Vzťah medzi mladou opatrovateľkou a starším klientom je komplexná a citlivá téma, ktorá si vyžaduje dôkladné preskúmanie z rôznych uhlov pohľadu. Tento článok sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, pričom zohľadňuje etické, psychologické, sociálne a právne aspekty. V posledných rokoch sme svedkami rastúceho počtu mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú pracovať ako opatrovatelia starších osôb. Tento trend je spôsobený viacerými faktormi, vrátane demografických zmien, nedostatku pracovných príležitostí a túžby pomáhať druhým. Hoci tento typ práce môže byť veľmi obohacujúci, prináša so sebou aj množstvo výziev a dilem, ktoré si vyžadujú citlivý a profesionálny prístup.
Prípad z domova dôchodcov na Heydukovej ulici v Bratislave
Nedávny prípad z domova dôchodcov na Heydukovej ulici v Bratislave poukazuje na možné riziká a zneužívanie, ktoré sa môžu vyskytnúť v tomto type vzťahu. Prípad falošného lekára a mladej ošetrovateľky bez vzdelania, ktorí mali týrať pacientov, šokoval verejnosť a vyvolal otázky o kvalite a etike opatrovateľskej starostlivosti.
Z upratovačky ošetrovateľkou
Príklad Vanessy Pútikovej, ktorá začala pracovať v domove dôchodcov ako upratovačka a neskôr sa stala ošetrovateľkou bez potrebného vzdelania, ilustruje problém nedostatočnej kvalifikácie a kontroly v opatrovateľských zariadeniach. Jej teta Renáta, ktorá v zariadení tiež pracovala, uviedla, že Vanessa nemala žiadne vzdelanie na túto pozíciu a ponuku dostala sama. Renáta tiež potvrdila, že Vanessa mala v posledných rokoch psychické problémy, na ktoré brala lieky, a mohlo to byť dôvodom, prečo sa tak upla na prácu a na Ivana Biháryho.
Vplyv falošného lekára a následky pre klientov
Podľa Renáty mal falošný lekár Ivan Biháry na Vanessu veľký vplyv a urobila by všetko, čo jej prikázal. Po policajnej razii zostalo 24 klientov zariadenia na ulici, čo poukazuje na zraniteľnosť a závislosť starších ľudí na opatrovateľskej starostlivosti.
Varovanie! Nesprávne PITIE VODY môže POŠKODIŤ tvoje OBLIČKY!
Etické a psychologické aspekty vzťahu
Vzťah medzi mladou opatrovateľkou a starším klientom je založený na nerovnováhe moci a závislosti. Opatrovateľka má zodpovednosť za blaho a bezpečnosť klienta, čo si vyžaduje vysokú mieru profesionality, etiky a rešpektu. Tento vzťah môže mať významný vplyv na psychologické blaho oboch strán.
Dôvera a zneužívanie
Starší ľudia sú často zraniteľní a závislí na opatrovateľke, čo môže viesť k zneužívaniu dôvery a moci. Je dôležité, aby si opatrovateľka bola vedomá tejto nerovnováhy a konala v najlepšom záujme klienta.
Hranice a profesionalita
Opatrovateľka by mala udržiavať profesionálny odstup a rešpektovať hranice klienta. Osamelosť a izolácia, ktorou starší ľudia často trpia, môže viesť k depresii a úzkosti. Opatrovateľka môže zohrávať dôležitú úlohu pri zmierňovaní týchto pocitov tým, že poskytuje spoločnosť, podporu a povzbudenie.
Prenos, protiprenos, stres a vyhorenie
Vo vzťahu medzi opatrovateľkou a klientom sa môžu vyskytnúť javy prenosu a protiprenosu, ktoré môžu ovplyvniť dynamiku vzťahu. Je dôležité, aby opatrovateľka si bola vedomá týchto javov a vedela s nimi pracovať profesionálnym spôsobom. Práca opatrovateľky môže byť veľmi stresujúca a vyčerpávajúca, čo môže viesť k vyhoreniu. Sociálny pracovník potrebuje najmä emocionálnu kompetenciu, lebo niekedy sa ti chce kričať od bezmocnosti, niekedy plakať od zúfalstva, niekedy zažívaš radosť z toho, že si mohla pomôcť. Táto práca je náročná práve na zvládanie emócií. Niekedy sa ti chce kričať od bezmocnosti, niekedy plakať od zúfalstva a niekedy zažívaš radosť z toho, že si mohla pomôcť a že to malo zmysel. Dôležitá je aj tzv. sebainštrumentalizácia - teda schopnosť starať sa o seba ako o pracovný nástroj. Sociálny pracovník, ktorý dokáže udržať rovnováhu medzi prácou a osobným životom, môže byť pre klientov skutočne užitočný.
Sociálne a právne aspekty vzťahu
Opatrovateľka by mala rešpektovať rodinné vzťahy klienta a spolupracovať s rodinou pri poskytovaní starostlivosti. Dôležité je udržiavať otvorenú komunikáciu a riešiť prípadné konflikty konštruktívnym spôsobom. Opatrovateľka by mala podporovať klienta v udržiavaní sociálnych kontaktov a aktivít, ktoré prispievajú k jeho sociálnemu blahu. Dôležité je zapájať klienta do spoločenského života a podporovať jeho nezávislosť a autonómiu. Kultúrne normy a hodnoty môžu ovplyvniť vnímanie a očakávania týkajúce sa opatrovateľskej starostlivosti. Je dôležité, aby opatrovateľka si bola vedomá týchto rozdielov a rešpektovala kultúrne pozadie klienta.
Právne aspekty
Vzťah medzi mladou opatrovateľkou a starším klientom je upravený aj právnymi predpismi, ktoré upravujú práva a povinnosti oboch strán. Je dôležité, aby opatrovateľka a klient uzavreli zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá jasne definuje rozsah, podmienky a cenu starostlivosti. Opatrovateľka má právo na spravodlivú odmenu, bezpečné pracovné podmienky a rešpektovanie svojich práv. Klient má právo na kvalitnú a etickú starostlivosť, ochranu svojho súkromia a dôstojné zaobchádzanie. Opatrovateľka je zodpovedná za škody, ktoré spôsobí klientovi svojou nedbalosťou alebo neprofesionálnym konaním. Je dôležité, aby opatrovateľka mala uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu.
Riešenia a odporúčania
Na základe analýzy rôznych aspektov vzťahu medzi mladou opatrovateľkou a starším klientom je možné formulovať niekoľko riešení a odporúčaní, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu kvality a etiky opatrovateľskej starostlivosti.
Vzdelávanie a odborná príprava
Je dôležité, aby opatrovatelia mali adekvátne vzdelanie a odbornú prípravu, ktorá im umožní poskytovať kvalitnú a etickú starostlivosť. Vzdelávanie by malo zahŕňať nielen praktické zručnosti, ale aj etické princípy, psychologické aspekty a právne predpisy. Milé žienky, práca opatrovateľky je síce krásne, ale zároveň aj veľmi ťažké povolanie, alebo skôr poslanie. Zhrnuli sme pre Vás 5 základných vlastností, ktoré by vám v práci mohli a mali pomôcť. Vybrali sme ich starostlivo, na základe dlhoročných skúseností našich opatrovateliek. Pre opatrovaného / klienta ste vy - opatrovateľka často jediná istota, ktorá mu ešte ostala. Pokiaľ mu to zdravotný stav dovoľuje, denne s vami trávi svoj čas, komunikuje s vami a spolieha sa na vás. Mnoho krát mu suplujete rodinu, ktorá aj keď ju má, nie je s ním tak často ako by si to želal. Keďže ste s opatrovaným / klientom v podstate neustále asi najskôr spozorujete prípadné zmeny či už v zdravotnom stave, alebo v správaní sa. Rýchle rozhodovanie sa a rýchle reakcie by mali byť výsadou každej opatrovateľky. Väčšinou ich využijete, keď sa opatrovanému náhle znepáči obed, aj keď je to jeho obľúbené jedlo, alebo máte naplánovanú prechádzku, ale vonku sa zhoršilo počasie, alebo sa opatrovanému stala nehoda, pre neho je to frustrujúca situácia a vy musíte konať tak, aby sa opatrovaný necítil zahanbene. Vtedy je potrebné rýchlo improvizovať, hľadať nové možnosti, vedieť reagovať na danú situáciu s prehľadom a pokojom. To sú však tie „jednoduchšie“ príklady. Môže sa však stať že situácia sa náhle zmení a pôjde o zdravie alebo život opatrovaného. V takýchto situáciách už nie je priestor na paniku, je nutné sa rýchlo a správne rozhodnúť a takisto aj rýchlo konať. Aj keď sa nemusíte dostať do takýchto situácii, nie je vylúčené, že sa niečo podobné nestane už zajtra. Je preto vhodné si v hlave podobné scenáre premietnuť a predstaviť si, ako by ste reagovali. Preto by bolo vhodné vyskúšať si rizikovú situáciu s kolegyňou, prípadne kamarátkou už doma pred cestou.
Opatrovateľka by mala ovládať základy etiky. Je samozrejmosťou, že ráno sa zdravíme a večer si poprajeme dobrú noc. Slová prosím, ďakujem a nech sa páči by sa mali používať automaticky. Ak opatrovaná osoba potrebuje viac súkromia a jej zdravotný stav umožňuje aby ostal bez dozoru, jeho prianie akceptujte. To sú však iba základy. Priama komunikácia tzv.: „z očí do očí“ je pri starších ľuďoch jednou zo základných podmienok dobrej vzájomnej spolupráce. Starší ľudia počujú horšie alebo vôbec a takáto komunikácia je pre ne veľmi dôležitá. Keďže sú klienti zväčša staršie osoby, vychovaní v inej dobe, môžu si potrpieť na odlišné zvyky a napríklad aj náročnejšie stolovanie. Hlavne v zahraničí si na etikete zakladajú oveľa viac, na slušnom a príjemnom vystupovaní a jej porušenie často vedie nie len k nepríjemnému faux-pax, ale aj k nemilosti rodiny, aj keď Vám nikto nič nepovie. Je preto viac ako vhodné ovládať aj „vysokú školu“ etikety. Zdravotný stav opatrovaných je často komplikovaný a neumožňuje opatrovanému žiť plnohodnotný život tak, ako tomu bolo predtým a ako by chcel. Z toho môžu prameniť depresie a náladovosť, ktorá vám nemusí vyhovovať, pokiaľ si to beriete osobne. Pri opatrovaných s duševnými chorobami ako demencia, Parkinsonova, či Alzheimerova choroba sa vyvarujte akejkoľvek hádke. Keďže sa jedná o nevyliečiteľnú chorobu, profesionálna opatrovateľka si je vedomá toho, že opatrovaný s duševnými chorobami reaguje bez toho, aby mal svoje správanie pod kontrolou. Je potrebné si držať odstup a určité veci proste vypustiť, nezaťažovať sa nimi. Taktiež je dobré, keď majú opatrovaní svoj pevný harmonogram o dodržiavanie ktorého sa musíte starať Vy. Nie je to vždy ľahké, treba si však zvyknúť, je však na Vás aby ste boli v tomto neúprosná a trvali na svojom. Ste profesionálna opatrovateľka, ktorú si rodina / opatrovateľský domov objednali, aby sa postarala a pomohla blízkym opatrovaných. Očakávajú od Vás teda maximálne profesionálny prístup a hlavne, že pre ich blízkych budete pomoc, ktorú potrebujú. Nie je preto vhodné riešiť v rodine svoje osobné problémy. Nie je to vždy ľahké, lebo aj opatrovateľ má svoju rodinu, svoje problémy, ale je potrebné udržať to v rovine, ktorá neovplyvní vašu prácu a ani opatrovaného. Taktiež nie je vhodné sa starať do osobných problémov rodiny, dodržujte preto diskrétnosť a profesionálny odstup.
Kontrola a dohľad
Je potrebné posilniť kontrolu a dohľad nad opatrovateľskými zariadeniami a agentúrami, aby sa predišlo zneužívaniu a zabezpečila kvalita starostlivosti.
Podpora a supervízia
Opatrovatelia by mali mať prístup k podpore a supervízii, ktorá im umožní zvládať stres a vyhorenie a riešiť etické dilemy.
Informovanosť a osveta
Je potrebné zvýšiť informovanosť a osvetu o právach a povinnostiach opatrovateľov a klientov, aby sa predišlo zneužívaniu a zabezpečila ochrana zraniteľných osôb.
Zlepšenie pracovných podmienok
Je potrebné zlepšiť pracovné podmienky opatrovateľov, vrátane zvýšenia platov, zabezpečenia bezpečných pracovných podmienok a rešpektovania ich práv.
Varovanie! Nesprávne PITIE VODY môže POŠKODIŤ tvoje OBLIČKY!
Skúsenosti slovenských opatrovateliek v zahraničí
Mnohé slovenské ženy pracujú ako opatrovateľky v zahraničí, najmä v Rakúsku, Nemecku a Švajčiarsku. Ich skúsenosti sú rôzne, no často sa stretávajú s náročnými pracovnými podmienkami, nízkymi platmi a nedostatkom sociálnej podpory. Dôvodom pre odchod za prácou je často zlá ekonomická situácia na Slovensku a nedostatok pracovných príležitostí. Mnohé ženy sú nútené opustiť svoje rodiny a starať sa o cudzích ľudí, aby zabezpečili živobytie pre seba a svoje deti.
Výzvy a ťažkosti
Práca opatrovateľky je fyzicky a psychicky náročná. Opatrovateľky sa často stretávajú s ťažko chorými, dementnými a psychicky chorými klientmi, ktorí vyžadujú nepretržitú starostlivosť. Okrem toho musia zvládať jazykovú bariéru, kultúrne rozdiely a odlúčenie od rodiny.
Pozitívne skúsenosti
Napriek ťažkostiam mnohé opatrovateľky nachádzajú vo svojej práci zmysel a uspokojenie. Teší ich, keď môžu pomáhať starším ľuďom a spríjemňovať im život. Niektoré opatrovateľky si vytvoria s klientmi blízke vzťahy a stávajú sa súčasťou ich rodiny.
Potreba podpory
Opatrovateľky potrebujú podporu od štátu, zamestnávateľov a spoločnosti. Dôležité je zabezpečiť im adekvátne vzdelanie, odbornú prípravu, sociálnu podporu a rešpektovanie ich práv.
Vzťahy v zariadeniach pre seniorov
Študenti z Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa zamýšľajú nad otázkou, čo získavajú mladí rozhovormi so seniormi. Seniori bývajú v novej zrekonštruovanej budove v Zariadení opatrovateľskej služby Cilka a študenti za nimi chodia s diktafónmi, aby sa v rámci literárnej výchovy dozvedeli ich životné príbehy.
Dôležitosť skúseností a uvedomenie si straty
Študent Ivan Javorčík zdôrazňuje, že starí ľudia si veľa pamätajú a je to zaujímavé, čo rozprávajú, ich príbehy nie sú podobné dnešným ľuďom. Marcela Fabiánová dodáva, že majú krásny pocit už z toho, ak vedia, že ich životný príbeh si niekto zapamätá. Stanislava Valachová si uvedomila, o čo už prišla, keď mala 101 ročnú prastarkú a dnes, keď už nežije, jej je ľúto, že sa viac nesnažila od nej dozvedieť, aký mala život a ako riešila problémy. Filip Meško sa priznáva, že rozhovor so starším človekom mu vie dať impulz, nakopne ho, aby niečo robil lepšie, než robí teraz.
Názory seniorov a aktivity
Pán Ján Hryc im praje, aby mali toľko šťastia v živote, koľko ho mali oni, lebo sa mu vidí, že svet ide k horšiemu. Pani Antónia Vályiová oslávila 88 rokov a už nemá nikoho. Podľa 84 ročnej pani Marty Žiakovej majú v zariadení stále nad čím premýšľať. Pre starkých okrem návštev mladých študentov pripravili v Cilke samostatnú školu seniorov a spoluprácu so Základnou umeleckou školou. Príbehy klientov ukazujú, že v zariadení si ľudia nájdu nové priateľstvá a dokonca aj lásku, ako napríklad pani Mária a pán Július, ktorí si tu našli novú životnú lásku.
Úloha sociálnej práce a demografické výzvy
Úlohou sociálnej práce je prispievať k zlepšovaniu kvality života čo najväčšieho počtu ľudí. Tak ako existujú všeobecní lekári a špecialisti, aj sociálny pracovník je akoby všeobecný odborník na rôzne životné problémy. Pred nástupom na akademickú dráhu som pracoval aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR), ale aj na okresnom súde v oblasti sociálnej práce. Prvý ozajstný kontakt s praxou som mala v zariadení pre mentálne postihnutých dospelých mužov, kde som začínala ako vychovávateľka a neskôr ako vedúca výchovy. Zároveň som spolupracovala so Združením priateľov mentálne postihnutých ľudí, neskôr som pôsobila na detašovanom pracovisku MPSVR v Stredisku služieb sociálnej starostlivosti v Trnave a istý čas som viedla odbor sociálnych vecí na okrese. Počas rokov pôsobenia v sociálnej sfére sa mnohé veci zlepšili, ale stále existujú výzvy. Čo sa nám však nepodarilo, je presvedčiť rezortné ministerstvo o význame sociálnej práce. Medzi rokmi 1950 - 1989 bola sociálna práca zredukovaná najmä na administratívu vykonávanú v rámci štátnej správy, hoci v praxi fungovali aj iné oblasti. Šírku a význam, ktoré má sociálna práca v zahraničí, sa nám zatiaľ nepodarilo úplne obnoviť. Zároveň to nie je príliš atraktívna téma pre politikov.
Problémy a riešenia
Ak sa pozrieme napríklad na situáciu domácich opatrovateľov - často sú prakticky neustále pri svojom blízkom, nemajú dovolenku ani voľno. Týmto témam politici venujú pozornosť najmä pred voľbami, pretože ide o citlivú agendu, ktorá sa dotýka veľkého množstva ľudí. Mnohí to zažívajú priamo vo svojich rodinách, iní sprostredkovane cez známych alebo susedov. Žiaľ, záujem často vydrží práve len do volieb - na zmeny, ktoré by sme potrebovali, je totiž potrebné celospo-ločenské úsilie, nielen snaha jedného ministerstva. Niektoré problémy, najmä v sociálnych službách, sú často obhajované tým, že nám ich „nanútila“ Európska únia - tá však vytvára skôr rámce kvality sociálnych služieb a je na jednotlivých štátoch, ako si ich nastavia. Zároveň sme sa prihlásili k myšlienke komunitnej starostlivosti, teda k tomu, aby čo najviac ľudí mohlo zostať vo svojom prirodzenom prostredí, lebo tam sa cítia najlepšie. Problém je však v tom, že podpora tzv. neformálnych opatrovateľov, teda rodinných príslušníkov, je stále nedostatočná. Veľký krok vpred bolo zavedenie tzv. odľahčovacej služby, ktorá má opatrovateľom umožniť na určitý čas si oddýchnuť - napríklad ísť na dovolenku alebo do kúpeľov. Problém je, že v praxi sa často poskytuje vtedy, keď má zariadenie voľné miesto, nie vtedy, keď to opatrovateľ skutočne potrebuje. MPSVR potom prišlo s takým hybridom - formou terénnej odľahčovacej služby. Neformálni opatrovatelia v skutočnosti šetria štátu veľké peniaze, pretože starostlivosť v zariadení je oveľa drahšia. Sociálna práca a sociálne služby sa jednoducho nedajú robiť bez peňazí. Veľmi smutné je napríklad to, že zo štátnej správy odchádzajú skúsení pracovníci a idú pracovať do supermarketov. Sú to pritom ľudia s dlhoročnou praxou, ktorí vykonávajú veľmi náročnú prácu vyžadujúcu odborné vedomosti aj veľkú mieru empatie.
Demografický vývoj a mzdy
Zásadnou oblasťou je demografický vývoj. Máme pokles pôrodnosti a ubúda mladá generácia, ktorá má v budúcnosti zabezpečovať sociálny systém. Zároveň sa ľudia dožívajú vyššieho veku. Čoraz častejšie sa tak stáva, že človek vo veku okolo 65 rokov ešte pracuje a zároveň sa stará o rodiča, ktorý má viac ako 80 rokov. A my od nich očakávame, že zvládnu túto celodennú starostlivosť. Alebo ide o ľudí krátko pred dovŕšením dôchodkového veku. Je otázne, ako tento systém nastaviť tak, aby rodinní príslušníci mali motiváciu takúto starostlivosť poskytovať. No a čo sa týka platov v sociálnych službách, niekedy mám pocit, že pri úprave tarifných platov sa nemyslí na všetky pracovné pozície. Mnohé sú totiž pod hranicou minimálnej mzdy a riaditelia musia zamestnancom dorovnávať platy osobným ohodnotením. A pritom je to fyzicky aj psychicky náročná práca...
Environmentálna sociálna práca a inklúzia menšín
Cieľom sociálnej práce je zlepšovať kvalitu života ľudí. Jedným zo základných predpokladov kvalitného života je zdravé životné prostredie. Ako môžu žiť kvalitný život ľudia, ktorí žijú v znečistenom alebo zdravotne rizikovom prostredí? Stačí si spomenúť na niektoré oblasti na východnom Slovensku - napríklad odkaliská či nedávnu kauzu v Nižnej Slanej, kde z bane vytekala kontaminovaná voda. Aj preto sme sa tejto téme venovali vo výskume, realizovali sme projekt APVV s názvom Environmentálna spravodlivosť v sociálnej práci. Sociálna práca sa na tieto problémy pozerá trochu inak než napríklad prírodné vedy. Ak chceme zlepšovať kvalitu života ľudí, nemôžeme ignorovať prostredie, v ktorom žijú. Na východnom Slovensku sa napríklad dlhodobo ukazuje, že v oblastiach so silnou ekologickou záťažou je vyšší výskyt onkologických ochorení, viac spontánnych potratov aj viac detí narodených s vrodenými chybami. Takéto problémy majú aj širšie sociálne dôsledky. Jedným z nich je, že ľudia z týchto oblastí často odchádzajú za prácou do iných miest. V regiónoch potom zostáva najmä staršia populácia, ktorá bude čoraz viac potrebovať sociálne služby.
Rómske komunity
Marginlizované rómske komunity často žijú v takých podmienkach, že environmentálne otázky nie sú ich prioritou. Aj preto existujú komunitné centrá, kde pracujú sociálni pracovníci a jednou z ich úloh je viesť obyvateľov osád k tomu, aby si svoje životné prostredie sami nezhoršovali. Zároveň je otázka, či je vôbec možné, aby sme v 21. storočí stále mali osady bez základnej infraštruktúry. Existujú miesta, kde žije niekoľko tisíc ľudí vrátane detí bez vodovodu, kanalizácie či elektriny a vodu si nosia z potoka. Na Slovensku žije pod hranicou chudoby takmer pätina populácie a týka sa to rómskych aj nerómskych detí. Je dôležité rozlišovať medzi rómskymi komunitami a marginalizovanými komunitami, aby sme to nezovšeobecňovali. Nie všetci Rómovia totiž žijú v takýchto podmienkach. Trochu ma mrzí aj to, že sa u nás málo rozvíja tzv. etnicky senzitívna sociálna práca, ktorá sa snaží lepšie porozumieť konkrétnemu etniku a pracovať s ním citlivým spôsobom.
Ukrajinská menšina
Posledné štyri roky prebieha vojna na susednej Ukrajine a na Slovensko prišlo veľa ľudí, ktorí sa začleňujú do pracovných aj školských kolektívov. Sociálna práca sa totiž dlhodobo venuje aj otázkam mieru, pretože vojny prinášajú najmä utrpenie jednotlivcov aj celých rodín. Na túto tradíciu nadväzuje aj súčasná sociálna práca, ktorá sa snaží zmierňovať dôsledky vojnových konfliktov. Medzi dobrovoľníkmi, ktorí osobne odišli pomáhať na vojnou zasiahnutú Ukrajinu, bolo aj niekoľko sociálnych pracovníkov. Počas prvej vlny príchodu ukrajinských utečencov prijalo Slovensko viacero sociálnych opatrení, často podporených finančnými dotáciami, aby sa tu títo ľudia mohli začleniť. Problém je však v tom, že vojna trvá dlho a niektoré situácie sa postupne komplikujú. Niekedy vznikajú aj napätia medzi domácim obyvateľstvom a migrantmi. S inklúziou Ukrajincov a Ukrajiniek do našej spoločnosti je to podobné ako pri iných sociálnych skupinách. Z dlhodobého hľadiska je najdôležitejšia práca.
Varovanie! Nesprávne PITIE VODY môže POŠKODIŤ tvoje OBLIČKY!
Vzdelávanie a imidž sociálnej práce
Sociálna práca je profesia, ktorá stojí do veľkej miery na praktickej príprave. Študenti majú kazuistické semináre, sociálno-psychologické výcviky a absolvujú aj supervidovanú odbornú prax. Veľmi dobrú spoluprácu máme napríklad s Trnavskou arcidiecéznou charitou, ktorá pracuje s ľuďmi bez domova, s ľuďmi ohrozenými chudobou a venuje sa tiež streetworku. Sociálny pracovník musí vedieť zhodnotiť situáciu klienta a jej dopad na jeho každodenný život. Dôležitá je aj schopnosť komunikovať - nielen s klientom, ale aj s rodinou či ďalšími odborníkmi. Popri odborných znalostiach sú veľmi dôležité aj osobnostné kompetencie. Vedieť zvládať emócie klientov, ale aj vlastné.
Výzvy v náborovom procese
Zažila som časy, keď sa nám hlásilo viac ako tisíc uchádzačov a prijali sme približne dvadsaťpäť. Dnes sme radi, keď naplníme skupiny okolo tridsiatich študentov. Je to do veľkej miery dané imidžom profesie v spoločnosti. Na jednej strane sa vníma ako náročná práca, na druhej strane sa rozšíril názor, že sociálnu prácu môže robiť ktokoľvek. Veľkú úlohu zohrávajú aj financie. Sociálni pracovníci majú často nižší plat, než je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Dodnes sa objavuje argument, že je to práca, ktorú treba robiť srdcom. Keby sme mali iný systém financovania vysokých škôl, ktorý by nebol založený na počte študentov, malé skupiny by boli pre túto profesiu ideálne. V zahraničí patrí sociálna práca medzi tzv. regulované profesie, čo sa prejavuje aj pri vzdelávaní. Sociálnu prácu sa totiž nedá kvalitne učiť vo veľkých skupinách.
Výskumné centrum sociálnej izolácie a sociálneho rozvoja
Centrum vzniklo počas pandémie covidu v rámci univerzitného projektu - v tom období sa začalo viac hovoriť o negatívnych dôsledkoch sociálnej izolácie na psychiku a život ľudí. Venujeme sa najmä výskumu sociálnej izolácie a podpore sociálneho rozvoja človeka. Okrem výskumu robíme aj praktické aktivity. Jednou z nich je skupina AKSET - Aktívni seniori Trnava, ktorá vznikla spontánne pri rozhovore s kamarátkou po jej odchode do dôchodku. Začínali sme vo štvorici, dnes má skupina viac ako tridsať členov. Stretávame sa na fakulte, organizujeme výlety, niekedy ideme do múzea, do divadla alebo na výlet, napríklad do Dolnej Krupej. Aj študentom hovorím, že tak ako doma oslavujeme narodeniny či meniny, mali by sme si pripomínať aj tento sviatok sociálnej práce.