Neporiadok v byte: Od bežnej neorganizovanosti po zásah sociálky

Neporiadok v byte môže mať mnoho podôb a príčin. Od mierneho chaosu, ktorý je pre niektorých ľudí prirodzeným prostredím, až po extrémne stavy, ktoré signalizujú hlbšie problémy a môžu si vyžadovať zásah sociálnych služieb. Je dôležité rozlišovať medzi „organizovaným neporiadkom“, ktorý podporuje tvorivé myslenie, a neporiadkom, ktorý vedie k stresu, úzkosti a znižuje kvalitu života.

Čo je to „organizovaný neporiadok“ a pre koho je vhodný?

Sú ľudia, ktorí fungujú v takzvanom organizovanom neporiadku. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to neporiadok, ale v skutočnosti majú všetko dobre premyslené a zorganizované podľa vlastného systému. Ten podporuje tvorivé myslenie a vyžaduje vysokú flexibilitu jednotlivca, efektívne fungujúceho aj v prostredí, ktoré môže pre ostatných pôsobiť chaoticky. Povestný „neporiadok“ na stole jedného z najväčších mozgov 20. storočia Alberta Einsteina však nie je pre všetkých. My ostatní potrebujeme štandardný poriadok, aby sme sa vyhli zdrojom stresu a zmätku.

Pre deti je prirodzený skôr chaos alebo tvorivý neporiadok, v ktorom sa vyznajú. Úzkostlivé udržiavanie poriadku vedie deti k pasivite a obmedzeniu ich hravosti a tým aj spomaleniu ich vývinu. To však neznamená, že deti by nemali mať systém v hračkách, oblečení či školských veciach. Dôležité je nájsť rovnováhu medzi stabilným poriadkom a priestorom pre tvorivý neporiadok počas hrania a tvorenia.

Neporiadok ako zrkadlo psychiky

Poriadok a neporiadok môžu byť hlbokým zrkadlom vnútorného duševného poriadku alebo neporiadku, pretože sú viazané na osobnostné vlastnosti a mentálne schopnosti človeka. Neporiadok nie je len estetický problém - podvedome zhoršuje úzkosť a vyčerpáva nás. Súvisí so stresom a úzkosťou aj podľa vedeckých štúdií.

• Preťaženie mysle: Náš mozog má obmedzenú kapacitu vnímať a venovať pozornosť len určitému množstvu podnetov. Keď sme obklopení neporiadkom a množstvom vecí, môže byť naša myseľ preťažená. Čím viac predmetov okolo seba máme, tým ťažšie je sústrediť sa na dôležité úlohy a udržať si vnútorný pokoj.
• Stresová reakcia: Neporiadok môže vyvolať fyziologickú stresovú reakciu. Dôležité je však poznamenať, že nejde vždy len o neporiadok samotný, ale aj o naše vnímanie neporiadku.
• Strata kontroly: Keď je okolo nás neporiadok, môžeme mať pocit, že sme stratili kontrolu nad svojím prostredím a životom. Tento pocit bezmocnosti môže prehlbovať úzkosť a viesť k zacykleniu, kedy veríme, že nad situáciou nemáme kontrolu, takže sa ju ani nesnažíme získať, čo neporiadok len zhorší a umocní stres.
• Negatívne emócie: Neporiadok môže vyvolávať frustráciu, podráždenie, pocit hanby alebo viny. Tieto emócie sa vzájomne prepájajú a zhoršujú psychické problémy.
• Vplyv na deti: Deti žijúce v domácnostiach, kde je výskyt neporiadku každodenným chlebom, to majú podľa výskumov v živote zložitejšie. Napríklad dosahujú horšie výsledky v testoch kognitívnych aj jazykových schopností a častejšie sa u nich prejavuje problémové správanie.

Decluttering: Viac než len upratovanie

Decluttering, alebo debordelizácia, je proces zbavovania sa chaosu a zmätku. Na rozdiel od klasického upratovania, ktoré sa zameriava na vysávanie, umývanie a utieranie prachu, decluttering ide hlbšie. Odhaľuje zdroj chaosu a odstraňuje ho. Ide o vytriedenie vecí a ich následné uloženie tak, aby ste už nemuseli nič hľadať. Výsledkom je menej vecí, všetky majú svoje miesto a domácnosť je lepšie zorganizovaná. Súčasťou declutteringu môže byť aj služba usporiadania šatníka, ktorá zahŕňa triedenie, reorganizáciu a ukladanie vecí v šatníku alebo v skriniach.

Ako začať s upratovaním a declutteringom

Namiesto toho, aby ste sa snažili upratať a zorganizovať celú domácnosť naraz, zamerajte sa na jednu miestnosť. Táto metóda vám pomôže vyhnúť sa pocitu zahltenia z prehnaného množstva úloh a umožní vám vidieť postupný pokrok, ktorý môže byť skvelým motivátorom. Čo tak začať napríklad kuchyňou?

1. Triedenie pomocou krabíc: Pomocou štyroch krabíc usporiadajte veci podľa toho, čo s nimi zamýšľate. Označte ich nasledujúcimi štítkami: ponechať, darovať, predať alebo vyhodiť. Veci roztrieďte do krabíc podľa ich užitočnosti a hodnoty.
2. Dve dôležité otázky: Pri každom predmete, ktorý si chcete nechať, si položte dve otázky: Je pekný? Je užitočný?
3. Používanie organizačných štítkov: Môže značne uľahčiť hľadanie a ukladanie predmetov tam, kam patria, či už ide o oblečenie, alebo veci v špajzi a v kuchyni. Keď sú veci jasne označené, viete presne, kde ich hľadať.
4. Pravidelné 10-minútové upratovanie: Každý deň venujte 10 minút času rýchlemu upratovaniu pre udržanie poriadku. Toto krátke, ale pravidelné upratovanie prispeje k lepšej organizácii u vás doma a zabráni hromadeniu nechceného neporiadku. V kuchyni a obývačke je zásadné upratať najneskôr pred spaním. Ráno len dokončite zvyšok. Začnite deň tým, že si usteliete posteľ.
5. Minimalizmus a úložný priestor: Minimalizmus nie je len trend, ale aj filozofia, ktorá sa zameriava na jednoduchosť a funkčnosť. V malých priestoroch je vhodné využiť skrine až do stropu, kam môžete uložiť veľa vecí. Skvelý je aj úložný priestor pod posteľou a gaučom. Premýšľajte aj nad tým, čo je naozaj nutné v domácnosti mať, a čo naopak nie. Ak máte tú možnosť, vyberajte si nábytok, ktorý ponúka extra úložný priestor, napríklad posteľ alebo konferenčný stolík so zásuvkami.
6. Triedenie podľa ročného obdobia: Pravidelne kontrolujte a trieďte veci podľa ročného obdobia. Napríklad na konci leta si pozrite svoje letné oblečenie, rozdeľte ho na kôpky podľa toho, ktoré si chcete nechať. To, ktoré už vám nesedí alebo nie je váš štýl, môžete darovať či predať.
7. Pravidlo troch: Použijem, odnesiem, upracem! Ak budete veci vracať na svoje miesto ihneď po použití, zabránite hromadeniu neporiadku.

Poriadok v šatníku a udržateľná móda

Mimoriadne dôležitý je poriadok v skrini, resp. v šatníku. Niekto preferuje skladanie vecí do „komínikov“, iný vešiaky a niekto zásuvkový štýl Marie Kondo. Vyberte si, čo vyhovuje vám a to s ohľadom na vaše priestorové možnosti.

Pre udržanie poriadku v skrini je potrebné zmeniť prístup k oblečeniu a nenakupovať zbytočné „handry“ do zásoby. Vyskúšajte princípy udržateľnej módy alebo „slow fashion“, ktoré vás naučia minimalizmu a pomôžu aj našej planéte.

Základom udržateľného šatníka sú:

• Kvalita a lokálnosť: Podporujte slovenských tvorcov a domácich výrobcov. Pri zahraničných značkách sledujte certifikáty ako Oeko-Tex, Gots, Cradle 2 Cradle, PETA, EcoCert, Bluesign alebo Fair Trade. Tieto kúsky sú v porovnaní s oblečením v bežných reťazcoch drahšie, no môžete si byť istí ich vysokou kvalitou.
• Second handy, bazáre a swapy: Sú dôležitou súčasťou udržateľnej módy. Veľmi populárne sú práve „swapy“ oblečenia. Niektoré moderné „sekáče“ dokonca upcyklujú staré oblečenie, z ktorého vytvárajú nové kúsky.
• Kapsulový šatník: Ide o systém, ktorý nám radí mať v šatníku maximálne 40 kusov oblečenia. Jednotlivé kúsky sú minimalistické a nadčasové, aby sa dali navzájom dobre kombinovať a nepodliehali trendom.
• Psychická väzba k oblečeniu: Nechajte si len tie veci, ktoré vám robia radosť. Ku každému kúsku by sme mali mať psychickú väzbu. Ak to tak je, potom nám stačí aj pár kúskov, ktoré budeme nosiť dokola a rady.

Neporiadok vo vzťahoch a rodine

Neporiadok a naťahovanie sa, že členovia domácnosti za sebou neupracú, je v tretine manželstiev pri hádkach témou číslo jedna. Oblečenie na stoličke, omrvinky na stole, neodložené noviny, kolieska od pohára na stole... To všetko spôsobuje nielen „bordel“ v domácnosti, ale aj napätie vo vzťahoch.

Ak sa v spolužití stretnú dve osobnosti, ktoré sú vo vnímaní neporiadku na opačných póloch, vzniká problém. Partneri sa v takom prostredí necítia dobre a narastá medzi nimi napätie. Pod jeho ťarchou začnú riešiť aj také veci, ktoré by za iných okolností neriešili. Témou hádok môže byť čokoľvek. Kto je vinný za všetok neporiadok, porovnáva sa čas, koľko ktorý z partnerov strávi upratovaním alebo kto kam nelogicky odkladá veci, ktoré potom nemôže ten druhý nájsť.

Opakované výskumy psychológov preukázali, že ak sa pár venuje upratovaniu spoločne, odmenou je im kvalitnejší a častejší sex. Naopak muži, ktorí doma nepomáhajú, majú sexuálny život najchudobnejší. Platí tiež, že tí, ktorí sa vedia na upratovaní dohodnúť a aktívne sa na ňom podieľajú, bez ohľadu na pohlavie, sú v posteli najaktívnejší.

Poriadok a deti: Učiť sa zodpovednosti

Učiť deti upratovať znamená, že ich učíte upratovať niečo v sebe, upratovať v živote, vo vzťahoch k veciam, zvieratám, ľuďom. Z psychologického hľadiska poriadok a upratovanie znamená schopnosť organizovať veci: hračky, knihy, úlohy, oblečenie, priestor okolo seba, ale triediť aj rôzne informácie a zadeľovať svoj čas.

Deti nemajú ešte vyvinuté organizačné schopnosti - nevedia ako začať, kde začať, čo robiť ďalej a čo kam dať, potrebujú pomoc a vniesť do ich neprehľadného sveta systém a poriadok. Úlohou rodičov je nájsť motiváciu, ktorá dieťa vedie k trpezlivosti, ochote, záujmu a tvorivosti. Motivačne na deti pôsobia bodovacie tabuľky a harmonogramy, ktoré fungujú prehľadným spôsobom a pomáhajú deťom naučiť sa spoliehať na seba, zároveň ich učia sebaúcte.

Základné predpoklady poriadku u detí:

• Dajte dieťaťu možnosť vnímať a zažívať poriadok, v ktorom sa bude cítiť dobre a ono samo si ho potom bude chcieť udržať.
• Buďte vzorom v udržiavaní poriadku.
• Nezabúdajte, že dieťa potrebuje aj „tvorivý neporiadok“.
• Zadefinujte, čo je to únosný „neporiadok alebo poriadok“ v izbe.
• Zbavujte sa starých vecí, pokazených hračiek a zbytočností.
• Vytvorte priestor, kde všetko má svoje miesto.
• Majte upratovací režim v kalendári - každodenné upratovanie vyplývajúce z chodu domácnosti a „veľké“ upratovanie, ktoré znamená triedenie, vynášanie, darovanie vecí, ale aj čistenie a vysávanie priestoru.
• Používajte vizuálne pripomienky, ako je galéria fotografií poriadku a neporiadku.

Kritické momenty pri učení detí upratovať:

• Domáce práce by nikdy nemali byť trestom a nemali by byť spojené s negatívnymi emóciami.
• Rozprávanie a vysvetľovanie o téme poriadku a neporiadku nie je u detí účinné.
• Namiesto kritizovania a rozprávania o dôležitosti poriadku, učte deti už v nižšom veku, ako sa poriadok robí, a pomáhajte im.
• Neváhajte požiadať dieťa o pomoc pri upratovaní ostatných priestorov v byte.
• Malo by platiť pravidlo, že ako prvá má byť zabezpečená starostlivosť o živých členov rodiny, až potom neživý poriadok.
• Do upratovania možno zapájať deti už od jedného roka. Predškoláci a veľkí školáci už chápu súvislosti spojené s upratovaním lepšie, využite ale možnosť spoločne stráveného času pri upratovaní a dozviete sa viac ako pri cielenej komunikácii.
• Nezabúdajte, čím menej vecí v izbe, tým ľahšie sa tam bude udržiavať poriadok.

Neporiadok v spoločných priestoroch bytových domov

Zanechávanie odpadkov a iných predmetov na chodbách bytového domu môže viesť k pokutám až do výšky 16 330 €. Spoločné priestory naozaj neslúžia na odkladanie nepotrebných vecí. Väčšina z týchto priestorov slúži ako únikové cesty, ktoré musia byť vždy priechodné. V prípade požiaru môžu predmety na chodbách predstavovať nebezpečenstvo nielen pre vlastníkov, ale aj pre záchranné zložky. Môžu sa o tieto predmety potknúť, ak je znížená viditeľnosť kvôli dymu, a tieto predmety môžu prispieť k rýchlejšiemu šíreniu požiaru.

Obyvatelia, ktorí nechávajú páchnuce odpadky v spoločných priestoroch, taktiež porušujú bezpečnostné nariadenia a obťažujú ostatných susedov silným pachom. Ak sused nereaguje na slušné upozornenia, je možné osloviť obec či obecnú políciu. V extrémnych prípadoch môže byť problém riešený aj súdnou cestou. Najefektívnejším spôsobom je však využitie inštitútu domového poriadku.

Domový poriadok a riešenie problémov

Domový poriadok je súbor pravidiel, ktoré musia obyvatelia dodržiavať. Ak ho nadpolovičná väčšina vlastníkov schváli na schôdzi, stáva sa záväzným pre všetkých. Do domového poriadku je možné zahrnúť aj sankcie za jeho nedodržiavanie. Finančné pokuty za porušenie pravidiel môžu byť pripočítané do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Takéto pokuty sú legislatívne vymožiteľné, čo zabezpečuje dodržiavanie poriadku.

Ak vlastník odmieta odstrániť svoje veci z chodby, správca alebo predseda bytového domu môže zasiahnuť. Môže sa odvolať na legislatívu, ktorá zabezpečuje, že únikové cesty musia byť trvalo voľné. Ak vlastník nereaguje ani po výzve, správca alebo predseda môže veci odstrániť na základe zákona, ktorý im to umožňuje bez súhlasu vlastníka. Správca alebo predseda by mali vlastníkovi vysvetliť dôležitosť voľných únikových ciest. Ak nepomôže cesta „po dobrom“, môžu zasiahnuť a veci odstrániť aj napriek nesúhlasu vlastníka. Tento postup môže byť zahrnutý aj do domového poriadku, ktorý musia vlastníci schváliť.

Kedy zasahuje sociálka?

Niekedy neporiadok v byte signalizuje hlbšie problémy, ktoré si vyžadujú zásah sociálnych služieb. Príkladom je situácia v paneláku na ulici Volgogradskej, kde žije suseda M. K. so svojím mentálne zaostalým synom. Suseda je vážne chorá, sotva chodí, sama nie je schopná sa o seba a svojho syna postarať. Nezvláda si navariť, byt upratať, v jej izbe je neporiadok. Existuje obava, aby nenechala pustenú vodu, zapnutý plyn, nespôsobila požiar. Rozumne s ňou hovoriť je prakticky nemožné, nemožno ju primäť, aby vyhľadala pomoc. V rodine nie sú dobré vzťahy a zdá sa, že sa o ňu nikto nestará.

V takýchto prípadoch je dôležité prekonzultovať situáciu s niekým, kto by mohol odborne poradiť, ako to riešiť. Situáciu by malo riešiť mesto, samospráva, ktorá má vo svojej kompetencii zabezpečovať sociálne služby, posúdiť zdravotný a sociálny stav, vykonať šetrenie a návštevu v mieste bydliska.

Ako postupovať v prípade podozrenia na zanedbanú starostlivosť?

Ak ste svedkom takejto situácie, ako susedia máte možnosť požiadať aj súd o zbavenie svojprávnosti na právne úkony susedu, aj syna, a potom požiadať o ich umiestnenie do DSS (Domova sociálnych služieb). Podnet môže súdu poskytnúť ktokoľvek, napr. sused. Súd vychádza zo zistení urobených na základe posudkov lekárov, skúma vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a činy v rodine, v jeho spoločenskom styku s okolím.

Posúdenie odkázanosti na sociálnu službu:

Posúdenie odkázanosti na sociálnu službu vybavuje Mestský úrad, sekcia služieb občanom, oddelenie sociálnych služieb. Lekársky nález na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu vypracovaný lekárom prvého kontaktu priložíte k vyplnenej Žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu a pridáte kópie lekárskych správ a kópiu posledného výmeru na dôchodok. Samospráva rozbehne posudkový kolotoč, kde bude posudzovať odkázanosť seniora na sociálnu službu. To je prvý krok, ak umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb vybavujú príbuzní.

Možnosti sociálnych služieb:

Verejní poskytovatelia sú vo veľkých mestách takmer neprístupní, aj so sponzorským darom, ktorý je podľa zákona iba dobrovoľným príspevkom. Pokiaľ sa to finančne dá, je možné použiť služby neverejného poskytovateľa. V neverejných zariadeniach je situácia lepšia. Ceny sa pohybujú približne od 30 do 45 Eur na deň/na osobu, avšak k tomu je treba pripočítať poplatky za ošetrovacie úkony, platby za lieky a ďalšie.

Prípad neoprávneného zásahu sociálky

Je dôležité vedieť, že nie každý neporiadok je dôvodom na okamžitý zásah sociálky. Úradníci musia konať v súlade so zákonom a mať relevantné dôvody na prešetrovanie. Prípad Lucie, matky adoptovaného dievčatka, poukazuje na možné zlyhania v systéme.

Lucia bola obvinená neznámym udavačom z nedostatočnej starostlivosti o dcéru Dáška. Sociálne pracovníčky prišli k jej domu bez ohlásenia. Lucia ich nepustila do domu, pretože považovala návštevu za neoprávnený zásah do súkromia. Napriek tomu, že Dáška bola videná živá a zdravá, sociálka podala návrh na súd na nariadenie dohľadu nad Luciou.

Podľa § 37 Zákona o rodine 36/2005 Z. z. nie je sociálnym pracovníčkam umožnený vstup do obydlia bez jasného dôvodu a bez súhlasu majiteľa. Lucia sa snažila situáciu vysvetliť a dodatočne úradu predložila písomné potvrdenia od pediatričky, materskej školy a psychologičky, ktoré svedčili o jej riadnej starostlivosti o dcéru a o dobrom vzťahu medzi nimi. Napriek tomu úrad návrh na súd nestiahol a sám začal zbierať informácie až po podaní návrhu.

Tento prípad zdôrazňuje, že aj keď štátni úradníci musia chrániť práva detí, musia postupovať s rozvahou a rešpektovať právo na súkromie. Vstúpiť do bytu nemusia vôbec, aby zistili, ako sa dieťa má. Ak to nie sú experti, nezistia totiž v byte nič. Je dôležité, aby občania poznali svoje práva a vedeli, ako sa brániť proti neoprávneným zásahom.

tags: #neporiadok #v #byte #socialka