Dedenie majetku po moslimovi a nemuslimovi v islame: Komplexný pohľad

V islame je otázka právnej úpravy dedenia (arab. fara'id) veľmi vážna a jeho pravidlá sú dôkladne popísané v Koráne a Sunne (prorokovom učení a príklade). Dedenie je vnímané ako Boží dar a je presne rozdelené medzi jednotlivých dedičov podľa ich príbuzenského vzťahu k zosnulému. Táto téma prináša do popredia viaceré otázky, ako sú dedenie medzi moslimami navzájom, dedenie moslima po nemuslimovi a naopak, a podobne.

V súčasnom globalizovanom svete sú vzťahy medzi ľuďmi rôznych kultúr a náboženstiev čoraz bežnejšie. Slovensko nie je výnimkou, a tak sa stretávame s rôznymi formami spolužitia, vrátane zmiešaných manželstiev a medzináboženských vzťahov. Táto skutočnosť prináša so sebou aj nové otázky a výzvy, najmä v oblasti práva a rodinných vzťahov. Jednou z týchto otázok je aj dedenie majetku po moslimovi na Slovensku, ktoré je komplexné a vyžaduje si podrobnejšie preskúmanie.

Fascinácia islamským svetom a zmiešané manželstvá

Na Slovensku, podobne ako v iných európskych krajinách, sa objavuje fenomén fascinácie islamsko-arabským svetom. Niektoré Slovenky si cielene vyberajú za životných partnerov mužov z islamskej kultúry, čo vedie k uzatváraniu zmiešaných manželstiev. Dôvody pre tieto rozhodnutia môžu byť rôzne, od exotického šarmu a prejavov lásky až po vidinu lepšieho života v ropnej monarchii.

Podľa odhadov žije na Slovensku približne 5-tisíc moslimov a mnohí z nich uvažujú o manželstve so Slovenkou, prípadne ho už aj uzavreli. Tieto vzťahy sú rôznorodé a každý z nich má svoj vlastný príbeh. Etnologička Silvia Letavajová z Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave sa venovala výskumu týchto vzťahov a zistila niekoľko zaujímavých skutočností:

• Mnohé Slovenky po uzatvorení manželstva s moslimom konvertujú na islam. Dôvodom je prirodzený vplyv manžela a fakt, že islam je v zmiešanom manželstve často dominujúcim faktorom. Hoci konverzia nie je nevyhnutná, uľahčuje vzťahy s manželovou rodinou.
• Niektoré Slovenky konvertujú na islam ešte predtým, ako stretnú svojho budúceho manžela.
• Keďže islam nie je na Slovensku oficiálne registrovaným náboženstvom, manželstvá sa uzatvárajú podľa slovenských predpisov.
• Dodržiavanie pravidiel islamu je pre mnohé ženy predpokladom úspešného fungovania zmiešaného manželstva.
• Rodina často reaguje na začiatku vzťahu s obavami a nepochopením, ale po bližšom spoznaní partnera sa vzťahy upravia.

Presné počty zmiešaných manželstiev na Slovensku nie je možné zistiť, ale je zrejmé, že táto téma si zaslúži pozornosť a pochopenie.

Dedenie v islamskom práve: Všeobecné princípy

Kľúčové princípy islamského dedičského práva:

• Prednostné uspokojenie záväzkov: Pred rozdelením majetku sa musia uspokojiť všetky záväzky zosnulého, ako sú dlhy, pohrebné náklady a závety.
• Presne stanovené podiely: Korán presne stanovuje podiely jednotlivých dedičov, ako sú manžel/manželka, deti, rodičia a ďalší príbuzní. Tieto podiely sú záväzné a nemožno ich meniť.
• Príbuzenský vzťah: Dedenie sa primárne odvíja od príbuzenského vzťahu k zosnulému. Čím bližší je príbuzenský vzťah, tým väčší je dedičský podiel.
• Náboženské vyznanie: Všeobecne platí, že moslim dedí po moslimovi a nemuslim dedí po nemuslimovi. Dedenie medzi moslimom a nemuslimom je komplikovanejšie a závisí od konkrétnych okolností.
• Zákaz diskriminácie: Islamské právo zakazuje diskrimináciu pri dedení na základe pohlavia. Ženy majú právo dediť, hoci ich podiely sú často menšie ako podiely mužov.

Dedenie medzi moslimom a nemuslimom: Rozličné právne názory

Dedenie vo vzťahu moslim-nemuslim a naopak sa opiera o niekoľko princípov, medzi ktoré patrí charakter dedeného majetku, pôvod, z ktorého takýto majetok pochádza, účel, na ktorý sa má majetok použiť a pod. Sú to určujúce faktory, ktoré vo svojom súhrne buď dedenie povolia celkovo alebo len za určitých podmienok, alebo ho úplne zakážu.

Okrem uvedeného je potrebné vziať do úvahy:

• či osoba poručiteľa a dediča sú z tej istej krajiny,
• či sú z odlišných krajín,
• či je poručiteľ moslim alebo nemuslim,
• či je dedič moslim alebo nemuslim.

Všeobecné pravidlo, ktoré Korán určuje, pri posudzovaní otázky dedenia je príbuzenský vzťah poručiteľa a dediča. Potom zohráva dôležitú rolu skutočnosť, či sú poručiteľ a dedič v nepriateľskom vzťahu, nebodaj vo vojne. V takom prípade je vzájomné dedenie moslim-nemuslim zakázané z dôvodu, aby sa peniaze takto zdedené nepoužili na financovanie vojny alebo vzájomného nepriateľstva. Taktiež nie je vhodné pre moslima dediť po nemuslimovi peniaze získané neprípustným spôsobom z pohľadu islamského náboženstva (napríklad z predaja pornografie).

Avšak aj v takomto prípade môže existovať výnimka, a to ak sa moslim dostal do situácie, že peniaze (ktoré by on z dedičstva neprijal) by zdedil iný dedič, ktorý by naďalej financoval tvorbu a predaja pornografie a naďalej tak podnikal alebo robil s týmito financiami niečo iné zakázané z pohľadu islamského náboženstva, v tom prípade moslim môže dediť po poručiteľovi aj takýto majetok (z predaja pornografie) - ale iba pod podmienkou, že zdedené peniaze použije výlučne na určitý druh charitatívnej činnosti (nie pre seba). Preto pri niektorých špecifických situáciách, ktoré sa pri dedení vyskytnú, sa musí dedič rozhodnúť podľa daných okolností a možností.

V dnešnej dobe je otázka dedenia medzi ľuďmi rôznych náboženstiev dôležitou otázka, ktorú sa snaží islamská právna náuka riešiť. O to viac vystúpila do popredia, že sa ľudia v posledné desaťročia podstatne sťahujú a vznikajú aj príbuzenské vzťahy medzi ľuďmi rôznych náboženstiev. Existujú rôzne právne názory na dedenie medzi moslimom a nemuslimom, ktoré sa líšia v závislosti od interpretácie islamských textov a právnych škôl. Medzi najvýznamnejšie patria:

1. Ultra konzervatívny sunnitský názor

Táto vetva moslimov sa orientuje v prvom rade na doslovné definície vybraných hadísov (výrokov proroka Muhammada). Názor vychádza z doslovnej interpretácie hádisov z obdobia vojny a po vojne, kedy bolo dôležité pre udržanie spravodlivosti, aby nepriatelia, ktorí stáli proti sebe nededili po sebe majetok, ktorý by mohli použiť na financovanie vojny (preto moslim mohol zdediť len majetok moslima a nemuslim len majetok nemuslima). Daný názor vychádza z týchto hádisov:

Usama b. Zaid zaznamenal, že posol Boží povedal: Muslim nemá nárok dediť po nemuslimovi a nemuslim nemá nárok dediť po muslimovi. Potom povedal: Ostal Aqilovi nejaký pozemok alebo dom? A Aqil a Talib sa stali dedičmi Abu Talibovho (majetku) a ani Jafar ani Ali po ňom nič nezdedili, pretože obaja (Jafar a Ali) boli muslimovia, zatiaľ čo Aqil a Talib boli nemuslimovia. Kde sa zajtra utáboríme? Ani Ja’far ani ‘Ali nič nezdedili, pretože boli muslimovia a ‘Aqeel a Talib boli nemuslimovia. Preto Omar povedal, že veriaci nededí od neveriaceho.

2. Liberálnejší názor

Tento právny názor hovorí o tom, že dané výroky o dedení/nededení spomínané vyššie sa vzťahovali iba na znepriatelené strany. Ak moslimovia a nemuslimovia žili spoločne na jednom mieste a boli spojencami, mohli po sebe vzájomne dediť. Tento názor podporuje väčšina klasických dnešných moslimov žijúcich v neislamských krajinách (kde i moslimovia dedia po nemuslimoch podľa zákonov platných v danej krajine). Tento názor sa opiera čiastočne tiež o verš Koránu 8:72 a o hádis:

Opýtal som sa: “Ó, posol Boží! Kde zostaneš v Mekke? Zostaneš vo svojom dome v Mekke?” Odpovedal: “Zanechal Aqil nejaký majetok alebo dom?” „Aqil spolu s Talibom zdedili majetok Abu Taliba. Jafar a Ali nič nezdedili, keďže boli moslimovia a ďalší dvaja boli neveriaci. "Umar bin Al-Khattab hovorieval: "Veriaci nemôže zdediť (nič od neveriaceho)." Ibn Shihab (sub-rozprávač) povedal: „Oni (Umar a ďalší) odvodili vyššie uvedený verdikt z Božieho vyhlásenia: „Veru! (8:72)

Podľa tejto definície je možné dediť po spojencovi (vojenskom, ekonomickom, žijúcom na jednom mieste s tým že ľudia nie sú v nepriateľstve proti sebe). Tento názor sa aplikuje i pri dedení v zmiešanej (moslim-nemuslimka) rodine, ak manžel počas manželstva zomrie (aby tak jeho žena nemuslimka mohla po ňom dediť).

3. Ultrakonzervatívna vetva a závet

Táto vetva tvrdí, že dedenie moslim-nemuslim a naopak nie je možné podľa islamského práva. Ak však moslim (rodič), napr. konvertita, spíše závet a nechá časť svojho majetku svojmu dieťaťu (nemuslimovi - synovi alebo dcére), potomok je oprávnený si ho vziať, pretože ide o závet na rozdiel od dedenia podľa náboženského systému. To je dobrovoľné obdarovanie potomka a dobrovoľné dedenie mimo zdroje (mimo Korán a sunnu), a je povolené, pretože neexistuje zákon v náboženstve, ktorý by toto priamo zakazoval, ak je to v rovine dobrovoľnosti a daru.

Tento názor je podložený aj Koránom na základe verša:

Je vám predpísané, ak by sa k niekomu z vás dostavila smrť a zanechal by po sebe niečo dobré, nech odkáže z neho rodičom a príbuzným, a to chvályhodným spôsobom. Je to povinnosť určená bohabojným. (2:180)

Príkaz v 2:180 na spísanie závetu pre „aqrabeen“ (blízkych) umožňuje zanechať majetok i adoptovanému dieťaťu (treba pritom podotknúť, že islamské právo pripúšťa adopciu len s ponechaním pôvodného priezviska adoptovaného dieťaťa, aby boli jasné pôvodné príbuzenské vzťahy). Slovo „aqrabeen“ (blízki), ktoré sa používa v 2:180, znamená blízkych, môžu to byť pokrvní príbuzní, veľmi blízki celoživotní priatelia, adoptované deti a tak ďalej. Pri dedení zo závetu nie je rozhodujúce, akého náboženského vyznania sú obaja zúčastnení, ale to, či sú v určitom príbuzenskom alebo dlhoročnom priateľskom vzťahu (pod priateľským vzťahom je myslené obchodné priateľstvo, susedské priateľstvo, nie sexuálne spolužitie bez manželstva).

4. Islamská koránska vetva

Táto vetva sa riadi výlučne právnymi normami obsiahnutými v Koráne (neberúc do úvahy tradičné zdroje sunny ako zákonodárny zdroj).

Praktické príklady dedenia na Slovensku

Pre lepšie pochopenie problematiky dedenia po moslimovi na Slovensku si uveďme niekoľko praktických príkladov:

Dedenie zo zákona

Ak moslim na Slovensku zomrie a nezanechá závet, dedenie sa riadi slovenským Občianskym zákonníkom. To znamená, že majetok sa rozdelí medzi manželku a deti, prípadne ďalších príbuzných, podľa stanovených pravidiel. Ak je jediným dedičom zo zákona moslim, v rámci dedičstva po nemuslimovi zdedí okrem obytnej nehnuteľnosti aj potenciálne problematické veci, ako alkohol a bravčové mäso. V takom prípade by si mal overiť pôvod dedného majetku a roztriediť ho na ten, ktorý je v súlade s islamským náboženstvom a ten, ktorý nie je. Následne sa musí rozhodnúť, či dedičstvo prijať alebo nie a ak áno, ktoré časti dedičstva si ponechá a ktoré nie. Alkohol je zakázaný, takže v jeho prípade prichádza do úvahy jedine jeho zneškodnenie. Moslim nemôže alkohol predať, lebo by tým získal peniaze zo zakázaného zdroja. Ohľadom bravčového mäsa sa musí rozhodnúť, ako s ním naložiť.

Muslim (konvertita) zdedí po nemuslimovi (napr. rodičovi): V rámci dedenia zo zákona, polovicu majetku poručiteľa. Druhú polovicu zdedí jeho nemuslimský súrodenec. V dedičstve je zahrnutá polovica nehnuteľného majetku, alkohol a bravčové výrobky. Následne dedič moslim môže dedičstvo odmietnuť (ak toto dedičstvo pochádza zo zakázaných finančných zdrojov - ak rodič podnikal len s alkoholom a bravčovým). Ak si však myslí, že je lepšie dedičstvo prijať, aby tak obmedzil toto podnikanie u súrodenca, tak je na ňom zvážiť, či ho prijme a svoju časť zúžitkovať nasledovne: alkohol znehodnotiť, ohľadom bravčového sa rozhodnúť, ako s ním naložiť a časť nehnuteľnosti použiť na povolené a prospešné činnosti (napr. pomoc blížnym), alebo ju predať a peniaze z nej použiť na charitatívne, dobročinné účely.

Dedenie zo závetu

Ak moslim na Slovensku zanechá závet, môže v ňom určiť, ako sa má jeho majetok rozdeliť. V takom prípade je dôležité, aby závet bol v súlade so slovenským právom a zároveň rešpektoval islamské princípy dedenia. Je možné odkázať časť majetku aj nemuslimským príbuzným, ale je potrebné zvážiť, či to nie je v rozpore s islamskými zásadami.

Dedenie úrokov a majetku z neprípustných zdrojov

Moslim zdedil peniaze zo sporiaceho účtu (z toho časť sú úroky) a z účtu výnosov (z investovania do pôžičkového systému). V takom prípade si môže ponechať peniaze zo sporiaceho účtu, mimo získaných úrokov, a použiť ich na niektoré dobré účely. Úroky, ktoré tam pribudli za roky, môže darovať na niektoré dobročinné účely. To isté (dať peniaze na charitu) môže urobiť v prípade peňazí, ktoré pochádzajú z investovania do pôžičkových systémov. Princíp je ten, ako sa aj viacerí učenci vyslovili, aby sa peniaze v prípade ich neprijatia nepoužívali naďalej na účely, ktoré islamské náboženstvo nepovoľuje.

Slovenská legislatíva a islamské právo: Konflikt alebo súlad?

Na Slovensku platí zákon o slobode náboženskej viery, ktorý umožňuje slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru samostatne alebo spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi alebo zachovávaním obradov. Tento zákon, rovnako, ako umožňuje slobodu prejavu, zakazuje vnucovanie náboženstva iným ľuďom.

V kontexte dedenia to znamená, že slovenská legislatíva rešpektuje právo moslimov na slobodné vyznávanie svojho náboženstva, ale zároveň uprednostňuje vlastné právne normy, ktoré upravujú dedenie. Ak moslim na Slovensku zomrie, dedenie sa riadi slovenským Občianskym zákonníkom, ktorý je založený na princípoch rovnosti a nediskriminácie.

V prípade, že islamské princípy dedenia sú v rozpore so slovenským právom, uprednostňuje sa slovenské právo.

Mešity a komunitné centrá na Slovensku

Na Slovensku sa k islamu hlási približne 5 000 ľudí, ktorí sa pravidelne stretávajú pri modlitbách v tzv. improvizovaných modlitebniach. Islamská nadácia na Slovensku (INS) dlhodobo poukazuje na potrebu reprezentatívnych priestorov, ktoré by adekvátne dokázali pokryť potreby moslimskej komunity. Tieto priestory by slúžili nielen na náboženské účely, ale aj na rôzne kultúrne podujatia, programy pre deti, prednášky a workshopy.

Napriek tomu, Slovenská Republika je stále jedinou krajinou EÚ, ktorá nemá žiadnu oficiálnu mešitu a jedny z najprísnejších pravidiel voči registrovaniu náboženstiev. V roku 2017 predložilo hnutie Sme rodina návrh novely stavebného zákona, ktorý by zabraňoval stavbe mešít na území SR, resp. stavbe náboženských chrámov bez registrovaného náboženstva.

Islam a demokracia: Hrozba alebo prínos?

Otázka, či islam predstavuje hrozbu pre demokraciu, je komplexná a vyžaduje si rozlišovanie medzi ideológiou a človekom. Na svete žije odhadom okolo 1,8 miliardy moslimov a každý z nich je jedinečná bytosť, pričom každého človeka v živote ovplyvňujú aj iné faktory, nielen náboženstvo či ideológia.

Centrum pre štúdium politického islamu International (CSPII) sa zameriava na skúmanie politickej doktríny islamu, ktorá podľa nich predstavuje hrozbu pre slobodu, demokraciu a ľudské práva. Tvrdia, že politický islam nie je zlučiteľný s demokraciou a že vo všetkých školách tzv. „islamského práva šaría“ má moslim nadradené postavenie nad nemuslimom.

Mýty o islame a ich vyvrátenie

Koluje mnoho mýtov o postavení a funkcii ženy v islamskej spoločnosti, napríklad že žena v islame nič neznamená alebo že ju muž môže týrať. Takéto tvrdenia sú však v rozpore s učením Koránu a autentickou islamskou praxou.

Muži a ženy sú stvorení rovnako. Každá bytosť je pred Bohom rešpektovanou súčasťou Božieho plánu. Boh v Koráne hovorí:

Ľudia! Bojte sa svojho Pána, ktorý vás stvoril z duše jednej a z nej stvoril jej družku a z nich oboch dal rozmnožiť veľké množstvo mužov a žien. Bojte sa Boha, v mene ktorého sa na seba obraciate a vyvarujte sa prerušenia príbuzenských zväzkov. Veď Boh na vás dozerá. (Korán, 4:1)

Podľa Koránu neexistuje niečo ako dedičný hriech. Neexistuje vina Evy, ktorá by sa dedila ďalej, pretože muž a žena sú si, čo sa týka postavenia duše pred Bohom rovní. Zhrešili rovnako pred Bohom, ľutovali rovnako a rovnako im bolo odpustené:

A tak zjedli z neho a ukázala sa im ich nahota a začali na seba lepiť lístie Raja. Neposlúchol Adam svojho Pána, a tak do bludu skĺzol. (Korán, 20:121)

Zmyslom života žien i mužov je uctievať Jediného Boha svojim životom skrze vieru a dobré skutky. Za tieto skutky budú rovnocenne odmenení:

Kto by konal nejaké dobré skutky, či už by šlo o jednotlivca mužského pohlavia, alebo o jednotlivca ženského pohlavia a bol by pritom veriaci, tí vojdú do raja a nebude im ukrivdené ani o veľkosti ryhy na datľovej kôstke. (Korán, 4:124)

Postavenie ženy v islame

Duševne sú si muž a žena rovní, ale čo sa týka sociálneho spoločenského života, Boh nadradil jedných pred druhými. Žena je podriadená, čo sa týka sociálneho usporiadania islamskej obce, svojmu manželovi, alebo svojmu otcovi (ak nie je vydatá). Muži sú zaviazaní sa o ženy finančne starať.

Korán jasne zakazuje krutosť a utláčanie jednotlivcov, skupín ľudí, a taktiež i zvierat. Nariadzuje dobré správanie k ženám od narodenia až po smrť. Zakázané je slovné, sexuálne, citové a telesné násilie. Naopak, moslim má povinnosť chrániť utláčaných.

Žena v islame po duchovnej stránke má rovnaké práva ako muž. Jej dobré skutky sa jej zapisujú rovnako ako mužovi. Rovnako tiež zlé skutky. V sociálnom postavení v spoločnosti má žena práva rovnakého množstva ako množstvo povinností.

Práva žien v islame

1. Právo byť finančne vyživovaná: Muži majú v islame náboženskú povinnosť finančne sa starať o ženy (manželia o manželky; otcovia o dcéry; bratia o sestry, ktoré nemajú otca alebo manžela).
2. Právo vybrať si ženícha: Korán zakazuje nútiť ženy k vydaju proti ich vôli.
3. Právo rozviesť sa: Zakotvené priamo v Koráne: 2:229, 2:231.
4. Právo dediť: Žena v islame dedí (na rozdiel od kresťanského práva Biblie), avšak menej než muž, pretože nemá povinnosť pracovať a zhromažďovať majetok pre svoju rodinu - právo vs. povinnosť (spravodlivosť). Zároveň však nie je opomenutá z dedičského konania a dedí: Dedí polovicu z mužskej časti. Okrem toho postupu existuje v islame možnosť spísania Poslednej vôle, Závetu, ktorou rodič môže odkázať aj celý majetok dcére, ktorá sa oň starala.
5. Právo pracovať: Islam považuje za hlavnú úlohu ženy úlohu manželky a matky, a teda práca, ktorú si žena vyberie, by sa mala prispôsobiť týmto dvom poprednejším úlohám. Peniaze, ktoré žena zarobí, môže minúť na seba, nemusí nimi prispievať do rodinného rozpočtu.
6. Právo plánovať rodičovstvo: Islam priamo nezakazuje antikoncepciu, ak sa na jej používaní manželia zhodnú a zároveň neohrozuje ich zdravie.

Manželstvo v islame

Manželstvo je v islame považované za slávnostnú prísahu medzi mužom a ženou, vyžadujúcu obrovskú dávku zodpovednosti.

Ako (si) ju chcete vziať, veď ste sa zdôverili jeden druhému a prijali (sme) od vás záväzok pevný/slávnostný. (Korán, 4:21)

Manželstvo je odporúčané i v prípade chudoby muža ani ženy (chudoba nie je považovaná za prekážku v uzatvorení manželstva).

Korán prirovnáva vek na uzavretie manželstva k zrelému a zdravému úsudku, kedy môže človek zodpovedne nakladať so svojím majetkom. Vek uzatvorenia sobáša vo väčšine moslimských krajín je stanovený na 18 rokov, s možnosťou súdnej výnimky vo veku 16 rokov.

Pravidlá pre výber partnera

Korán prikazuje moslimom, aby sa neženili s neveriacimi ženami a so ženami, ktoré pridružujú k Bohu, pokým sa nestanú veriace. Prečo islam vyzýva moslimov, aby si brali iba ženy, ktoré veria v Jediného Boha? - Na vytvorenie zdravého vzťahu je potrebná podobnosť systémov viery a spoločný základ. Deti väčšinou nasledujú a napodobňujú svojich rodičov. Ak majú manželia odlišné názory na výchovu svojich detí a celkovo odlišný pohľad, zvyčajne to prináša do manželstva nemálo komplikácií.

Moslimkám je povolené brať si za manželov moslimov. Prečo islam dovoľuje moslimkám vziať si za manžela iba moslima? - Boh nám ako moslimom dal určité pravidlá viery, ktoré sa snažíme vo svojom živote napĺňať. Praktizujúca moslimka sa pravidelne modlí, nevarí bravčové, nepije alkohol, chodí von zahalená, vedie svoje deti k islamu. Je pre ňu prirodzené a vhodné vziať si moslima, ktorý bude jej životný štýl plne akceptovať a chrániť.

Moslimom je povolené si okrem moslimiek brať za manželky počestné ženy z Ľudu knihy (monoteistické kresťanky, Židovky).

A jedlo tých, ktorým bola daná Kniha je vám dovolené a vaše jedlo je im dovolené. A počestné ženy z radov veriacich a počestné ženy z radov tých, ktorým bola daná Kniha pred vami, pokiaľ im dáte ich odmeny chrániac tým seba, nie s cieľom mať mimomanželský styk alebo mať priateľky..

Manželstvo po konverzii na islam

Ako je to u žien, ktoré sa najprv vydajú za nemuslima a až tak následne po rokoch konvertujú? Musí sa takáto žena s nemuslimom rozviesť? Nie, ale aj áno. Záleží od konkrétnej situácie. Fatwa z Európskeho koncilu pre fatwy hovorí o nasledujúcom postupe:

• ak sa manželia nemuslimovia obaja obrátia k islamu naraz, ich manželstvo ostáva naďalej platné ako islamské manželstvo (nepotrebujú nikáh),
• ak k islamu konvertuje iba muž a jeho manželka pochádza z Ľudí knihy, manželstvo ostáva platné (nepotrebujú nikáh),
• ak k islamu konvertuje iba manželka, rada zastáva názor, že ho:
  1. má opustiť, ak jej on bráni k praktizovaniu islamu,
  2. môže ostať v manželstve, ak jej manžel do 3 mesiacov konvertuje taktiež. V tejto dobe nemajú mať pohlavný styk. Ak jej manžel konvertuje do 3 mesiacov, ostáva manželstvo v platnosti (nepotrebujú nikáh),
  3. podľa niektorých učencov môže ostať v manželstve s nemuslimom, ak jej on nebráni v islamskej náboženskej praxi a existuje nádej k tomu, že raz konvertuje i muž.

Fatwa šejka ‘ABDULLAH AL-JUDAI (Islam Ahad al-Zawjayn, str. 249-251) uvádza, že v tejto veci neexistuje žiaden rozhodujúci jednoznačný text a ani konsenzus. Predislamské manželstvá sú platné. Zrušiť ich možno len z určitých dôvodov. Náboženská odlišnosť nie je jednoznačnou možnosťou pre neplatnosť manželstva. Napriek veľkému množstvu ľudí, ktorí v čase Proroka konvertovali k islamu, neexistujú jasné a autentické záznamy o tom, žeby Prorok oddelil manželku a manžela kvôli tomu, že jeden z nich konvertoval k islamu.

Autentický je naopak prípad Zaynab, ktorá ostala vydatá za Abul-Asa šesť rokov po tom, čo konvertovala na islam. Súra Al-Mumtahinah ukončuje manželské vzťahy iba ak je jeden z manželov proti islamu (harbi) a nie je len nemuslim.

Keď jeden z páru konvertuje na islam, zatiaľ čo druhý nie je “vo vojne” s islamom, môžu spolu zostať. Nie sú oddelení jednoducho kvôli rozdielnosti náboženstva. Dôkazom toho je prax Proroka a jeho spoločníkov ohľadom tých, ktorí prijali islam v Mekke pred hidžrou a pri dobytí Mekky. To bola aj fatva, ktorú dal ‘Umar počas svojho kalifátu bez akéhokoľvek odporu, a tiež ‘Ali.

tags: #nemoslim #ma #zakazane #dedit #majetok #po