Nemocenské poistenie a dávky počas materskej a rodičovskej dovolenky

Narodenie dieťaťa predstavuje pre rodinu významnú životnú zmenu, ktorá si vyžaduje dočasný odchod zo zamestnania pre matku, prípadne otca. Hoci sa rodinné výdavky zvýšia, príjem jedného z rodičov často vypadne. Štát sa snaží túto situáciu kompenzovať rôznymi dávkami. Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad zníženia alebo straty príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Materská dovolenka a materské

Materská dovolenka je obdobie, kedy sa matke poskytuje podpora a ochrana v súvislosti s tehotenstvom a starostlivosťou o dieťa po pôrode. Materské je dávkou sociálneho poistenia - nemocenského poistenia, v ktorom poistená osoba prispieva do systému sociálneho zabezpečenia, a v prípade, ak splní podmienky na výplatu materského, táto jej bude poskytnutá. Materské je obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka nemocenského poistenia, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu, príp. ušlú mzdu) počas materskej dovolenky. Účelom tejto dávky je hmotné zabezpečenie žien (príp. aj mužov) v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z toho dôvodu nemajú príjem (t. j. mzdu alebo plat).

Žena nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka naďalej v trvaní (len) 37 týždňov. V prípade, ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia celkového času trvania materskej dovolenky, t. j. vo všeobecnosti 34 týždňov, príp. 43 alebo 37 týždňov.

Podmienky nároku na materské

• Poistenkyňa musí byť aktívne nemocensky poistená (napr. zamestnankyňa je v pracovnom pomere a zamestnávateľ za ňu platí nemocenské poistenie, alebo SZČO, ktorá platí povinné odvody do Sociálnej poisťovne) alebo byť v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia.
• Nemocenské poistenie musí trvať najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Od 1. 1. 2008 sa započítavajú všetky obdobia, v ktorých bola žena najmenej (t. j. aspoň) 270 (kalendárnych) dní nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, t. j. tak z titulu zamestnankyne, ako aj povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.
• Tehotenstvo sa skončilo pôrodom, nie potratom. O pôrod ide v prípade, ak z tela ženy (matky) bol vypudený alebo vyňatý plod, ktorý javí známky života, a to bez zreteľa na hmotnosť plodu a dĺžku trvania tehotenstva alebo mŕtvy plod v období medzi 28. až 37. týždňom trvania tehotenstva alebo ktorého hmotnosť je aspoň 1 000 gramov, ak nemožno určiť dĺžku trvania tehotenstva v týždňoch. O potrat ide v prípade, ak z tela ženy (matky) bol vypudený alebo vyňatý mŕtvy plod s hmotnosťou do 1 000 gramov a dĺžkou do 35 centimetrov do konca 28. týždňa tehotenstva alebo narodenie (vypudenie alebo vyňatie z tela matky) živého plodu s hmotnosťou do 499 gramov do 22. týždňa tehotenstva.
• Poistenkyňa (zamestnankyňa) nepracuje a z toho dôvodu nemá nárok na mzdu ani na iný príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.

Príklad splnenia čakacej doby

Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku 21. januára 2011, pretože lekár určil deň pôrodu na 3. marca 2011. Od 1. septembra 2004 do 31. decembra 2008 bola zamestnaná v organizácii A, od 1. januára 2009 do 30. júna 2010 bola poistená ako dobrovoľne poistená osoba a od 1. júla 2010 bola poistená ako povinne nemocensky poistená SZČO. Vzhľadom na novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov splnila podmienku účasti na nemocenskom poistení po dobu 270 kalendárnych dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, pretože sa jej započítali všetky doby nemocenského poistenia, t. j. tak z titulu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby od 1. januára 2009 do 30. júna 2010, ako aj povinne nemocensky poistenej SZČO od 1. júla 2010 do 20. januára 2011.

Uplatnenie nároku na materské

Žiadosť o materské podáte na mieste príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na úradnom tlačive, ktoré Vám vystaví lekár, prípadne pobočka Sociálnej poisťovne. Lekár (gynekológ) vystaví tlačivo Sociálnej poisťovne "Žiadosť o materské" spravidla 8 až 6 týždňov pred pôrodom (v 32. týždni tehotenstva, prípadne skôr). Lekár uvedie v žiadosti aj dátum očakávaného dňa pôrodu. Matka vyznačí v žiadosti dátum, odkedy si uplatňuje nárok na materské a spôsob výplaty materského. Žiadosť o materské doručí buď osobne alebo poštou príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Ak poistenka porodila na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Veľkej Británie (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na materské si poistenka uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, kde nastal pôrod - musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v materstve - na tlačive musí byť lekárom potvrdený očakávaný deň pôrodu. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom nastal pôrod, nevydáva takéto potvrdenie, je potrebné o vystavenie potvrdenia na účely uplatnenia nároku na materské požiadať príslušnú inštitúciu štátu EÚ, na ktorého území došlo k pôrodu, a táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí vystavenie potvrdenia spravidla na SEDe S 055. K potvrdeniu lekára zo štátu EÚ, zmluvného štátu a nezmluvného štátu je potrebné priložiť neformálnu žiadosť o výplatu dávky a uviesť spôsob jej výplaty a potrebné výplatné údaje v tlačive: Žiadosť o výplatu sumy dávky / zmenu miesta výplaty sumy dávky / opätovné vyplatenie sumy dávky.

Obdobie poberania materského

Materské sa od 1. januára 2011 spravidla poskytuje po dobu 34 týždňov materskej dovolenky (t. j. po tzv. štandardnú dobu). V prípade, ak ide o pôrod dvoch alebo viacerých detí a poistenkyňa sa aspoň o dve z nich stará, materské sa poskytuje aj dlhšiu dobu ako 34 týždňov, a to od 1. januára 2011 až po dobu 43 týždňov. V prípade, ak ide o osamelú poistenkyňu, materské sa jej aj od 1. januára 2011 poskytuje naďalej po dobu (len) 37 týždňov od vzniku nároku na materské.

Doba poskytovania materského v tomto prípade sa po pôrode nemôže predĺžiť o dni, o ktoré poistenkyňa nastúpila na materskú dovolenku neskoršie, než mala. Znamená to, že v takom prípade dochádza ku skráteniu podpornej doby o jej nevyčerpanú časť pred skutočným dňom pôrodu. Niekedy môže dôjsť aj ku skráteniu doby poskytovania materského počas materskej dovolenky. Materské sa poskytuje po kratšiu podpornú dobu v prípade narodenia mŕtveho dieťaťa alebo v prípade úmrtia dieťaťa v období poskytovania materského.

• Ak sa dieťa narodilo mŕtve, poistenkyňa má nárok na materské kratšiu podpornú dobu, a to do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
• Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku, t. j. vo všeobecnosti najdlhšie do konca 34., v prípade osamelej poistenkyne najdlhšie do konca 37., v prípade poistenkyne, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Vo všeobecnosti platí, že doba poskytovania materského (t. j. podporná doba) poistenkyni, ktorá dieťa porodila, nemôže byť kratšia ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nemôže zaniknúť skôr, ako uplynie šesť týždňov (t. j. 42 kalendárnych dní) odo dňa pôrodu.

Výpočet výšky materského

Materské sa určuje z denného vymeriavacieho základu poistenca alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu poistenca. Materské sa poskytuje za kalendárne dni. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému oprávnenému poistencovi. Výška materského od 1. januára 2011 sa zvýšila z 55 % na 60 % denného vymeriavacieho základu poistenca určeného podľa § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Výsledná suma materského sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor (§ 116 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.). V zásade však mesačná výška dávky predstavuje približne 75% hrubej mzdy, resp. 75 % denného vymeriavacieho základu (príp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu).

Príklad výpočtu materského

Zamestnankyňa je v pracovnom pomere u zamestnávateľa od 1. 1. 2006. Dňa 28. marca 2011 jej vznikol nárok na materské, t. j. šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určil lekár na 9. mája 2011. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu v jej prípade je obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 (t. j. 365 kalendárnych dní). Zamestnankyňa pracovala za minimálnu mzdu, t. j. od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 za mzdu vo výške 307,70 € mesačne. V roku 2010 nebola chorá ani nepoberala materské, ani neošetrovala manžela, deti atď. Výška jej denného vymeriavacieho základu na určenie materského je v sume 10,1162 € a 60 % z tohto denného vymeriavacieho základu je v sume 6,0698 €.

Výpočet denného vymeriavacieho základu: (307,70 € x 12) : 365 dní = 3 692,40 € : 365 dní = 10,116164 €; zaokrúhlene na štyri desatinné miesta nahor v zmysle § 55 zákona č. 461/2003 Z. z.

Vzhľadom na to výška materského od 28. marca 2011 do 31. marca 2011 (t. j. za 4 dni) v jej prípade je v sume 24,30 € a za celý mesiac apríl 2011 v sume 182,10 €.

Ak poistencovi (zamestnankyni, zamestnancovi) vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského, a toto nemocenské poistenie trvalo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského [§ 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.].

Tehotenská dávka

Tehotenská dávka je druh nemocenskej dávky, na ktorú majú nárok iba tehotné ženy a jej účelom je zabezpečenie príjmu tehotným ženám, ktorý im bude slúžiť na kompenzáciu zvýšených výdavkov v tehotenstve. Tehotnej poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 13. týždňa tehotenstva, resp. na začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Podmienkou je nemocenské poistenie platné aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 13. týždňa tehotenstva (§ 47a ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).

Nárok na tehotenské má nielen zamestnankyňa, ale aj povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Musia byť aktívne nemocensky poistené (napr. zamestnankyňa je v pracovnom pomere a zamestnávateľ za ňu platí nemocenské poistenie, alebo SZČO, ktorá platí povinné odvody do Sociálnej poisťovne) alebo byť v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia, a to na začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Nárok na tehotenské vzniká aj zamestnankyni či SZČO, ktorá má prerušené povinné poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky či poberania rodičovského príspevku (47a ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Vyššie uvedené podmienky posudzuje Sociálna poisťovňa k prvému dňu 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. V prípade, ak je tehotná žena študentkou a má trvalý pobyt v SR, namiesto nároku na tehotenské jej vzniká nárok na tehotenské štipendium.

Rodičovská dovolenka a rodičovský príspevok

Rodičovskú dovolenku chápeme ako obdobie, ktoré nasleduje po uplynutí materskej dovolenky (a môže na ňu nastúpiť aj otec), alebo ako obdobie, ktoré považujeme za materskú dovolenku, ale v zastúpení otcom. Mamičky prechádzajú na rodičovský príspevok po vyčerpaní materského. Rodičovský príspevok už nevypláca Sociálna poisťovňa, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Materské je dávka nemocenského poistenia, pri ktorej pracovať nesmiete, no pri poberaní rodičovského príspevku môžete, pokiaľ je o vaše dieťa riadne postarané. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú poberáte do 3 rokov veku dieťaťa (resp. do šiestich rokov veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom).

Od 1. septembra 2011 sa zamestnávateľ v zmysle § 166 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 257/2011 Z. z. môže so zamestnancom (ženou alebo mužom) dohodnúť, že rodičovskú dovolenku možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období do troch, resp. do šiestich rokov veku dieťaťa nečerpala.

PN počas materskej a rodičovskej dovolenky

Jednou z otázok, ktorá sa často vynára, je, ako je to s práceneschopnosťou (PN) počas materskej alebo rodičovskej dovolenky. Počas materskej dovolenky má matka nárok na materské, čo je dávka nemocenského poistenia. Ak však počas materskej dovolenky ochorie, platí pravidlo, že materská má prednosť pred nemocenským, a to v prípade, ak sa vie rodič o dieťa naďalej starať. To znamená, že nemôže súčasne poberať materské aj nemocenské dávky. Ak by jej zdravotný stav bránil v starostlivosti o dieťa, materská sa preruší a nastupuje nemocenské. V takom prípade musí starostlivosť o dieťa prebrať iná osoba.

Rodičia na rodičovskej dovolenke nemajú nárok na PN, pretože za nich nikto neplatí nemocenské poistenie. Ak už počas materskej dovolenky vedia, že budú potrebovať ísť na PN, tak majú sedem dní od skončenia materskej, aby o PN požiadali.

Ako postupovať pri PN počas materskej dovolenky?

1. Lekárske vyšetrenie: V prípade ochorenia je potrebné navštíviť lekára, ktorý posúdi zdravotný stav a rozhodne o potrebe PN.
2. Informovanie Sociálnej poisťovne: Ak lekár vypíše PN, je potrebné informovať Sociálnu poisťovňu o zmene.

Príklad PN počas rodičovskej dovolenky

Matka na rodičovskej dovolenke, ktorá mala rizikové tehotenstvo, gynekológ jej odporučil nastúpiť na PN. Keďže bola na rodičovskej dovolenke a nemocenské poistenie mala prerušené, na dávku z PN by nemala nárok. Dohodla sa so zamestnávateľom, že sa vráti na týždeň do práce a následne nastúpi na PN. Po odpracovaní dohodnutého času ju gynekológ vypísal na PN. Po miernych peripetiách na úradoch, ktoré ju presviedčali, že nárok na PN mať nebude, sa jej podarilo dosiahnuť, že nárok na PN jej bol schválený a tak isto zachovaný aj rodičovský príspevok. Dávka z PN jej bola vyplácaná až do nástupu na materskú. Počas poberania PN mala aj naďalej nárok na rodičovský príspevok do troch rokov staršieho syna.

Otec na materskej/rodičovskej dovolenke

Aj otec má nárok na materské dávky, ak sa takto rozhodnete, no nemôžete ich čerpať obaja naraz. Môžete sa však na „materskej“ striedať. Výpočet materského je u otecka identický, ako v prípade mamičky. Odlišná je však dĺžka poberania materského - u otecka trvá iba 28 týždňov. Začína sa najskôr 6 týždňov odo dňa pôrodu (po šestonedelí matky) a vyplácanie trvá do 3 rokov dieťaťa.

Podmienky pre otca na materskej/rodičovskej dovolenke

• Musí si podať „Žiadosť o materské“ v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
• V deň, keď začne poberať materské, musí byť nemocensky poistený (alebo je v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia).
• Musí byť nemocensky poistený 2 roky dozadu najmenej 270 kalendárnych dní.

Premlčanie nároku a povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala dávku alebo jej časť, hoci vedela alebo z okolností musela predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, alebo fyzická alebo právnická osoba, ktorá vedome spôsobila, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinná vrátiť neprávom vyplatené sumy. Ak fyzická alebo právnická osoba nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

tags: #nemocenske #poistenie #pocas #materskej