Zistenie statusu dôchodcu pre trestné konanie

Dokazovanie v trestnom konaní predstavuje veľmi špecifickú škálu procesov, ktoré sa realizujú tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. Hranice tohto procesu sú, okrem iných ustanovení Trestného poriadku, vymedzené v § 119 Trestného poriadku. Skutočnosti, na objasnenie ktorých sú potrebné odborné vedomosti, sa tak v civilnom, ako aj v trestnom konaní preukazujú znalcami.

Úloha a postavenie znalca v trestnom konaní

Postavenie znalca, jeho úlohu a oprávnenia v trestnom konaní upravuje Trestný poriadok, ako aj zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch č. 382/2004 Z. z. (ďalej len ZZTP). Znalec je osoba, ktorú definuje ZZTP v § 2 ods. 1 písm. a). Z uvedeného vyplýva, že len znalec zapísaný v zozname znalcov môže vykonávať svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Znalec, ktorý nie je zapísaný v tomto zozname, môže vykonávať svoju činnosť len pre súd alebo iný orgán verejnej moci. To znamená, že obhajca ako zadávateľ znaleckého posudku môže osloviť len znalca zapísaného v zozname znalcov.

Nemusí ísť však len o zoznam znalcov, ktorý je vedený na území SR. Obvinený, poškodený alebo aj OČTK si môže obstarať znalecký posudok aj v inom štáte. Znalec pôsobiaci v inom štáte nemusí byť občanom SR, ale musí ísť o osobu, ktorá je zapísaná v zozname znalcov vo svojej krajine, je kompetentná odpovedať na zadané otázky a bola poučená podľa § 144 ods. 1 slovenského Trestného poriadku.

Podmienky výkonu činnosti znalca

Podmienkou výkonu činnosti znalca je uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti. Poistenie musí trvať počas celého výkonu činnosti (§ 9 ods. 1, ods. 2 ZZTP). Informácia o uzatvorení poistného sa uvádza v zozname znalcov pri každom jednotlivom zápise. Kontrolou zápisu je možné bezpečne zistiť, či v rozhodnom období je vybraný znalec oprávnený vykonávať svoju činnosť alebo nie. Pokiaľ by znalec vykonal činnosť bez poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti, ministerstvo vyčiarkne znalca zo svojho zoznamu znalcov (§ 8 ods. 1 písm. b/ ZZTP).

Vzhľadom na to, že znalec v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) ZZTP je povinný odmietnuť vykonať úkon, ak nie je zapísaný v odbore alebo v odvetví, v ktorom je potrebné úkon vykonať, je dôležité venovať pozornosť aj jeho kompetenciám. To, či úkon patrí do odboru alebo odvetvia, v ktorom je znalec zapísaný do zoznamu, posudzuje ministerstvo spravodlivosti (§ 11 ods. 4 zákona o ZZTP). Vyhláška MS SR č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva ZZTP, vo svojej prílohe č. 1 stanovuje jednotlivé odbory a odvetvia. Znalec zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci (§ 11 ods. 3 ZZTP).

Pre použiteľnosť znaleckého posudku, ktorý si však na vlastné náklady zaobstaral obvinený, je nevyhnutné, aby bol týmto zadávateľom oslovený znalec oprávnený vykonať úkon v príslušnom odbore alebo odvetví.

Zloženie sľubu

V prípade, že v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba, je možné v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci ustanoviť za znalca aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, zložil sľub. Pokiaľ ide o zloženie sľubu osoby nezapísanej do zoznamu, sľub by mal byť zložený pred vykonaním znaleckého úkonu. Tento názor vychádza z § 5 ods. 1 písm. j/ ZZTP, ale aj z § 2 ods. 6 vyhl. č. 228/2018 Z. z., podľa ktorej sa: „Sľub skladá verejne, slávnostným spôsobom na ministerstve. Žiadateľ sľub potvrdí svojím podpisom v knihe sľubov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.“

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že sľub je povinnou náležitosťou zápisu osoby do zoznamu znalcov. Až po splnení všetkých vyžadovaných podmienok, vrátane zloženia sľubu, vznikne dotknutej osobe právo vykonávať v budúcnosti znaleckú činnosť.

Pribratie konzultanta

Zákon o ZZTP pribratie konzultanta pripúšťa v § 16 ods. 5: „Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Odôvodnenie musí obsahovať popis toho, prečo znalec nemôže zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie, prečo bola konkrétna osoba vybratá ako konzultant.“

Oprávnenie znalca pribrať pri výkone znaleckej činnosti na posúdenie čiastkových otázok konzultanta je viazané na súhlas zadávateľa. Pokiaľ však znalec konzultuje otázky ohľadom konkrétnej úlohy znaleckého skúmania s treťou osobou bez súhlasu zadávateľa, porušuje tým, podľa názoru Najvyššieho súdu, povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 13 zákona o znalcoch (cit. z rozsudku NS SR sp. zn. 4 Sžk 22/2017, zo dňa 21. 02. 2018). Znalec, ktorý hodlá pribrať konzultanta, je povinný požiadať zadávateľa o súhlas na jeho pribratie jednak z dôvodu posúdenia možnej predpojatosti konzultanta k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom a jednak z dôvodu navýšenia nákladov na toto znalecké skúmanie.

Právo na informácie v trestnom konaní

Samotné právo na informácie upravené osobitným zákonom o slobode informácií vychádza z primárneho práva zakotveného v článku 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré vo svojej podstate predstavuje právo na získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovateľnej skupine subjektov. Ozrejmenie tohto záväzku upravuje ods. 5 článku 26, ktorý určuje povinnosť orgánov verejnej moci, primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanovuje zákon.

Informácie z trestného konania svojim charakterom rozhodne patria do oblasti záujmu širokej verejnosti, ktorá svoje právo na informácie čerpá priamo z Ústavy Slovenskej republiky a zo zákona o slobode informácií. Špecifiká trestného konania však stavajú právo na informácie do právnej konfrontácie so zákonnými obmedzeniami práv, ktoré bránia neprimeranému zasahovaniu do činnosti orgánov činných v trestnom konaní a zabezpečujú tak zachovanie nestrannosti a nezávislosti trestného konania.

Zákonné princípy práva na informácie z trestného konania

Všeobecná úprava poskytovania informácií o trestnom konaní je obsiahnutá v § 6 Trestného poriadku, ktorý okrem iného určuje, že orgány činné v trestnom konaní informujú verejnosť o trestnom konaní poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom, pričom musia dbať na ochranu zákonom určených skutočností a tajomstiev, ktorých zverejnenie by mohlo zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Ustanovenie § 6 Trestného poriadku upravuje podmienky obmedzenia informácií o trestnom konaní, ktoré sú pre orgány činné v trestnom konaní záväzné a ktoré aj určujú právny rámec obsahu informácií, ku ktorým majú oprávnené osoby prístup.

Toto ustanovenie je zákonným obmedzením práva na informácie priznaného Ústavou Slovenskej republiky. V spojení s ustanovením § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií ide o základný inštitút slúžiaci na obmedzenie základného práva na informácie, ktoré rešpektuje osobitné podmienky uvedené v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Osobitná úprava zákona o slobode informácií uvedená v § 11 ods. 1 písm. d) je priamo určená na obmedzenie informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, okrem rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

Limity obmedzenia práva na prístup k informáciám z trestného konania

Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci, a tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a podobne.

Iná situácia je však v prípade rozhodnutí vo veci samej, ktorými sa konanie pred orgánom činným v trestnom konaní končí. V týchto prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje účastníkov. Aj tu však Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil záver, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií možno poskytnúť len informáciu o výsledku konania, nie informáciu o rozhodovacej činnosti. Teda podľa judikatúry Najvyššieho súdu sa nesprístupňujú jednotlivé čiastkové procesné rozhodnutia, ale iba informácia o tom, ako orgán činný v trestnom konaní rozhodol.

tags: #ako #zistim #pre #trestne #konanie #ze