Pomôcka na neohybné slovné druhy v slovenskej gramatike

V slovenskej gramatike rozoznávame 10 slovných druhov. Slovenský jazyk, ako každý iný jazyk, má svoj systém slov, ktoré sa delia do rôznych kategórií podľa ich vlastností a funkcií. Tieto kategórie nazývame slovné druhy. Slovné druhy sa delia na ohybné a neohybné. Pre lepšie pochopenie tejto problematiky sme pre vás pripravili prehľadnú pomôcku, ktorá vám pomôže zorientovať sa v tejto rozsiahlej oblasti.

Ohybné slovné druhy

Ohybné slovné druhy sú tie, ktoré menia svoj tvar v závislosti od gramatických kategórií, ako sú pád, číslo, rod alebo osoba. V súčasnom slovenskom jazyku rozlišujeme päť ohybných slovných druhov: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky a slovesá.

Podstatné mená (Substantíva)

Podstatné mená pomenúvajú osoby, zvieratá, veci a javy. Pýtame sa na ne otázkami Kto? Čo? Delíme ich na:

• Vlastné: mená osôb, zvierat, miest, pohorí, riek (Juraj, Hron, Bratislava).
• Všeobecné: pomenúvajú osoby, zvieratá, veci (chlapec, rieka, mesto).
• Hromadné podstatné mená: majú gramatický tvar jednotného čísla, ale označujú viac vecí toho istého druhu (lístie, riad, mládež).
• Látkové podstatné mená: majú gramatický tvar jednotného čísla, ale označujú látku bez ohľadu na jej množstvo (voda, sneh, cukor).
• Pomnožné podstatné mená: majú len gramatický tvar množného čísla, hoci pomenúvajú jednu vec (nohavice, sane, dvere).

Pádové otázky:

• Nominatív: KTO? ČO?
• Genitív: od KOHO? OD ČOHO?
• Datív: KOMU? ČOMU?
• Akuzatív: KOHO? ČO?
• Lokál: O KOM? O ČOM?
• Inštrumentál: S KÝM? S ČÍM?

Prídavné mená (Adjektíva)

Prídavné mená pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat a vecí. Pýtame sa na ne otázkami Aký? Aká? Aké? Čí? Čia? Čie?

Zámená

Zámená zastupujú podstatné mená alebo prídavné mená. Rozlišujeme rôzne typy zámen:

• Osobné: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony.
• Privlastňovacie: môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich.
• Opytovacie: ktorý, ktorá, ktoré, aký, aká, aké, čí, čia, čie.
• Ukazovacie: ten, tá, to, tí, tie.
• Neurčité: niekto, niečo, niektorý, ktorýsi, všelijaký.
• Záporné: nikto, nič, nijaký, ničí.
• Vratné: sa, seba, si, sebe.

Číslovky (Numeráliá)

Číslovky vyjadrujú počet alebo poradie. Pýtame sa na ne otázkami Koľko? Koľký? Koľká? Koľké?

Slovesá (Verbá)

Slovesá vyjadrujú dej, činnosti a stavy. Pýtame sa na ne otázkou Čo sa robí? Osoba: 1. (ja, my), 2. (ty, vy), 3. (on, ona, ono, oni, ony).

Neohybné slovné druhy

Ďalších päť slovných druhov svoj tvar nemení ani vtedy, keď ich postavíme na rozličné miesto vo vete, preto ich nazývame neohybné slovné druhy. Neohybné slovné druhy sú tie, ktoré nemenia svoj tvar bez ohľadu na kontext vety. Aj neohybných slovných druhov je v slovenčine päť. Sú to príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovcia.

1. Príslovky (Adverbiá)

Príslovky sú plnovýznamové neohybné slová. Nemajú gramatické kategórie. Vyjadrujú okolnosť alebo vlastnosť deja. Majú funkciu vetného člena - príslovkové určenie. Príslovky vyjadrujú okolnosti alebo vlastnosti deja. Pýtame sa na ne otázkami Kde? Kedy? Ako? Prečo?

Rozdelenie prísloviek

• miesta (Kde? Kam? Kade? Odkiaľ? Pokiaľ?) vysoko, dole, vpravo, zhora, potiaľ, uprostred
• času (Kedy? Odkedy? Dokedy? Ako dlho?) zrána, včera, zvečera, oddnes, dozajtra, stále
• spôsobu (Ako? Akým spôsobom? Nakoľko?) dozlata, dobre, hlasno, plynulo, skvele, trocha, veľmi
• príčiny (Prečo? Načo? Začo?)

Stupňovanie prísloviek

Príslovky, ktoré sú odvodené od akostných prídavných mien, môžeme stupňovať podobne ako akostné prídavné mená.

Pravidelné stupňovanie

• 1. stupeň: -0 (rýchlo, krátko)
• 2. stupeň: -šie, -ejšie (rýchlejšie, kratšie)
• 3. stupeň: naj + 2. stupeň (najrýchlejšie, najkratšie)

Nepravidelné stupňovanie

• dobre - lepšie - najlepšie
• zle - horšie - najhoršie
• málo - menej - najmenej
• veľa - viac - najviac
• pekne - krajšie - najkrajšie
• veľmi - väčšmi - najväčšmi
• ďaleko - ďalej - najďalej
• skoro - skôr/skorej - najskôr/najskorej

Písanie prísloviek

• Dovedna sa píšu príslovky, ktoré vznikli zo spojenia predložky (alebo iného slovného druhu) a podstatného mena: s-, na-, nad-, málo-, dolu-, + podstatné meno. Napr. Darí sa nám iba sčasti. Stál naprostriedku. Prišiel až nadránom. Tvrdil to donedávna. Padol doluznačky.
• Dovedna sa píšu aj niektoré príslovky, ktoré vznikli zložením z dvoch prísloviek.
• Dovedna sa píšu pôvodné predložkové spojenia, ktoré sa zmenili na príslovky. Sú to najmä:
  1. príslovky času: podvečer, nadránom, predpoludním; predvčerom, podchvíľou, pozajtra, popoludní,
  2. príslovky spôsobu: odoka, nahlas, namieste, dočista, odspodku, pohromade, spravidla.
• Písanie aj dovedna, aj osobitne: aj dovedna, aj osobitne sa píšu príslovky vyjadrujúce farbu a niektoré príslovky vyjadrujúce od akých čias veku (vzrastu), prednosť dávame písaniu dovedna. Napr. Vydrhla ju dobiela / do biela. Zafarbila ju načerveno / na červeno. Od mlada/i / Odmlada/i ho má rada.

Príslovky a iné slovné druhy

V slovenčine sa vyskytujú slová, ktoré môžeme zaradiť do dvoch alebo troch slovných druhov, v takomto prípade dochádza k prechodu slova do iného slovného druhu - tento jav nazýva slovnodruhový prechod - konverzia.

1. Príslovky a predložky: príslovky okolo, vedľa, dole, poniže a pod. sa môžu stať predložkami (vtedy stoja pred ohybným slovným druhom a neviažu sa s prísudkom vety).
   • Príslovka: Okolo (Bežal okolo.), Vedľa (Strelil vedľa.), Dole (Pozeraj dole.)
   • Predložka: Bežal okolo školy., Strelil vedľa brány., Padol dole tvárou.
2. Príslovky a častice: príslovky dobre, skôr, veľmi a pod.
   • Príslovka: Dobre (Dobre sa obleč!), Skôr (Odišli skôr.)
   • Častica: Dobre, nezabudnem., Je skôr žltý než oranžový.
3. Príslovky a citoslovcia: príslovky sa môžu stať aj citoslovcami (vtedy sa neviažu s prísudkom vety, sú oddelené od ostatnej časti vety čiarkou).
   • Príslovka: Výborne (Výborne sa mu darí.)
   • Citoslovce: Výborne, to je ono!

2. Predložky

Predložky vyjadrujú vzťahy medzi slovami vo vete. Predložky podľa zloženia a možnosti byť iným slovným druhom + pád, v ktorom sa nachádza (ten určujeme podľa slovného druhu, s ktorým sa viaže). Napr. Prešiel okolo úzkej rokliny. okolo - predložka, jednoduchá, druhotná, G.

Písanie predložiek

• Dve predložky nemôžu stáť pri sebe vo vete, a to ani vtedy nie, ak by sa obidve viazali na to isté podstatné meno. Nesprávne: pred a po jedle, na i po vyučovaní, pred aj počas obeda, pri aj za školou, pred a počas vojny. Túto chybu možno odstrániť opakovaním podstatného mena alebo použitím zámena: pred jedlom a po jedle, pred jedlom a po ňom.
• Predložka na / v: v spojeniach (ísť) na súd, na obecný úrad, na poštu nemá predložka “na“ čisto miestny význam, lebo naznačuje účel, t. j. ísť niečo vybaviť. Práve preto sa pociťujú ako nesprávne spojenia typu (ísť) na internát, na študovňu, (byť) na internáte, na študovni namiesto správnych spojení (ísť) do internátu, do študovne; (byť, bývať) v internáte, v študovni.
• Pri názvoch stredných škôl sa pripúšťa dvojakosť: (chodiť) do gymnázia, na gymnázium.
• Predložky “o“ a “za“ si konkurujú aj v časovom význame. Predložka “o“ vyjadruje čas, po ktorom sa uskutočňuje dej: vrátim sa o hodinu, o malú chvíľu, o krátky čas, o dva dni prídem o päť minút, o pol hodiny; stretneme sa o tomto čase. Predložka “za“ vyjadruje čas v priebehu, za trvania niečoho: Zemiaky budú za desať minút uvarené (varenie potrvá 10 minút). Úlohu napíšem za pol hodiny (písanie mi potrvá pol hodiny).
• Správne použitie:
  • ÁNO: hovor do mikrofónu, NIE: hovor na mikrofón
  • ÁNO: priprav sa na odpoveď, NIE: priprav sa k odpovedi
  • ÁNO: to závisí od teba, NIE: to závisí na

3. Spojky

Spojky sú neplnovýznamové a neohybné slová. Nemajú vetnočlenskú platnosť. Spojky spájajú vetné členy a vety. Nemajú gramatické kategórie. Spojky spájajú slová, vety alebo vetné členy.

Rozdelenie spojok

1. Priraďovacie: spájajú rovnocenné vetné členy a vety v súvetí
   • zlučovacie (a, i, aj, ani, ako i, ako ani,..)
   • stupňovacie (ba, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen - ale aj,..)
   • odporovacie (ale, avšak, iba, lenže, no, predsa, a jednako, a napriek tomu,..)
   • vylučovacie (alebo, buď, či, alebo-alebo, buď-buď,..)
   • príčinné (veď, však, totiž)
2. Podraďovacie: spája vedľajšie vety
   • podmetové (že, čo,..)
   • prísudkové (čo, ako,..)
   • predmetové (že, aby, či, ako,..)
   • prívlastkové (ako, že, či,..)
   • prívlastkové (keď, zatiaľ čo, ako, ako keby, lebo, pretože, aby,..)

Úlohu spojok plnia aj opytovacie / vzťažné zámená: kto, čo, ktorý, aký, čí, kde, kade...: Povedz, kde bývaš. Ľúbil ju aj neznášal. Díval sa ani slova neprehovoril. Verte či neverte!

Písanie čiarok pri spojkách

• Ak sa však tieto spojky opakujú, pred každou ďalšou píšeme čiarku: Nebolo to ani mastné, ani slané. Alebo sa poponáhľaš, alebo zostaneš doma.
• Pred porovnávacími podraďovacími spojkami ako, než, sťa, ani: Bol vysoký ako jedľa. Chodí sťa mechom udretý. Ak tieto spojky spájajú vety v podraďovacom súvetí, píšeme pred nimi čiarku: Je to lepšie, ako/než som to čakal.
• Čiarku píšeme pred ostatnými priraďovacími spojkami a pred podraďovacími spojkami: Prekvapil ju kvetmi, no nepotešila sa. Dostal pochvalu, ba ja darčekom ho obdarovali. Pôjdem do tábora, lebo sa tam budem učiť cudzí jazyk.
• Pred priraďovacou spojkou a vtedy, keď je súčasťou spojok a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to: Sme priatelia, a preto si veľmi rozumieme.
• Oddelene píšeme spojenia so zámenami a spojenia viacerých spojok: a preto, a tak, len čo, čo aj, ani len, hoc aj...

4. Častice

Častice sú neohybné a neplnovýznamové slová bez platnosti vetného člena. Vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vete alebo k jej časti - pochybnosť, istotu, súhlas, nesúhlas, približnosť, pravdepodobnosť, zdôraznenie, spresnenie. Iné častice stoja na začiatku výpovede, uvádzajú ich alebo pripájajú k textu či k situácii: okolo, vraj asi, možno, určite, stopercentne, veď, zrejme, aspoň, fakt, iba, pravdaže...

Delenie častíc

1. Uvádzacie: nadväzujú na situáciu, a tak uvádzajú novú vetu. Môžu mať funkciu:
   • pripájaciu - a, no, teda, ale
   • pobádaciu - keď hovoriaci vyjadruje: želanie - keby, kiež, bodaj; otázku - azda; rozkaz - nech; podmienku - by. Napr. Bodaj by prišiel! Mám ešte (sotva, asi, iba) 5 korún.

Odlišnosti častíc od iných slovných druhov

• Od spojok sa častice odlišujú: Spojky spájajú dve slová alebo vety: Nemá rozumu ani skúseností. Odišli ani nepozdravili. Častice zdôrazňujú význam jedného slova alebo vety: Nemám ani korunu. Ani za svet sa nechce dať ostrihať.
• Od prísloviek sa častice odlišujú: Na príslovky sa dá pýtať otázkami kde? kedy? ako? prečo? Prišiel práve domov. Kedy? Na častice sa nedá spytovať otázkami, lebo sú to neplnovýznamové slová: Práve preto sme ťa zvolili.

Písanie čiarok pri časticiach

1. Častice vydeľujeme čiarkami:
   • vnútri vety z oboch strán, ak ich môžeme osamostatniť do samostatnej výpovede: Neteší sa, naopak, zúri. - Neteší sa. Naopak. Zúri. Bohužiaľ, musíme už končiť. Musíme už končiť. Bohužiaľ.
   • Vytyčovacie častice, ktorými hodnotíme či spresňujeme časť alebo celú výpoveď, vyčleňujeme čiarkami: Pomôžem ti, samozrejme. Počasie sa hádam umúdri. To určite všetci videli. Urob najmä tortu.
   • ak sú častice na začiatku viet, ktorými iba uvádzame alebo pripájame vety: Nech teda dobehne! Kiež by konečne zapršalo! Či ozaj prídeš?

5. Citoslovcia

Citoslovcia sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú city (jaj!) a vôľu (hijó) (VLASTNÉ) a napodobňujú rôzne zvuky (klop) (ZVUKOMALEBNÉ). Nemajú gramatické kategórie. Citoslovcia vyjadrujú emócie, pocity alebo napodobňujú zvuky. Nie sú - až na výnimky vetným členom (Výnimka: A žaba Čľup do vody! - citoslovce je prísudkom. Ozvalo sa hlasné crrr! - citoslovce je vo funkcii podstatného mena zvonenie, je vo vete podmetom).

Delenie citosloviec

1. Vlastné:
   • citové: vyjadrujú cit (ach, jaj, joj, ó, au, fuj, haha)
   • vôľové: vyjadrujú vôľu (haló, aha, hej, hľa, pst, hijo, ahoj, pá, servus)
2. Zvukomalebné: napodobňujú zvuky (bác, prask, kikirikí, klop, hav-hav, rups, brnk, fiú)

Citoslovcia sa ďalej delia na:

1. prvotné - pôvodné (ach, jaj, fuj)
2. druhotné - utvorené zo slovies (hľa, ľala, hybaj)
3. utvorené z podstatných mien - (beda, prepánajána)

Pravidlá písania citosloviec

Citoslovcia vo vete oddeľujeme čiarkami. Haj, húsky!

Slovnodruhový prechod (konverzia)

V slovenčine dokážeme každé jedno slovo zaradiť aspoň do jedného slovného druhu. Vyskytujú sa však slová, ktoré môžeme zaradiť do dvoch alebo troch slovných druhov. V takomto prípade dochádza k prechodu slova do iného slovného druhu - tento jav nazýva slovnodruhový prechod - konverzia.

Napríklad:

• Modrý sveter. - prídavné meno
• Modrý vyhral celý turnaj. - podstatné meno (športovec oblečený v modrom drese)

Slovo "okolo" je taktiež dobrým príkladom:

• Išli okolo múzea. - predložka
• Tento kabát stál okolo päťdesiat eur. - častica
• Utekal okolo. - príslovka

Precvičovanie

Pre lepšie pochopenie a upevnenie učiva sme pre vás pripravili niekoľko cvičení.

1. Určovanie slovných druhov: Urči, či je slovo osoba, zviera alebo vec: mama, zebra, medveď, kniha, líška, lepidlo, hus, leňoch, maliar.
2. Určovanie slovných druhov vo vete: V malej izbe mám štyri farebné autíčka a novú volejbalovú loptu.
3. Práca so zámenami: Ja a môj brat Juraj pôjdeme do kina. Otec nás odvezie. My si kúpime pukance. Otec nám objedná ovocný džús. On potom pôjde domov. Ja a brat si pozrieme film. Určite zámená v texte.
4. Doplňovanie: Doplň správny pád podstatného mena.
5. Privlastňovacie zámená: Doplň správne privlastňovacie zámeno: To sú knihy (ja). Je to bicykel (ty). Sú to nohavice (mama). To sú _ perá (brat).
6. Výber správnej odpovede:
   • Podstatné mená označujú: A. Deje B. Vlastnosti C. Osoby, zvieratá a veci
   • Prídavné mená označujú: A. Počet B. Vlastnosti C. Miesto
7. Určovanie prídavných mien: Podčiarkni prídavné mená vo vetách: Kamarát býva v zelenom dome. Moja nová kamarátka je milá. My sme dobrá trieda. Zajtra pôjdeme na nové kúpalisko.
8. Doplňovanie prídavných mien: Ktorý ohybný slovný druh chýba v uvedenej vete? A. Podstatné meno B. Prídavné meno C. Zámeno D. Sloveso. Kúpila som si _ šaty s bodkami.
9. Tvorba prídavných mien: K podstatnému menu napíš aspoň 3 prídavné mená.

Slovné druhy s vetnočlenskou platnosťou a bez nej

Slovné druhy s vetnočlenskou platnosťou (autosyntagmatické) - fungujú ako vetné členy, napr. podmet, prísudok ap. Slovné druhy bez vetnočlenskej platnosti (synsyntagmatické) - neplnia funkciu vetných členov. Do tejto skupiny zaraďujeme neplnovýznamové slovné druhy: predložky, spojky, častice a citoslovcia. Napr. vo vete: Ona sedí na stoličke.

tags: #neohybne #slovne #druhy #pomocka