorý vyrieši všetky problémy.

Cvičenia pre pacientov so sklerózou multiplex

U mnohých ľudí so sklerózou multiplex na konkrétne prejavy ochorenia nestačí len farmakologická liečba. Na zlepšenie stavu pacienta sa odporúča aj rehabilitácia. U pacientov so sklerózou multiplex neexistuje jednotný fyzioterapeutický program, ktorý by sa dal uplatniť u všetkých pacientov, vzhľadom na rôzny priebeh ochorenia a variabilitu klinického nálezu. Zostavenie rehabilitačného programu by malo byť prísne individuálne a vyžaduje si špecifický prístup u každého pacienta. Je potrebné, aby fyzioterapeutická liečba sklerózy multiplex bola individuálna, nakoľko sa musí zohľadňovať priebeh a štádium ochorenia, rovnako vek a celkový zdravotný stav pacienta - ako fyzická kondícia tak aj psychická.

Riešením je zabezpečenie komplexnej, cielenej, dlhodobej a včas stanovenej liečby. Hlavným cieľom fyzickej aktivity je prispieť k stabilizácií a spomaleniu nárastu disability. Ide predovšetkým o zlepšenie kardiorespiračnej zdatnosti, rozvoj svalovej sily, vytrvalosti - čo znamená, že pomocou fyzioterapie sa zlepšuje schopnosť odolávať únave, ktorá je závislá na úrovni fyziologických funkcií ako je okysličovanie a transportné procesy vo svaloch.

Cvičenia pre Parkinsonovu chorobu

Hlavné oblasti, ktoré sa snažíme cvičením ovplyvniť, je spomalenosť pohybov, stuhnutosť tela, tras, neobratnosť, únava a nestabilita stoja a chôdze. Pritom obvykle tras nespôsobuje pacientom také ťažkosti, že by sa na ne bežne sťažovali. Najvhodnejšie je využiť akékoľvek loptové hry alebo aj jednoduchšie ručné práce. V počiatočných štádiách ochorenia je vhodné čo najviac zachovávať telesné cvičenie, pri ktorom ruky intenzívne pracujú - napr. hádzanie a chytanie lopty, frisbee (lietajúci tanier), petanque. V pokročilých štádiách, keď je pohyb rúk už značne obmedzený, je vhodné trénovať napr. hádzanie a chytanie mäkkej lopty.

Väčšina parkinsonikov má ako kľúčovú potrebu pre zachovanie sebestačnosti práve chôdzu. Pritom nestabilita, neobratnosť chôdze alebo riziko pádov spôsobuje obavy, neistotu a následnú sociálnu izoláciu. Na nácvik obratnosti chôdze je najlepšie využiť rytmus. Pri začatí chôdze (vykročení) je vhodné odpočítať si samotný úkon (raz, dva, tri, teraz...), alebo rytmicky počítať kroky (ľavá, pravá, ľavá, pravá). Podobne je možné využiť napr. rytmickú hudbu z rádia alebo zo smartfónu. Mozog vníma tieto rytmické signály a dokáže prekvapujúco zlepšiť chôdzu (ktorá má jasne rytmický charakter).

Ako vizuálnu rytmickú stimuláciu je možné využiť akúkoľvek podlahu s pravidelným vzorom (ideálne sú pásiky alebo štvorce so vzdialenosťou čiar 30-40 cm), teda koberce, dlažbu apod. Pritom je však nutné dať pozor na šmykľavý povrch! Keď sa podarí zlepšiť samotnú chôdzu, treba sa zamerať na vstávanie zo sedu, otočenie sa na mieste alebo náhle zmeny smeru - tu je podobne možné využiť rytmus.

Rečová a dychová rehabilitácia

Hlas a reč je u niektorých pacientov prvým príznakom ochorenia. V pokročilejších štádiách je narušená takmer u všetkých pacientov. Treba sa zamerať najmä na rozprávanie alebo hlasné čítanie dlhších úsekov textu. Nejde pritom ani tak o „recitáciu“ alebo básnický prednes, pomáha napríklad prečítať text vyšším a nižším hlasom, trénovať hlasový rozsah (dlhé samohlásky trénovať od najhlbšieho hlasu až po najvyšší) a taktiež striedať čítanie a rozprávanie pomalšie a rýchlejšie - tieto cviky pomôžu nielen urobiť reč zreteľnejšou, no odstraňujú i „robotický“ nádych parkinsonského hlasu (tzv. dysfónia).

Súčasťou rečovej rehabilitácie sú i dychové cvičenia - reč je u parkinsonikov totiž často tichá nie kvôli poruche v hlasových ústrojoch, ale pre stuhnutosť medzirebrových svalov tvoriacich výdych. Okrem tréningu rozprávania je vhodné „trénovať“ aj spev, teda občas si zaspievať. Spev výrazne ovplyvňuje rečový a hlasový prejav. Pod muzikoterapiou však nenájdeme len spev, ale tiež počúvanie hudby a tanec resp. rytmický pohyb na hudbu. Hudba parkinsonikom svojim rytmom môže dodávať potrebný impulz (na začiatok pohybu alebo na pravidelnosť rytmických pohybov - napr. chôdzu).

Cvičenia na závraty a poruchy rovnováhy

Závrať je točenie okolia a strata rovnováhy, ktorá môže byť akútna, krátkotrvajúca alebo chronická. Závraťou trpí až 10% ľudí v bežnej populácii, je to veľmi častý problém ľudí nad 60 rokov. Porucha môže byť na troch úrovniach - vnútorné ucho, mozoček a krčná chrbtica. Najčastejšie je príčina združená - tzv. vestibulocervikálny syndróm. Príčinu závrate je potrebné zdiagnostikovať /lekár ORL, neurológ/. V prípade chronickej závrate je súčasťou medikamentóznej liečby tréning, ktorý spočíva v opakovaných pohyboch s adaptáciou na zmeny polohy hlavy a trupu za kontroly zraku. Cvičenie je potrebné vykonávať 2-3x denne, je nutné upraviť domáce prostredie, aby ste nezakopávali o predmety /prahy, koberčeky, káble/, nainštalovať madlá pre pocit istoty a bezpečia.

Cvičenia na boľavé rameno

Bolesť ramena môže byť výsledkom mnohých rôznych faktorov. S boľavým ramenom by ste určite nemali robiť namáhavé cvičenia. Na druhej strane, správne zvolené cviky môžu byť formou terapie boľavého ramena. Pomocou vhodných strečingových a posilňovacích cvičení sa môžeme zbaviť nepríjemných neduhov. Než začneme trénovať na boľavé rameno, je dobré sa vybaviť nejakým užitočným cvičebným príslušenstvom. Prevedenie cvikov na ramenné kĺby s použitím trekingovej palice a malej loptičky umožňuje formovať pohyblivosť. Podložka na cvičenie je dôležitým tréningovým doplnkom, ktorý poskytuje nielen pohodlie pri cvičení, ale zároveň chráni telo pred odreninami a zraneniami.

Príklady cvičení na boľavé rameno:

• Zdvíhanie narovnaných rúk nad hlavu pomocou tréningovej palice.
• Presuňte palicu z jednej strany tela na druhú s narovnanými rukami.
• Veslovanie s tréningovou palicou pred vami.

Každý cvik na ramenný kĺb sa opakuje 10x v 2-3 sériách.

Cvičenia na inkontinenciu (Kegelove cviky)

Inkontinencia je samovoľný únik moču alebo stolice, ktorý nemožno ovládať vôľou. Môže sa vyskytnúť v ktoromkoľvek veku, nie je to problém, ktorý sa spája len so starnutím, hoci je pravda, že inkontinenciou trpia oveľa častejšie ľudia vo vyššom veku. Vo vekovej kategórii nad 60 rokov trpí inkontinenciou takmer každý druhý človek. Tento problém sa často môže zhoršiť v súvislosti s inými ochoreniami. Ťažkosti so samovoľným únikom moču či stolice nastávajú ako dôsledok zmien v malej panve a následného ochabnutia svalov panvového dna.

Dôležitou súčasťou liečby, ale aj prevencie je posilňovanie svalov panvového dna, k čomu ideálne slúžia tzv. Kegelove cviky. Toto cvičenie pochádza z 20. rokov 19. storočia a pôvodne slúžilo na nápravu drobných anatomických odchýlok, ktoré u žien vznikali po pôrode. Dnes sa využíva aj v rámci prevencie a tieto cviky by si mala osvojiť každá žena.

Úloha fyzioterapeuta v neurologickej rehabilitácii

Fyzioterapeut je kľúčovou postavou v neurologickej rehabilitácii. Vykonáva komplexné vyšetrenie pacienta, stanovuje individuálny rehabilitačný plán, učí pacienta správne vykonávať cvičenia, monitoruje pokrok a upravuje plán podľa potreby. Dôležitým piliérom každého cvičenia je správna technika cvičenia a dýchanie. Bez správneho dýchania nie je možné účinne vykonávať dynamické a ani statické cvičenia. Pri každom cvičení, vrátane izometrického, je pravidelný a dostatočný prísun kyslíka dôležitý z pohľadu okysličovania svalstva, čo vedie aj k lepším výkonom. Fyzioterapeut Vám (okrem iného) pomôže pri týchto, alebo aj ďalších cvikoch určiť objem, frekvenciu a intenzitu cvičenia, nastavenú priamo pre Vás.

Každý chrbát je iný a to, čo pomôže jednému človeku, môže inému spôsobiť zhoršenie. Hernia disku, skolióza či iné štrukturálne zmeny v chrbtici sú diagnózy, pri ktorých je potrebné zvažovať bezpečnosť pohybu individuálne. Rovnako dôležité je zvládnuť techniku - nesprávne prevedený cvik dokáže uškodiť viac než pomôcť. Na špecializovaných klinikách sa zameriavajú na podrobnú diagnostiku pohybového aparátu a zostavenie individuálnych rehabilitačných plánov. Fyzioterapeut dokáže určiť, ktoré svaly sú oslabené a ktoré preťažené, a na základe toho navrhne vhodné cvičenia. Zároveň vás naučí správnu techniku a dýchanie, aby ste sa vyhli preťaženiu alebo zraneniu. Ak vás trápia bolesti chrbta alebo si nie ste istí, aké cviky sú pre vás vhodné, radi vám pomôžeme.

tags: #neurologicka #rehabilitacia #cviky