Dovolenka a neplatené voľno: Práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa

Dovolenka je základným právom zamestnanca, ktoré mu umožňuje oddych a regeneráciu. Zákonník práce presne stanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Problém nastáva, ak zamestnanec čerpá neplatené voľno. Ako táto situácia ovplyvňuje jeho nárok na dovolenku?

Čo je to neplatené voľno?

Neplatené voľno je stav, keď zamestnanec je v pracovnoprávnom vzťahu, ale nevykonáva prácu pre zamestnávateľa, nezdržiava sa na pracovisku a nie je mu k dispozícii. Zamestnávateľ túto situáciu akceptuje, ale za toto obdobie zamestnancovi neposkytuje mzdu ani náhradu mzdy.

Prerušenie poistenia počas neplateného voľna

Ak zamestnanec čerpá neplatené voľno jeden a viac dní, prerušuje sa mu povinné sociálne poistenie. Pre účely zdravotného poistenia sa v tomto období nepovažuje za zamestnanca.

Právna úprava prekážok v práci

Prekážky v práci upravuje Zákonník práce v piatej časti. Ustanovuje podmienky, pri ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi na nevyhnutne potrebný čas alebo v stanovenom rozsahu pracovné voľno. V závislosti od druhu a dĺžky trvania prekážok môže ísť o pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy (neplatené voľno). Prekážky v práci predstavujú dočasné pozastavenie plnenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu.

Prehľad prekážok v práci a ich vplyv na náhradu mzdy

Neplatené voľno schválené zamestnávateľom

Neplatené voľno schválené zamestnávateľom je prekážkou v práci, ktorá sa nepovažuje za výkon práce. Ak si zamestnanec vyberie dlhšie voľno ako 100 dní, zamestnávateľ mu môže skrátiť dovolenku.

Krátenie dovolenky z dôvodu neplateného voľna

Rozsah krátenia dovolenky závisí od dôvodu jej krátenia. Za prvých 100 dní neplateného voľna sa dovolenka kráti o jednu dvanástinu nároku a potom za každých ďalších 21 pracovných dní o ďalšiu dvanástinu.

Napríklad, pri nároku na 25 dní dovolenky za rok predstavuje krátenie 8,5 dňa, ak zamestnanec čerpá 8-mesačné pracovné voľno, pri ktorom vyčerpá spolu vyše 173 pracovných dní.

Mzdová účtovníčka Kamila Zárecká upozorňuje na to, že zamestnávateľ má právo pred schválením neplateného voľna zamestnancovi prikázať, aby si najskôr vyčerpal svoju dovolenku.

Vplyv dĺžky neplateného voľna na krátenie dovolenky

Príklad z praxe

Zamestnanec mal v roku 2007 poskytnuté neplatené voľno od 1. 1. 2007 do 31. 8. 2007. Odpracoval len dobu od 1. 9. 2007 do 31. 12. 2007, teda 86 dní. Zamestnávateľ mu za poskytnuté neplatené voľno krátil dovolenku za prvých 100 takto zameškaných dní o jednu dvanástinu a za každých 21 ďalších zameškaných dní o ďalšiu dvanástinu jeho dovolenky za kalendárny rok. Pri nároku na päť týždňov dovolenky to predstavovalo krátenie o 16,5 dňa dovolenky.

Dôležité aspekty krátenia dovolenky

  • Dobrovoľnosť krátenia: Uplatňovanie krátenia dovolenky je založené na dobrovoľnej báze. Zamestnávateľ môže, ale nie je povinný, krátiť dovolenku.
  • Nárok na dovolenku: Zamestnancovi možno krátiť len dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok. Ak zamestnancovi v kalendárnom roku nárok na dovolenku nevznikol, nie je ju možné krátiť.
  • Dôvody krátenia: Dovolenka sa kráti z dôvodu zákonom ustanovených prekážok v práci, neospravedlnenej absencie alebo výkonu trestu odňatia slobody.
  • Zásada krátenia: Dovolenka sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v príslušnom kalendárnom roku.

Kedy sa dovolenka nemôže krátiť?

Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky.

Minimálny rozsah dovolenky

Aj v prípade krátenia dovolenky (ak nejde o krátenie z dôvodu neospravedlnenej absencie alebo výkonu trestu odňatia slobody) sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov.

Povinnosti zamestnanca

Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi vždy a včas nahlásiť prekážku v práci a jej dôvod preukázať.

Alternatívy k neplatenému voľnu

Zamestnávateľ nemá právo poslať zamestnanca na neplatené voľno. Neplatené voľno je možné so zamestnancom len dohodnúť. Zamestnanec a zamestnávateľ sa však môžu dohodnúť na platenom voľne, ktoré zamestnanec neskôr odpracuje.

Doplnková služba, ktorá vám môže ušetriť problémy pri preprave | Infinity Forwarding

Možnosti zamestnávateľa pri nedostatku práce

Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca prácu, nemôže ho nútiť čerpať neplatené voľno. V takom prípade ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže vyplácať zamestnancovi náhradu mzdy v sume najmenej 80 % priemerného zárobku.

Ak zamestnávateľovi vzniknú objektívne prevádzkové dôvody, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu (napr. úradný zákaz mať otvorenú prevádzku pre verejnosť, strata zákaziek), môže zamestnancov zapožičať inému zamestnávateľovi (dočasné pridelenie) podľa § 58a Zákonníka práce. Ide o dočasné pridelenie zamestnanca zamestnávateľom č. 1 zamestnávateľovi č. 2 (tzv. užívateľský zamestnávateľ). Zmluvný vzťah zamestnanca je k zamestnávateľovi č. 1, pričom popri pracovnej zmluve sa musí dojednať ešte dohoda o dočasnom pridelení.

Prekážky v práci a nárok na voľno s náhradou mzdy

Okrem klasickej dovolenky existuje množstvo ďalších dôvodov, pre ktoré je možné sa ospravedlnene neukázať v práci. Tieto prekážky sú upravené v § 141 Zákonníka práce.

Prehľad prekážok v práci s náhradou mzdy
  • Návšteva lekára: Max. 7 dní ročne, ak návštevu nebolo možné realizovať mimo pracovného času. Zamestnanec musí predložiť potvrdenie.
  • Darovanie krvi alebo iných biologických materiálov: Voľno s náhradou mzdy až na 96 hodín od nástupu cesty na odber.
  • Narodenie dieťaťa: Voľno s náhradou mzdy.
  • Sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi: Max. 7 dní ročne, ak je sprevádzanie nevyhnutné a nebolo možné mimo pracovného času.
  • Sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa: Max. 10 dní ročne.
  • Úmrtie blízkeho príbuzného: 1 deň plateného voľna na účasť na pohrebe a 1 ďalší deň na obstarávanie pohrebu. Pri úmrtí rodiča alebo súrodenca, manžela alebo dieťaťa manžela patrí jeden deň plateného voľna a na účasť na pohrebe ďalšieho rodinného príslušníka právo ešte na jeden deň plateného voľna za týmto účelom.
  • Vlastná svadba: 1 deň pracovného voľna na účasť na vlastnej svadbe s náhradou mzdy.
  • Znemožnenie cesty do práce: Napr. počasie, ak ide o ZŤP.
  • Sťahovanie z dôvodu zamestnávateľa: Dva dni pri sťahovaní do inej obce.
  • Hľadanie nového zamestnania pri organizačnom prepustení: Jedného poldňa v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, ak k výpovedi došlo z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.
  • Štúdium alebo zvyšovanie kvalifikácie: Ak zamestnanec zvyšuje svoju kvalifikáciu v súlade s potrebou zamestnávateľa. Za takéto pracovné voľno zamestnávateľ poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Voľno bez náhrady mzdy

Okrem prekážok, pri ktorých zamestnancovi patrí náhrada mzdy, existujú aj situácie, kedy zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca, ale bez nároku na mzdu.

  • Ďalšie návštevy lekára: Nad rámec 7 dní, pokiaľ nebolo možné realizovať mimo pracovného času.
  • Svadba dieťaťa či rodiča: 1 deň voľna, ale bez náhrady mzdy.
  • Výpadok verejnej dopravy: Ak sa zamestnanec inak nemohol dostať do práce.
  • Bežné sťahovanie: Bez náhrady mzdy, ak nesúvisí so zamestnávateľom.
  • Iné dôležité osobné prekážky v práci: Zamestnávateľ môže sám rozhodnúť, či žiadosti zamestnanca vyhovie alebo nie.

Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu

Tieto prekážky sú upravené v osobitných predpisoch a patrí sem napríklad:

  • Výkon verejnej funkcie.
  • Občianske povinnosti (napr. súd, prvá pomoc).
  • Členstvo vo volebnej komisii.
  • Účasť na detskom tábore ako vedúci.
  • Účasť na štrajku na podporu hospodárskych alebo sociálnych práv.
  • Dobrovoľnícka činnosť.

Za absenciu v práci sa náhrada mzdy podľa Zákonníka práce neposkytuje. Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovné, vyrovnávaciu dávku, tehotenské a materské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Benefity nad rámec zákona: Voľno ako firemný bonus

Mnohé firmy dnes ponúkajú nadštandardné benefity, medzi ktoré patrí aj voľno navyše. Napríklad:

  • Sick days: Krátkodobé indispozičné voľno bez potreby PN.
  • Narodeninové voľno: Platený deň voľna k narodeninám.
  • Voľno pri výročiach firmy či iných významných udalostiach.

Tieto benefity síce nevyplývajú zo zákona, ale môžu výrazne podporiť lojalitu a spokojnosť zamestnancov. Možnosti plateného voľna nad rámec zákonnej úpravy bývajú spravidla inkorporované, t. j. včlenené do kolektívnych zmlúv a sú považované za benefity poskytované zamestnancom pre zlepšenie pracovného prostredia.

Moderné technológie v HR

Sledovanie všetkých typov neprítomností od dovoleniek, cez sick days až po OČR, vie byť pre personalistov vyčerpávajúce. Moderné HR a dochádzkové systémy však dokážu túto agendu výrazne zjednodušiť. Dochádzkový systém dokáže prehľadne evidovať, čo konkrétny zamestnanec robí: či je v práci, či pracuje z domu, čerpá dovolenku, je práceneschopný, alebo má iné ospravedlnené voľno.

Zároveň stráži dostupnosť tímu. Teda zabezpečí, aby napríklad vždy bol na pracovisku aspoň jeden vedúci. Systém tiež umožňuje nastaviť limity na počet dní home officu a automaticky upozorňuje na ich prekročenie. Zamestnanci majú prehľad o tom, koľko dovolenky či náhradného voľna im zostáva, a mzdové oddelenie si vie všetky dáta jednoducho stiahnuť na konci mesiaca.

Časté otázky a situácie

Skončenie pracovného pomeru a nevyčerpaná dovolenka

Ak sa so zamestnávateľom dohodnete na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer skončí dohodnutým dňom. Nevyčerpanú dovolenku vám bude musieť zamestnávateľ preplatiť v zmysle ust. „(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. (2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.“

Práca z domu

Novela Zákonníka práce v § 250b ods. 2 ustanovuje možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta.

Dôležité je, aby zamestnanec mal technické vybavenie pre prácu z domu. Zamestnávateľ by mal takéto technické vybavenie zamestnancovi poskytnúť, hoci Zákonník práce priamo nevyžaduje, aby zamestnávateľ zamestnancovi takéto technické vybavenie poskytol.

Stravovanie počas práce z domu

Zamestnávateľ je aj počas výkonu práce z domu povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie a prispievať na neho podľa § 152 Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže v prípade zatvorenia stravovacieho zariadenia z dôvodu mimoriadnej situácie poskytnúť finančný príspevok na stravu, ak nemôže zabezpečiť stravovanie iným spôsobom, alebo ak zamestnanec zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo zabezpečených spôsobov stravovania.

Nútenie k podpisu dokumentov

Ak zamestnávateľ robí nátlak na zamestnanca, aby podpísal dokumenty (napr. neplatené voľno, výpoveď, súhlas s dovolenkou), odporúča sa obrátiť sa na inšpekciu práce, ktorá vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Účelom dohôd je pokryť výnimočnú prácu príležitostného charakteru. Rozsah takejto práce je limitovaný (napr. dohoda o pracovnej činnosti na 10 hodín/týždenne, dohoda o vykonaní práce na 350 hodín/ročne). Zvyšovanie rozsahu hodín na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je v rozpore s požiadavkami práva EÚ, pretože výnimky z niektorých plnení (napr. nepriznanie dovolenky) sú teoreticky odôvodniteľné len malým rozsahom práce.

tags: #narok #na #dovolenku #pri #neplatenom #volne