Po prípade Český Krumlov, kde je trestne stíhaných 23 poslancov miestnej samosprávy za hlasovanie, sa vzbudila eufória možnosti odstíhať poslanca za samotný akt hlasovania aj na Slovensku. Z pohľadu slovenského trestného práva je potrebné povedať niekoľko faktov. Táto analýza sa zameriava na právne aspekty zodpovednosti poslancov, predovšetkým v prostredí samosprávy, a skúma podmienky, za ktorých môže byť akt hlasovania predmetom právneho preskúmania, prípadne viesť k trestnej zodpovednosti.
Definícia a postavenie poslanca samosprávy
Na začiatku si dovolím predstaviť, kto je to v zmysle právneho poriadku poslanec samosprávy. Ide o fyzickú osobu, ktorá bola zvolená vo voľbách a ktorá zložila zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov predpokladaný sľub (§ 25 ods. 1 písm. a.). Poslanec vykonáva svoju činnosť nezávisle podľa textu sľubu v záujme obce a jej obyvateľov.
Zákon č. 346/1990 Zb. v znení zmien a noviel o voľbách do orgánov samosprávy obcí ustanovuje podmienky pasívneho volebného práva (teda práva byť volený) a predpokladá neexistenciu prekážok zvoliteľnosti.
| Kritérium | Podmienky pre poslanca samosprávy |
|---|---|
| Vek | 18 rokov |
| Trvalý pobyt | Na území obce (mesta) |
| Prekážky zvoliteľnosti | Neexistencia (napr. výkon trestu odňatia slobody, obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony a pod. (§ 2 ods. 2 zákona o voľbách)) |
Právne predpoklady trestnej zodpovednosti
V prvom rade v prípade fyzických osôb ako páchateľov sa vyžaduje splnenie všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty, a to objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka a z nich logicky vyplývajúci predpoklad, a tým je individualizácia konania. Trestné právo požaduje, aby boli súčasne naplnené dva podstatné znaky, a to zavinenie - § 15 až 17 trestného zákona (úmysel alebo nedbanlivosť) a kauzálna príčinnosť medzi konaním (resp. nekonaním) a následkom (resp. ohrozením). Zásadne musí ísť o protiprávne konanie (§ 8 Trestného zákona).
Pojem právomoci a jeho význam pre hlasovanie
Prvá a najvážnejšia námietka sa týka pojmu právomoc. Keďže tá je rozhodujúca pre vyvodenie trestnej zodpovednosti v prípade trestných činov zneužitia právomoci verejného činiteľa a marenia úloh verejným činiteľom. Právomoc je pojem, s ktorým široko narába právny poriadok a napriek tomu nie je jasne definovateľný zákonom. Právna veda (napr. Hendrych D.) spája právomoc s možnosťou prijímať akty, či už individuálneho charakteru (správne rozhodnutia), alebo normatívneho charakteru (v našom prípade uznesenia a VZN). Ide pritom o rozhodovanie legálnej autority, teda orgánu, ktorý je verejným právom v nerovnakom postavení ako osoba, o ktorej rozhoduje. Extenzívne sem môžeme zaradiť výkon kontrolnej činnosti, správnej exekúcie, služobný zákrok policajta. V našom prípade hlasovania, očakávaný následok je výsledkom kolektívneho rozhodnutia.
Úlohy a zodpovednosti volených úradníkov
Kolektívne rozhodovanie a individuálna zodpovednosť poslanca
Možnosť prijímať uznesenia a iné normatívne akty je zverená orgánu, ktorým nie je poslanec sám o sebe, ale zastupiteľstvo (Orgánom je podľa čl. 69 ods. 1 Ústavy SR starosta a zastupiteľstvo.). Trestným zákonom (§ 326) predpokladaný následok spôsobiť škodu alebo zadovážiť prospech nikdy nemôže nastať len konaním (hlasovaním) jedného poslanca. Pretože jednoducho poslanec nemá takúto právomoc. Túto právomoc má zastupiteľstvo ako celok. Takže inak povedané, škoda alebo prospech vzniká na základe platného a účinného uznesenia alebo nariadenia zastupiteľstva, nie rozhodnutím jednotlivca. Ak však pozornejšie analyzujeme tému právomoci normotvorby obecného zastupiteľstva, prídeme na ďalšie vážne námietky proti trestnej zodpovednosti poslanca za hlasovanie v podobe trestného činu zneužitia alebo marenia.
V zákone o obecnom zriadení sa viaže na účinnosť dvoch aktov ešte následná skutočnosť, a to je podpis starostu (v prípade uznesenia) alebo plynutie času (v prípade VZN). Pri aktoch samosprávy, ktoré schvaľuje zastupiteľstvo, je však ešte jeden zásadný problém.
Protiprávnosť konania a hlasovacie právo
Na trestnosť činu sa vyžaduje protiprávnosť konania. Teda konanie, ktoré je zakázané. Ale poslanec má právo hlasovať všetkými troma spôsobmi, teda zákon v jeho individuálnom prípade nezakazuje istý spôsob hlasovania.
Určenie nezákonnosti rozhodnutia
V konečnom dôsledku posledný okruh námietok proti trestnej zodpovednosti poslanca za hlasovanie je v podobe konštatovania zákonnosti alebo nezákonnosti rozhodnutia obecného zastupiteľstva. V podobe istej kvality istoty (ktorá je predpokladom právneho štátu), nezákonnosť konštatuje iba súd podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku.
Korupcia ako osobitný prípad trestnej zodpovednosti
Samozrejme treba povedať, že v kontexte hlasovania môže vzniknúť trestná zodpovednosť v prípade trestného činu korupcie. Tu však nie je protiprávny akt hlasovania, ale aby som to zjednodušil, motivácia k hlasovaniu. Moja polemika sa vzťahuje na jedno z oprávnení poslanca, a to hlasovať v rámci komisií a zastupiteľstva. Treba však pre ucelenosť povedať, že poslanec podľa § 25 ods. 4 zákona o obecnom zriadení má celý rad ďalších možností ako páchať trestnú činnosť.
tags: #neplatnost #hlasovania #poslanca #ocz #z #dovodu