Komplexný sprievodca nemocenským poistením a PN na Slovensku

Dlhodobá choroba alebo úraz môžu výrazne zasiahnuť do finančnej stability jednotlivca. Na Slovensku existuje systém nemocenského poistenia, ktorý má za cieľ zabezpečiť príjem poistenca počas jeho dočasnej práceneschopnosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenských dávkach, ich výpočte, podmienkach nároku a ďalších dôležitých aspektoch.

Čo je PN a kedy vzniká nárok na nemocenské?

PN, teda dočasná pracovná neschopnosť, nastáva, keď zamestnanec alebo poistenec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. Lekár pri zistení pracovnej neschopnosti vystaví Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Dávka nemocenské sa poistencovi poskytuje vtedy, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Kto vypláca nemocenské a v akej výške?

Časť príjmu zamestnancovi nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Od 1. januára 2026 nastane zmena, kedy zamestnávateľ bude náhradu príjmu zamestnancovi vyplácať za prvých 14 dní ePN.

Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.

Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie.

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Rozhodujúce obdobie pre DVZ

• Kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto kalendárneho roka do dňa vzniku dočasnej PN.
• U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
• Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

Príklad výpočtu nemocenského

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

Poznámka: Hodnoty v tabuľke sú ilustračné pre DVZ 100 eur. Skutočný DVZ sa vypočíta podľa vyššie uvedeného vzorca.

Podmienky nároku na nemocenské

Na to, aby mal poistenec nárok na nemocenské, musí splniť niekoľko podmienok:

• Byť uznaný za dočasne práceneschopného lekárom.
• Mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Toto platí najviac za obdobie posledných piatich rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, a to spravidla v lehote do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa toleruje suma dlžného poistného v úhrne nižšia ako 5 eur.
• Uplatniť si nárok na nemocenské v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne najlepšie ihneď po vystavení žiadosti.

Špecifické podmienky pre rôzne skupiny poistencov

• Zamestnanec: Nemocenské poistenie zamestnanca musí trvať nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka alebo vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka.
• SZČO: Nemocenské poistenie SZČO musí trvať nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka alebo vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka.
• DNPO: Nemocenské poistenie DNPO musí trvať nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka alebo vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka.

Ako si uplatniť nárok na nemocenské?

Počas PN je potrebné dodržiavať určité postupy a predkladať potrebné dokumenty.

Povinnosti poistenca počas PN

• Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti: Lekár pri zistení pracovnej neschopnosti vystaví Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto potvrdenie sa skladá z viacerých dielov:
  • I. diel po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti a III. diel pri jej začiatku je povinný odoslať lekár zdravotníckeho zariadenia Sociálnej poisťovni do evidencie dočasne práceneschopných poistencov.
  • II. diel potvrdenia - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca - týmto dielom sa poistenec preukazuje zamestnancovi Sociálnej poisťovne vykonávajúcemu kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Na tomto diele lekár zároveň vyznačuje dátum kontroly. Zamestnanec odovzdá II. diel potvrdenia pobočke iba v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 kalendárnych dní. Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. diel potvrdenia pobočke ihneď.
• Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti: Ku koncu kalendárneho mesiaca lekár vystaví Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý je potrebné doručiť do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
• Oznámenie o ukončení PN: Oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu potvrdenia).
• Zmena pobytu: Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
• ePN (elektronická PN): Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vtedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli dobrovoľne pripájať do systému ePN. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. júna 2023.
• ePN (elektronická PN) pre zamestnávateľa: Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.
• ePN (elektronická PN) pre poistenca: Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.
• PN v zahraničí: Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Počas PN je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom.

Čo to znamená dodržiavanie liečebného režimu?

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Kontrola zo strany Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Čo robiť, ak vás kontrola nezastihne doma?

V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Sankcie za porušenie liečebného režimu

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Kedy a ako sa vyplácajú nemocenské dávky?

Nemocenské dávky ako je nemocenské, ošetrovné, materské, tehotenské, sú splatné do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Zákon termíny výplat nestanovuje. Prvý výplatný termín je stanovený do 15. dňa v mesiaci a druhý výplatný termín do 27. dňa v mesiaci.

Dávky zo sociálneho poistenia sa vyplácajú buď na účet poistenca v banke, alebo v hotovosti prostredníctvom pošty na jeho adresu určenú v žiadosti o dávku. Ak klient nemá bankový účet, dostáva dávku cez poštový poukaz rovnako zo Sociálnej poisťovne.

Premlčanie nároku na výplatu dávky

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Povinnosť vrátiť neprávom vyplatené dávky

Ak poistenec si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu), a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila).

Dôvodom bývajú neúplné odvody, chyby v údajoch alebo krátke poistenie. Stačí nesprávny údaj o mzde a výpočet PN bude nižší. Poisťovňa vychádza z dát od zamestnávateľa, preto sa oplatí ich preveriť. Chýbajúci dátum alebo nesprávne vyplnená elektronická PN môže oneskoriť výplatu dávky. Vyžiadajte si rozhodnutie o výške dávky a skontrolujte výpočet.

Zmeny v systéme od roku 2026

Od 1. januára 2026 začne Sociálna poisťovňa vyplácať PN-ku od 15. dňa. Obdobie ePN, počas ktorého náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ, sa od nového roka predlžuje z 10 na 14 dní trvania práceneschopnosti. Vyplýva to z konsolidačného balíka, ktorý schválil parlament s účinnosťou od 1. januára 2026.

Platí nasledovné:

• Do 31. decembra 2025 (súčasný stav): Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 10 dní ePN; od 11. dňa vypláca dávku nemocenské Sociálna poisťovňa.
• Od 1. januára 2026 (nový stav): Zamestnávateľ bude náhradu príjmu zamestnancovi vyplácať za prvých 14 dní ePN; Sociálna poisťovňa začne nemocenskú dávku vyplácať od 15. dňa.

Príklady pre ePN vzniknuté pred a po 1. januári 2026

• Pre ePN, ktoré vzniknú pred 1. januárom 2026: Ak ePN vznikne 31. decembra 2025 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu do 9. januára 2026 (10 dní) a Sociálna poisťovňa nemocenské vyplatí od 10. do 15. januára 2026.
• Pre ePN, ktoré vzniknú po 31. decembri 2025: Ak ePN vznikne 1. januára 2026 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ platí náhradu príjmu za 14 dní, teda do 14. januára 2026. Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až za deň 15.

Pravidlá o prechode na dávku nemocenské po zániku pracovného pomeru zostávajú od 1. januára 2026 zachované, prispôsobujú sa však novému obdobiu náhrady. Znamená to, že ak ePN vznikne po 31. decembri 2025 a pracovný pomer zamestnancovi zanikne počas obdobia, kedy mu náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ (počas prvých 14 dní PN), nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vznikne od nasledujúceho dňa po skončení pracovného pomeru.

Zvýšenie súm nemocenských dávok od roku 2026

Od začiatku roka 2026 sa mení výška viacerých dávok vyplácaných zo systému nemocenského poistenia. Ide o nemocenské, materské, otcovské, tehotenské, ošetrovné aj vyrovnávaciu dávku. Zvýšenie súm je priamym dôsledkom rastu priemernej mzdy za minulý rok, ktorá dosiahla 1 524 eur a ovplyvňuje maximálny denný vymeriavací základ. Práve z tohto základu sa počítajú horné hranice jednotlivých dávok. Vyššia priemerná mzda automaticky znamená vyššie maximá, z ktorých následne vychádzajú výpočty Sociálnej poisťovne. Zmena sa dotkne zamestnancov, živnostníkov aj dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Hoci sumy pôsobia štedro, v praxi na ne dosiahne len menšia časť poistencov.

Vyššie nemocenské dávky v roku 2026

Nemocenská dávka sa aj naďalej vypláca od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Za prvé tri dni patrí poistencovi 25 percent denného vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa je to 55 percent. Od januára 2026 tak maximálna denná suma za prvé tri dni dosiahne 25,05 eura a od štvrtého dňa 55,11 eura. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov a počas celej doby môže Sociálna poisťovňa kontrolovať zdravotný stav.

Pri tridsaťdňovej práceneschopnosti môže maximálna dávka dosiahnuť 1 563,20 eura, pri mesiaci s 31 dňami ide o 1 618,30 eura. Ide však o horné hranice, ktoré sú viazané na veľmi vysoké príjmy. Reálne vyplatené nemocenské závisí od mzdy konkrétneho poistenca. Zamestnanec s hrubým mesačným príjmom 1 300 eur by pri 31-dňovej PN dostal dávku vo výške niečo vyše 690 eur.

Ak by však bola práceneschopnosť spôsobená alkoholom alebo omamnými látkami, Sociálna poisťovňa môže dávku znížiť až na polovicu. Na dosiahnutie maximálneho nemocenského musí poistenec zarábať najmenej 3 048 eur mesačne.

Ošetrovné od januára 2026

Od januára sa zvýši aj maximálna výška ošetrovného. Dávka sa počíta ako 55 percent denného vymeriavacieho základu a vypláca sa už od prvého dňa potreby starostlivosti. U zamestnancov vychádza z hrubej mzdy, u živnostníkov a dobrovoľne poistených z ich vymeriavacieho základu.

Denná suma môže po novom dosiahnuť najviac 55,11 eura. Keďže krátkodobé ošetrovné sa vypláca maximálne 14 kalendárnych dní, horná hranica dávky bude viac ako 771 eur.

Väčšina poistencov však na túto sumu nedosiahne. Zamestnanec s hrubým mesačným príjmom 1 200 eur získa pri dvojtýždňovej ošetrovnej dovolenke niečo málo cez 300 eur. Živnostník, ktorý si platí minimálne odvody, dostane približne 180 eur.

Aj pri ošetrovnom tak platí, že rast maximálnych súm vyplýva zo zvyšovania priemernej mzdy, no reálny dopad pocítia najmä ľudia s vyššími príjmami alebo vyšším vymeriavacím základom.

Tehotenská dávka v roku 2026

Tehotenská dávka funguje na Slovensku štvrtý rok a jej výška je ohraničená minimom aj maximom. V súčasnosti sa denná suma pohybuje od 9,40 eura do 14,10 eura, čo pri mesačných výplatách znamená rozpätie od približne 282 do 437 eur v závislosti od počtu dní v mesiaci.

Od januára 2026 sa tieto hranice posunú. Najnižšie mesačné tehotenské bude 300,70 eura pri 30-dňovom mesiaci a 310,70 eura pri 31 dňoch. Maximálna suma dosiahne 451 eur, respektíve 466 eur. Skutočne priznaná dávka sa však počíta z vymeriavacieho základu ženy a predstavuje najmenej desať a najviac 15 percent tohto základu.

Tehotenské môžu poberať zamestnankyne, živnostníčky aj dobrovoľne poistené ženy. Vypláca sa od začiatku 13. týždňa tehotenstva a podmienkou je aspoň 270 dní nemocenského poistenia za posledné dva roky pred dňom vzniku nároku.

Doplnkové poistenie práceneschopnosti

Čo je to poistenie práceneschopnosti, poistenie PN alebo poistenie ušlého zárobku? Môže mať toto poistenie význam aj pre nás? Ak by sme náhodou museli my sami maródovať cca 42 dní, nakoľko by to ovplyvnilo našu finančnú situáciu? Áno, slúžia. Avšak takto vyplatená nemocenská dávka býva väčšinou výrazne nižšia ako je náš čistý mesačný príjem.

TIP OD NÁS: Doplnkovým poistením práceneschopnosti si zabezpečíte výplatu dennej dávky v prípade, že ste nútení byť práceneschopným a nie ste tak schopný z lekárskeho hľadiska vykonávať svoju bežnú pracovnú činnosť. Výhodou je mať aj úrazové pripoistenie, ktoré môže byť poisťované samostatne.

Pre koho je doplnkové poistenie vhodné?

Ak sme pri nastavovaní nášho životného poistenia výrazne obmedzený našim rozpočtom, je lepšie poistiť si najprv krytie najpodstatnejších rizík. Ak zodpovedne hospodárime s našimi financiami a máme vytvorenú železnú rezervu aspoň na rok, tak toto poistenie nepotrebujeme.

Výhodou poistenia PN je najmä v tom, že nám môže prinášať do života viac pohody, pokoja a stability. Asi každý z nás už niekedy stretol v práci, v obchodoch, na úradoch a ktovie kde všade nejakého nedoliečeného pracovníka - či už s nejakým úrazom alebo chorobou. Častou motiváciou pre nedoliečených ľudí chodiť aj tak do práce, môže byť ekonomická potreba a nevyhnutnosť získať plný mesačný plat.

Dôležité aspekty doplnkového poistenia

• Minimálna doba liečenia (karenčná doba): je to obdobie, ktoré musí liečenie a naša PN prekročiť, aby mohlo dôjsť k plneniu našej poistky. Čím kratšie si toto obdobie nastavíme, tým drahšie je poistné.
• Územné obmedzenie poistenia PN: je dobré si skontrolovať, či naše poistenie je viazané iba na územie Slovenska, prípadne na okolité štáty alebo aj zahraničie.

tags: #nemocenske #poistenie #pocas #pn