Dlhá choroba alebo dlhé liečenie úrazu nie je nič príjemné, obzvlášť ak je človek zamestnaný a príde o časť svojho zárobku. Zamestnávateľ a štát počas práceneschopnosti vypláca aspoň náhradu mzdy a nemocenskú dávku. Nemocenská dávka je pre mnohých ľudí nevyhnutnou finančnou oporou v čase, keď kvôli chorobe alebo úrazu nemôžu vykonávať svoju prácu. Zistite, kedy máte nárok na náhradu mzdy, na nemocenskú dávku a kedy sa vypláca.
Čo je nemocenská dávka a kedy vzniká nárok?
Dávka nemocenské sa poistencovi poskytuje vtedy, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie (ďalej len „dočasná PN“). Nemocenské dávky sú upravené zákonom o sociálnom poistení, ktorý stanovuje podmienky vzniku nároku na dávku, jej výpočet, ako aj spôsob výplaty.
O dočasnej pracovnej neschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Lekár pri zistení pracovnej neschopnosti vystaví Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. PN).
Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti, ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií:
- PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
- Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
- ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu.
- O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
- Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám.
- Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
- Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, ani neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.
Nárok na nemocenské vzniká, ak osoba má zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Toto platí najviac za obdobie posledných piatich rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, a to spravidla v lehote do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa toleruje suma dlžného poistného v úhrne nižšia ako 5 eur.
Kedy a ako sa vypláca nemocenská dávka?
V zásade platí, že výplata nemocenskej dávky prebieha prostredníctvom Sociálnej poisťovne po tom, čo zamestnávateľ (pri zamestnancoch) alebo poistenec (pri SZČO a dobrovoľne poistených) predloží potrebné podklady, teda potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené lekárom. Nemocenské dávky ako je nemocenské, ošetrovné, materské, tehotenské, sú splatné do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Zákon termíny výplat nestanovuje.
Výplata náhrady príjmu od zamestnávateľa
Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu príjmu počas dočasnej PN za kalendárne dni, počas ktorých je zamestnanec uznaný za dočasne PN, najviac však po dobu 10 kalendárnych dní. Uvedené znamená, že ak je zamestnanec uznaný za dočasne PN od 2.2.2021 do 10.2.2021, zamestnávateľ mu za týchto 9 kalendárnych dní vyplatí náhradu príjmu počas dočasnej PN. Ak by táto PN-ka trvala napríklad do 28.2.2021, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi náhradu príjmu za obdobie 10 kalendárnych dní. V prípade, ak bol zamestnanec uznaný za dočasne PN z dôvodu nariadenej karantény v súvislosti s nákazou koronavírusom (COVID-19), zamestnávateľ zamestnancovi nevypláca náhradu príjmu pri dočasnej PN.
Výplata tejto náhrady býva najčastejšie spolu s mzdou, ale môže byť aj samostatne, záleží to najmä od interných pravidiel zamestnávateľa.
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Zamestnávatelia tak budú zaťažení oveľa viac.
Výplata nemocenskej dávky od Sociálnej poisťovne
Pri zamestnancoch hradí prvé tri dni PN zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu, pričom od štvrtého dňa PN preberá platbu nemocenskej dávky samotná Sociálna poisťovňa. Pri samostatne zárobkovo činných osobách, ktoré sú nemocensky poistené, sa platba zo strany poisťovne realizuje od prvého dňa PN.
Nárok si poistenec uplatňuje v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne najlepšie ihneď po vystavení žiadosti. Zamestnanec odovzdá II. diel potvrdenia pobočke iba v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 kalendárnych dní. Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. diel.
Nemocenská dávka sa zvyčajne vypláca pozadu, čo znamená, že peniaze prídu za už uplynulé dni dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak je PN krátkodobá, napríklad trvá iba niekoľko dní, všetko sa môže vyriešiť jednorazovo. Pri dlhšej práceneschopnosti je vyplácanie rozdelené na viaceré obdobia. Ak PN presahuje jeden kalendárny mesiac, poisťovňa najčastejšie vypláca dávku mesačne, a to na základe potvrdenia o trvajúcej PN.
Samotná Sociálna poisťovňa má určené interné lehoty, v rámci ktorých vybavuje agendu týkajúcu sa PN. Všeobecne sa usiluje o to, aby dávku vyplatila do konca nasledujúceho mesiaca po predložení všetkých podkladov, no v praxi môže byť všetko rýchlejšie, ak je dokumentácia kompletná a nie sú potrebné ďalšie kontroly. Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.
Faktory ovplyvňujúce termín výplaty
Termíny a frekvenciu vyplácania ovplyvňuje viacero faktorov. Dôležitým momentom je dátum, kedy Sociálna poisťovňa dostane informáciu o tom, že práceneschopnosť trvá alebo bola ukončená. Ak sa doklady odovzdajú alebo odošlú oneskorene, môže dôjsť k posunutiu výplatného termínu. Taktiež treba myslieť na fakt, že zamestnávateľ či lekár môžu potrebovať čas na spracovanie údajov, najmä ak ide o dlhšiu PN.
Ak sa stane, že sa proces oneskorí v dôsledku chýbajúceho tlačiva alebo nesprávnych údajov, môže sa aj otázka kedy sa vypláca nemocenská dávka posunúť o niekoľko dní či dokonca týždňov. V praxi sa môžu vyskytnúť aj rôzne administratívne situácie, keď poisťovňa žiada o doplnenie informácií, o presnejšiu dokumentáciu príjmu či o dodatočné podklady. Každé takéto zdržanie môže predĺžiť termín výplaty.
Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
Výška nemocenskej dávky
Na výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta. Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.
Pre zamestnancov
- prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
- od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.
Pre dobrovoľne nemocensky poistené osoby
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pre osoby v ochrannej lehote
Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Podporné obdobie a liečebný režim
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
Liečebný režim
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov: v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma, mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu. Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
tags: #nemocenske #davky #kefy #sa #vyplacaju