Zamestnanec má počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa alebo na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou, ak splní určité podmienky. Tieto podmienky a výška dávok sú upravené samostatnými zákonmi: zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa
Nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa vzniká od 1. dňa PN a poskytuje sa za prvé dni dočasnej pracovnej neschopnosti ako náhrada za stratu mzdy. Výška náhrady príjmu počas dočasnej PN sa líši v závislosti od dĺžky trvania PN:
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- 4. - 10. deň (vrátane): 55 % DVZ.
Kolektívnou zmluvou je možné dohodnúť aj vyššiu náhradu príjmu (napr. 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN).
Nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancovi vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské. V ostatných prípadoch, t.j. pri SZČO, DNPO, fyzických osobách v ochrannej lehote a zamestnancoch, ktorým zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, je nemocenské od 1. do 3. dňa dočasnej PN 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ. V prípade, že dočasná PN trvá viac ako 10 dní, zamestnávateľ oznamuje Sociálnej poisťovni potrebné údaje čo najskôr.
Nemocenské pre povinne nemocensky poistenú SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu sa vypláca od 1. dňa dočasnej PN.
Určenie denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského je kľúčový denný vymeriavací základ (DVZ) alebo pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ). Rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ je spravidla obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúce dňu, v ktorom vznikla dočasná PN). Napríklad, ak PN vznikla 2.3.2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025.
Maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) pre rok 2025
Pre výpočet náhrady príjmu je dôležitý aj maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa určuje z údajov Štatistického úradu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Výška náhrady príjmu počas dočasnej PN, resp. nemocenských dávok v roku 2025 sa líši. Hodnoty vypočítaného maximálneho DVZ pre rok 2025, sú nasledovné:
| Obdobie trvania PN | Výška náhrady príjmu / nemocenskej dávky |
|---|---|
| 1. - 3. deň | 25 % DVZ |
| 4. - 10. deň | 55 % DVZ (od zamestnávateľa) |
| Od 11. dňa | 55 % DVZ (od Sociálnej poisťovne) |
Elektronická PN (ePN)
Od 1.1.2024 platí povinnosť vystavovať ePN pre všetkých lekárov: všeobecní lekári, dorastoví lekári, ambulantní lekári - špecialisti, nemocniční lekári - špecialisti. E-PN je elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS), ktorý slúži ako žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej PN a tiež ako žiadosť o nemocenskú dávku. Zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni už nie je potrebné doručovať papierové potvrdenia.
Ako funguje ePN?
Lekár vystaví ePN a Sociálna poisťovňa následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. Zamestnanec by mal telefonicky kontaktovať zamestnávateľa o vystavení ePN a dodržiavať liečebný režim. Do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne v záložke „ePN“ sa môže prihlásiť a skontrolovať informácie.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
Zamestnávateľ má v súvislosti s ePN nasledujúce povinnosti:
- Oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
- Poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
- Oznámiť obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).
Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Zamestnávatelia môžu sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Ochranná lehota
Spôsob ani dôvod rozviazania pracovného pomeru nemá žiadny vplyv na právo poistenca uplatniť si nárok na dávky, ktoré je možné priznať a vyplácať po ukončení zárobkovej činnosti. Ochranná lehota je spravidla sedem dní po zániku nemocenského poistenia. Výnimkou sú tehotné ženy, u ktorých ochranná lehota trvá osem mesiacov.
To znamená, že ak pracovný pomer skončí napr. 31. 1. 2020, nárok na nemocenskú dávku môže vzniknúť najneskôr 7. 2. 2020. Pre priznanie dávok je dôležité splnenie podmienok v zmysle zákona o sociálnom poistení, pričom ani pri jednej dávke nie je podmienka, ktorá by súvisela so spôsobom ukončenia pracovného pomeru.
Nárok na nemocenské z iného členského štátu EÚ alebo zmluvného štátu
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Je potrebné predložiť potvrdenie ošetrujúceho lekára vystaveného v danom štáte, ktoré slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné požiadať o vystavenie potvrdenia príslušnú inštitúciu tohto štátu, ktorá zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
Doklady potrebné pre uplatnenie nároku na nemocenské
- Žiadosť o nemocenské (v prípade úrazu je potrebné priložiť aj tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom, aj pri ePN).
- Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
- Iný doklad, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu.
Poistenec je povinný oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako štrnásť dní (telefonicky, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti).
Premlčanie nároku na dávku
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Nárok na nemocenské zaniká uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Prípady z praxe
Prípad Anny (33 rokov), TPP na dobu určitú
Anna, zamestnaná na TPP na dobu určitú, otehotnela v júli 2021 s predpokladaným pôrodom v marci 2022. Splnila podmienku 270 dní nemocenského poistenia za posledné dva roky. Po skončení pracovnej zmluvy v októbri 2021 sa zamestnala u nového zamestnávateľa s hrubou mzdou 2 300 eur. Aby sa jej do výpočtu materskej dávky rátal aktuálny pracovný pomer, musela byť minimálne 90 kalendárnych dní nemocensky poistená u nového zamestnávateľa. Zvýšená mzda priniesla vyššie odvody.
Prípad Denisy (35 rokov), majiteľky s.r.o.
Denisa, konateľka vlastnej eseročky, plánovala tehotenstvo. Zamestnala sa vo svojej firme na zmluvu o výkone funkcie konateľa a platila si odvody. Po otehotnení v marci 2021 ukončila tento pomer a od apríla sa zamestnala u iného zamestnávateľa za 2 200 eur v hrubom. U nového zamestnávateľa bola nemocensky poistená 90 dní (dôležité je platenie poistného, nie trvanie poistenia). Nástupom na materskú dovolenku 8 týždňov pred plánovaným pôrodom si ušetrila náklady na odvody za jún, nakoľko tento mesiac neodpracovala celý a nepočítal sa jej do výpočtu denného vymeriavacieho základu. Mohla sa dohodnúť so zamestnávateľom na skrátenom úväzku v danom mesiaci.
Prípad Zdenky (26 rokov), reťazový pôrod
Zdenka druhýkrát otehotnela počas čerpania rodičovskej dovolenky na prvé dieťa. Predpokladaný dátum pôrodu bol v máji 2021. Počas MD a RD jej pracovný pomer trval, no nemala príjem. Dohodla sa so zamestnávateľom, že sa na dva dni vráti do práce na konci roka 2020. Rozhodujúce obdobie pre výpočet MD bol rok 2020. Týmto nastavením sa jej denný vymeriavací základ vypočítal z týchto dvoch dní, čo Zdenke umožnilo dosiahnuť maximálny možný denný vymeriavací základ na výpočet materského.
Prípad Milana, otcovská dovolenka
Milan, ktorý prišiel o zamestnanie a poberal dávku v nezamestnanosti, si našiel brigádu na dohodu o pracovnej činnosti, čím sa stal nemocensky poistený. Mal možnosť, aby sa mu otcovská vypočítala z príjmu u predošlého zamestnávateľa, kde mal vysoký plat. Splnil podmienku 270 dní nemocenského poistenia za posledné dva roky. Keďže v aktuálnom pomere nebol nemocensky poistený viac ako 90 dní pred nástupom na otcovskú, Sociálna poisťovňa zohľadnila jeho predchádzajúce zamestnanie. Milan si tak zabezpečil maximálnu možnú otcovskú na 28 týždňov, čím prispel do rodinného rozpočtu sumou 10 555 €.
Prípad Jany (32 rokov), zamestnanej na TPP a dohodu
Jana, zamestnaná na TPP od roku 2019 s hrubým platom 1 000 €, si chcela zvýšiť budúcu materskú. Vo februári 2021 sa zamestnala u iného zamestnávateľa na dohodu o pracovnej činnosti s hrubým platom 350 €. Otehotnela s termínom pôrodu v polovici januára 2022. Jej materská sa bude počítať ako súčet vymeriavacích základov z oboch zamestnaní. Rozhodujúce obdobie pre zamestnanie A (dlhodobé) bol rok 2020. Jana musela podať dve žiadosti o materské, potvrdené od oboch zamestnávateľov, a označiť, že si uplatňuje materské z viacerých nemocenských poistení.
Prípad Márie (23 rokov), nezamestnanej, žiadajúcej o tehotenské
Mária pracovala do mája 2021 na skrátený úväzok a následne sa zaevidovala na Úrade práce. V auguste 2021 otehotnela s termínom pôrodu 11. mája 2022. Keďže by ako nezamestnaná nemala nárok na tehotenské, prihlásila sa s miernym predstihom na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie. Týmto jednoduchým krokom s nízkymi nákladmi si zabezpečila nárok na tehotenské, ktoré jej bude Sociálna poisťovňa vyplácať od 3. novembra do konca tehotenstva v minimálnej sume.
tags: #nemocenske #davky #z #noveho #pracovneho #pomeru