Keď človek ochorie a lekár mu vystaví „péenku“, okrem zdravotných obáv zvyčajne prichádza aj praktická otázka: Koľko peňazí dostanem, keď nebudem môcť pracovať? PN je skratka pre dočasnú pracovnú neschopnosť. To znamená, že zamestnanec alebo poistenec nemôže dočasne vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo zdravotného stavu, ktorý mu bráni pracovať.
Počas PN má nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy, aby bol aspoň čiastočne finančne zabezpečený. Dočasnú práceneschopnosť potvrdzuje lekár zdravotníckeho zariadenia, ktorý to musí aj potvrdiť na oficiálnom tlačive. Počas PN platí zákaz pracovať, a ak lekár určí povolené vychádzky, treba ich striktne dodržiavať.
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z.

Kto má nárok na nemocenské?
Zamestnanec, ktorý je nemocensky poistený, má v prípade práceneschopnosti nárok na nemocenskú dávku. Nemocenská dávka je druh dávky zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca zamestnancovi, samostatne zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe, ak boli pre chorobu alebo úraz ošetrujúcim lekárom uznaní dočasne práceneschopnými alebo im bola nariadená karanténa.
Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. trvalý pracovný pomer, dohodu o pracovnej činnosti, samostatne zárobkovú činnosť). Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. Nárok si potom poistenec môže uplatniť v Sociálnej poisťovni podľa svojho bydliska.
Ochranná lehota
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Výpočet nemocenského
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Výška náhrady mzdy a nemocenskej dávky sa určí príslušným percentom z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Pri zamestnancoch je to hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ. Vo väčšine prípadov sa berie hrubá mzda resp. vymeriavací základ z predchádzajúceho kalendárneho roka.
Denný vymeriavací základ si môžete vypočítať tak, že si spočítate svoje hrubé mzdy za všetky mesiace minulého roka, kedy ste pracovali a neboli ste na PN. Túto sumu vydelíte počtom dní v tých mesiacoch, kedy ste pracovali (napríklad 365 dní, ak ste neboli chorí vôbec). Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu. Určuje ju takzvaný maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška pri jednotlivých dávkach za deň.
Máme informácie, že prezident chce vyhlásiť...
Rozdelenie vyplácania PN
Prvých 10 dní PN dostávate náhradu príjmu od zamestnávateľa. Od 11. dňa PN vám dávku vypláca Sociálna poisťovňa ako tzv. nemocenské. Toto rozdelenie platí pre zamestnancov.
- Náhrada príjmu od zamestnávateľa:
- Od 1. do 3. dňa PN: 25 % DVZ alebo PDVZ.
- Od 4. do 10. dňa PN: 55 % DVZ alebo PDVZ.
- Nemocenské od Sociálnej poisťovne:
- Od 11. dňa PN: 55 % DVZ alebo PDVZ.
Od 1. januára 2026 zamestnávateľ vypláca náhradu mzdy zamestnancovi prvých 14 dní trvania PN a od 15. dňa ju vypláca Sociálna poisťovňa. V ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote alebo zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých 10 dní PN) platí:
- Od 1. do 3. dňa PN: 25 % DVZ alebo PDVZ.
- Od 4. dňa PN: 55 % DVZ alebo PDVZ.
Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ
- Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho kalendárneho roka.
- V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365.
- Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa, kedy zamestnanec začal pracovať) do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho vzniku PN.
- Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. odo dňa, kedy zamestnanec začal pracovať) do dňa skončenia nemocenského poistenia.

Príklady výpočtu nemocenského
Príklad č. 1: Zamestnanec pracoval celý minulý rok bez prerušenia
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
- DVZ: (950 * 12) / 365 = 11400 / 365 = 31,23 eur.
- Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z 31,23 eur = 7,81 eur/deň.
- Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z 31,23 eur = 17,17 eur/deň.
Príklad č. 2: Zamestnanec pracoval celý minulý rok s prerušením kvôli PN
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
- Počet dní rozhodujúceho obdobia: 365 - 35 = 330 dní.
- DVZ: (950 * 12) / 330 = 11400 / 330 = 34,55 eur.
- Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z 34,55 eur = 8,64 eur/deň.
- Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z 34,55 eur = 19,00 eur/deň.
Príklad č. 3: Zamestnanec s vysokou mzdou a maximálnym DVZ
Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
- Výpočet DVZ: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur.
- Maximálna suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987 eur.
- Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z 74,4987 eur = 18,62 eur/deň.
- Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z 74,4987 eur = 40,97 eur/deň.

Príklad č. 4: Zamestnanec, ktorý začal pracovať v priebehu roka
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní.
- DVZ: (950 * 5) / 151 = 4750 / 151 = 31,46 eur.
- Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z 31,46 eur = 7,86 eur/deň.
- Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z 31,46 eur = 17,30 eur/deň.
Príklad č. 5: Zamestnanec v ochrannej lehote
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10. januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 dní.
- DVZ: (950 * 3 + (950 / 31) * 9) / 101 = (2850 + 275,81) / 101 = 3125,81 / 101 = 30,95 eur.
- Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z 30,95 eur = 7,74 eur/deň.
- Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z 30,95 eur = 17,02 eur/deň.
Maximálna dĺžka vyplácania nemocenského
PN sa vypláca maximálne 52 týždňov. Zánik nároku na nemocenské nastáva v zmysle § 34 ods. 1 zákona o sociálnom poistení najneskôr po uplynutí 52 týždňov po tom, ako dočasná pracovná neschopnosť vznikla. Doba, počas ktorej sa nemocenské poskytuje sa nazýva podporné obdobie. Do tohto obdobia sa podľa § 34 ods. 4 a ods. 5 zákona o sociálnom poistení započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, pokiaľ patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom, avšak iba ak od konca poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti neuplynulo viac ako 26 týždňov.
Pri tehotnej poistenkyni zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, za predpokladu, že jej vznikol nárok na materské, ako to stanovuje § 34 ods. 6 zákona o sociálnom poistení.
Príklad: Opakovaná PN
Poistenec je nemocensky poistený ako zamestnanec. Bol uznaný za dočasne práceneschopného od 1. apríla do 30. apríla 2025 a uplatnil si nárok na nemocenské. Vrátil sa do práce, a následne bol opätovne uznaný za práceneschopného od 15. mája 2025. V tomto prípade bude mať nárok na podporné obdobie v dĺžke max. 52 týždňov, pričom do tohto obdobia sa započítavajú obe PN, ak od konca prvej PN (30.4.2025) do začiatku druhej PN (15.5.2025) neuplynulo viac ako 26 týždňov.

Ako požiadať o nemocenské
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN. Zamestnanec žiada Sociálnu poisťovňu iba vtedy, ak PN trvala viac ako 14 dní.
Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Nemocenská dávka sa vypláca prednostne na účet príjemcu nemocenského v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Dávky sa vyplácajú spravidla do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Tie musia byť pobočke Sociálnej poisťovne predložené spravidla do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa dávka vypláca.

Nemocenské pri PN v zahraničí
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.
Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
Možné komplikácie a ako sa im vyhnúť
Mnohí ľudia zistia až počas choroby, že ich nemocenské dávky sú nižšie, než predpokladali. Dôvodom bývajú neúplné odvody, chyby v údajoch alebo krátke poistenie. Stačí nesprávny údaj o mzde a výpočet PN bude nižší. Poisťovňa vychádza z dát od zamestnávateľa, preto sa oplatí ich preveriť. Chýbajúci dátum alebo nesprávne vyplnená elektronická PN môže oneskoriť výplatu dávky. Vyžiadajte si rozhodnutie o výške dávky a skontrolujte výpočet. Najčastejšou príčinou nižšej PN sú nezaplatené odvody alebo administratívne chyby.
Komerčné poistenie ušlého zárobku
Náhrada príjmu počas práceneschopnosti závisí od výšky vášho príjmu, doby trvania PN a parametrov komerčného poistenia. Poistenie ušlého zárobku vám môže nahradiť rozdiel medzi skutočným príjmom pred práceneschopnosťou a nemocenskou dávkou. Výška závisí od podmienok poisťovne a nastavení konkrétnej poistnej zmluvy.
Nárok na dennú dávku z poistenia ušlého zárobku v prípade práceneschopnosti vzniká nasledujúci deň po uplynutí karenčnej doby. Dĺžka karenčnej doby môže byť rôzna, obvykle 14 alebo 28 dní. Nárok na dávku potom vzniká od 15. alebo 29. dňa PN.
Výška poistného plnenia sa vypočíta veľmi jednoducho. Ak máte nastavené plnenie od 15. dňa práceneschopnosti, výška plnenia bude: (celkový počet dní PN - 14 dní, za ktoré vám poisťovňa denné odškodné nevyplatí) × dohodnutá poistná suma. To znamená, že ak by ste boli PN 30 dní, poisťovňa vám vyplatí denné odškodné za 16 dní, čiže za 15., 16., 17. až 30. deň.
V prípade, že máte nastavené plnenie od 29. dňa a práceneschopní budete 30 dní, vyplatené vám bude poistné plnenie za dva dni, teda za 29. a 30. deň.