Súčasná spoločnosť čelí mnohým závažným problémom, ktoré ohrozujú jej stabilitu, ale aj stabilitu rodiny ako základnej bunky spoločnosti. Tento článok sa zameriava na príčiny a možné riešenia nefunkčného sociálneho systému so zameraním na sociálno-patologické javy a ich vplyv na rodinu.
Čo je to sociálna patológia?
Pojem patológia vo všeobecnosti charakterizuje niečo choré, nezdravé, čo ohrozuje stabilitu, istotu a pokoj. V súvislosti so sociálnym životom človeka, s jeho existenciou v sociálnom prostredí, s jeho konaním a slobodným rozhodovaním, hovoríme o sociálnej patológii.
K takýmto javom patrí agresia, alkoholizmus, drogové závislosti, samovražednosť, prostitúcia, homosexualita, rozvodovosť, nezamestnanosť, patologické hráčstvo, vojny a násilie. Mühlpachr (2008) začleňuje aj novšie formy patologických prejavov, ku ktorým patrí napr. extrémizmus, rôzne druhy závislosti (netománia - závislosť od internetu, závislosť od televízie, sexuálna závislosť, workoholizmus, či patologické nakupovanie a prejedanie sa).
Marešová (2010) za najčastejšie sociálno-patologické javy dnešnej doby považuje alkoholizmus, toxikomániu, gamblerstvo a ostatné závislosti; členstvo v extrémistických skupinách a náboženských sektách, xenofóbiu a rasizmus; domáce násilie, chorobné prenasledovanie; šikanovanie v škole, na pracovisku (mobbing, bossing), v sociálnych a výchovných inštitúciách voči klientom týchto inštitúcií; prostitúciu, promiskuitu, účasť na pornoprodukcii, kupliarstvo, komerčné sexuálne zneužívanie; vandalizmus vrátane sprejerstva, násilie na štadiónoch, pouličné násilie; asociálnosť šírená prostredníctvom internetu a na tzv. diskusných fórach.
História pojmu sociálna patológia
Pojem sociálna patológia ako prvý použil anglický filozof a sociológ Herbert Spencer (1820-1903), ktorý ju použil v súvislosti so spoločnosťou ako s istým špecifickým druhom ľudského organizmu, v ktorom figurujú rovnaké zákony. Bol presvedčený o jednote spoločenských a prírodných zákonov, ktoré majú vplyv na ľudské správanie. Neskôr ho nahradil pojem sociálna deviácia.
Èmile Durkheim (1857-1917), francúzsky zakladateľ vedeckej sociológie, považoval sociálnu patológiu za vedu „o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činoch a správaní, ktoré sa odchyľujú od stanovených noriem, ale súčasne sú organickou súčasťou, komponentom života sociálnych celkov“.
Inocenc Arnosšt Bláha použil termín sociálna patológia na zdôraznenie poruchy „sociálnych procesov a sociálnych zariadení, vo funkcii determinantov individuálnych a hromadných porúch“.
Normalita verzus Patológia
Stanoviť patologický aspekt predpokladá stanoviť normalitu. Nie je možné rozpoznať normálne od nenormálneho, zdravé od chorého, ak nevieme rozlíšiť, čo je korektné, dobré a normálne. Aby sme dokázali správne vymedziť pojem normality, treba mať na zreteli faktor času a priestoru. Každá doba a každá kultúra sa vyznačuje svojou konformitou, teda zaužívanými zvykmi, pravidlami, normami, hodnotami, náboženstvom.
Ondrejkovič et al. (2009) hovorí, že v literatúre možno nájsť dvojaké chápanie normality, a to ako vnútornú istotu, prežívanie vlastného sveta a potom normalitu, ktorá je typická pre sociálny štát, čiže pomoc pri zvládaní existujúcich sociálnych problémov. Je teda ponímaná subjektívnym prežívaním konkrétneho jedinca a následne sociálnym i kultúrno-etickým aspektom. „Všeobecne možno povedať, že za normálne je zmysluplné pokladať sociálne javy a procesy, ale aj sociálnu situáciu, ktoré umožňujú človeku také životné prejavy, aké sú výsledkom konsenzu a nepotrebujú vždy znova a znova osobitnú argumentáciu pre vlastné zdôvodňovanie“.
Laca dodáva, že pojem normality sa dá vysvetliť pomocou spoločenských vzťahov, spoločenských rolí, postojov, vzorcov správania či kultúry v danej spoločnosti. Nie je však možné stotožňovať normalitu so štandardom. Pretože to, čo je pre jedného prirodzené, a teda normálne, nemusí byť automaticky pre druhého. Je teda nevyhnutné upozorniť aj na socio-kultúrnu určenosť sociálno-patologických javov a ich premenlivosť v závislosti od času a prostredia. Máme na mysli predovšetkým vekové kategórie mládež, dospelí.
Faktory ovplyvňujúce vznik sociálno-patologických javov
Sociálno-patologické javy sa zväčša vyskytujú tam, kde dochádza k istým druhom problémov, záťažových situácií, ktoré vyvolávajú vnútorný tlak, nepokoj a človek viac-menej nedokáže takýto stav akceptovať, prispôsobiť sa, resp. čeliť a nachádzať riešenia. Sociálna patológia je tak spätá s pojmom sociálny problém, ktorý definuje V. Lamser ako “vývojové tendencie v ľudských vzťahoch a v spoločnosti, ktoré sú považované za ťaživé (problémové) a ktorým je nutné venovať pozornosť formou korektívnych a vyrovnávacích, ale zvlášť preventívnych opatrení“. Lamser ďalej tvrdí, že „ o sociálnom probléme hovoríme až vtedy, keď problém presahuje osobnú situáciu, zasahuje väčší počet ľudí a vyžaduje riešenie“. Je chápaný ako záťažová situácia, ktorú treba riešiť z pohľadu celej spoločnosti i každého jednotlivca.
Na základe týchto charakteristík môžeme vymenovať niektoré faktory ovplyvňujúce vznik sociálno-patologických javov. Ide najmä o nefunkčnosť rodiny, keď dochádza k degradácii zaužívaných pravidiel, noriem i hodnôt, zdravotné problémy, smrť, zadlženosť, nezamestnanosť a iné.
Disciplíny zaoberajúce sa sociálnou patológiou
Problémy sociálnej patológie sú v centre záujmu mnohých vedných disciplín ako sú právne vedy, sociálna psychológia, sociológia, sociálna pedagogika, sociálna práca. Každá z týchto vied prispieva k riešeniu danej problematiky do takej miery, do akej je schopná v rámci svojho predmetu záujmu získať potrebné poznanie konkrétneho sociálno-patologického javu.
Sociálna patológia a jej dopad na spoločnosť
Sociálno-patologické javy sa dotýkajú tak každého jednotlivca, rodiny, ako aj celej spoločnosti. Tým, že existujú, sú nebezpečné, predstavujú ohrozenie a nestabilitu celej society. Sociálno-patologické javy sa nedotýkajú iba jednotlivca. Ich dopad presahuje individuálne zlyhávania a dotýkajú sa všetkých vekových kategórii, inštitúcií, organizácií a celej spoločnosti. Zlyhanie jednotlivca môže mať za následok patologický zárodok širšieho spoločenstva, v ktorom jednotlivec existuje. Spoločenstvo, ktoré má znaky patologických prejavov, vyvoláva deštrukciu menších skupín a jednotlivcov. Ide o akýsi druh reťazovej reakcie, ktorý nie je treba podceňovať.
Rodina ako sociálny systém
Jedným z dôležitých systémov, kde takéto zlyhávanie vyvoláva ďalšie zhubné reakcie a kde sa najviac ukazujú nepriaznivé účinky týchto patologických prejavov, je rodina. Rodina predstavuje istý druh sociálneho systému. Sociálny systém podľa Eriksena (2008) je súbor sociálnych vzťahov, ktoré sa pravidelne aktualizujú a reprodukujú v procese interakcie. Sociálny systém zdieľa aj normatívny systém s funkčným súborom sankcií, čiže ide o určitý druh zhody alebo vynútenej poslušnosti so zreteľom na to, čo sa v rámci systému a medziľudských interakcií deje, alebo čo by sa malo diať. Rodinný systém je postavený na sociálnych vzťahoch jednotlivých jej členov, každý člen rodiny má svoje postavenie a svoje úlohy, ktoré by mal plniť. Platia, resp. mali by tu platiť isté pravidlá v rámci sociálneho statusu a spoločnej deľby práce.
Rodina je základom, dôležitým elementom spoločnosti. Pre funkčnosť rodiny sú veľmi dôležité vzťahy medzi jej členmi, dôležité je to, ako si vedia pomáhať, ako akceptujú jednotlivé potreby svojich členov. Pozitívne sociálno-psychologické usporiadanie rodiny s primeraným ekonomickým zabezpečením je dobrou konšteláciou pre pozitívne smerovanie rodiny a zabezpečenie jej normality. Normalita ako ideál - úspešnosť rodín sa vzťahuje k hodnotám ako je vernosť, porozumenie, tolerancia a pod., a k splneniu určitých úloh, napr. správna výchova dieťaťa. Normalita ako transakčný proces - pozornosť sa upriamuje na prebiehajúci proces v čase, čiže do úvahy sa berie sociálny a časový kontext rodiny.
Zmeny v spoločnosti po roku 1989 a ich vplyv na rodinu
Spoločenský vývoj po roku 1989 priniesol do našej spoločnosti tak dlho očakávanú slobodu, nové obzory, možnosti, ale aj zmeny, a to prakticky do všetkých oblastí života, teda aj do našich rodín. Prenikanie nových prvkov západného sveta prináša okrem pozitívneho rázu aj chaos, prevracanie hodnôt, nestabilitu, neistotu a zmätok. To, čo sa považovalo za prvoradé, a tým myslíme rodinu a jej stabilitu, sa chtiac-nechtiac odsúva do pozadia. Tradičná rodina, jej hodnoty a úlohy v nej pomaly, ale iste začínajú byť v rozklade.
Mühlpachar (In: Bargel, Mühlpachr, 2010, s. 20): „… Rodina je základným socializačným subjektom. Má bezprostredný vplyv na ďalšie smerovanie a uplatnenie sa svojich najmladších členov rodiny, čiže detí v spoločnosti. Dieťa je veľmi vnímavé a svojich rodičov považuje za vzory, ich správanie a konanie považuje za správne, a teda je prirodzené, že ich zvykne kopírovať. Možno tak očakávať, že dieťa bude prospešné pre spoločnosť v takom rozsahu, ako sú prospešní jeho rodičia. Okrem toho, rodina má vplyv na psychické rozpoloženie dieťaťa.
Výchova v rodine a jej význam
Výchova dieťaťa vo funkčnej rodine podmieňuje jeho zdravý vývin. Dieťa, ktoré vyrastá v harmonickej rodine, v ktorej nachádza emočnú podporu, kde prejavy lásky, spolupatričnosti, vzájomného zdieľania radosti i starostí sú súčasťou spolunažívania, je vybavené dostatočnou schopnosťou zdieľať každodenný život i v dospelom veku. „Len ľudia, ktorí boli vo svojom detstve vyzbrojení pre záťaže budúceho sveta, môžu zvládnuť všetky ťažkosti a nároky a nájsť s druhými ľuďmi, blízkymi i vzdialenými spôsob spolužitia“.
Emocionálna funkcia rodiny akoby zapadala do úzadia. Konzumný spôsob života a jeho zabezpečovanie oberá hlavne mužov o rodinný život. Nedostatok času pre rodinu, nedostatok kontaktov s deťmi, možností prijímať a dostávať lásku ohrozuje mužov rôznymi patologickými prejavmi v ich rodinných vzťahoch. Ak chýba spolupráca zo strany mužov, ženy sa v takejto rodine cítia neslobodné a ukrátené o vlastné formy sebarealizácie. Preferovaním bohatstva a konzumného spôsobu života sa takto oslabuje úcta k materstvu a otcovstvu. Podobného názoru je aj Hrehová (2005), ktorá tvrdí, že v moderných rodinách dnes väčšinou chýba láskyplné pochopenie a vzájomná úcta. A práve táto absencia spôsobuje, že rodine chýba jednota, šťastie a rovnoprávnosť. Na tento nedostatok sa potom nabaľuje strata tak otcovskej, ako aj materskej autority. Mnohí rodičia si nevedia poradiť s vlastnými deťmi už od puberty. Východiskom z tejto dilemy je návrat k pravým morálnym a kresťanským hodnotám.
Výzvy a problémy sociálneho systému na Slovensku
Slovenská ekonomika čelí vážnym problémom, medzi ktoré patrí spomalenie hospodárskeho rastu, rast cien, vyššie dane a ohrozenie tisícok pracovných miest. Situácia je ovplyvnená globálnymi konfliktmi, Trumpovými clami, ale aj domácimi konsolidačnými balíkmi vlády. Malé krajiny ako Slovensko sú závislé od voľného obchodu a nedokážu zabezpečiť sebestačnosť v žiadnej oblasti.
Bol upozornený aj na pokles zamestnanosti za posledných päť kvartálov, ktorý sa však zatiaľ neprejavil v raste nezamestnanosti najmä vďaka odchodom do predčasného dôchodku. Ekonomický rast Slovenska bude podľa aktuálnych prognóz hlboko pod želanou úrovňou. Verejné financie sú „v zlom stave“ a riziká ďalšieho zhoršenia sú stále väčšie ako pozitívne signály.
Dávky v hmotnej núdzi a zamestnanosť
Minister práce Erik Tomáš predstavil plán ako na pracovný trh dostať viac ľudí. Podľa ministra je v krajine dostatok pracovných miest, ktoré by mohli obsadiť nezamestnaní poberajúci v súčasnosti dávku v hmotnej núdzi. Prioritou dávky v hmotnej núdzi však nemá byť aktivácia nezamestnaných, ale zabezpečenie záchrannej sociálnej siete. Navrhovaný rámec opatrení sa dotkne len minima poberateľov dávok, ktorí sú zároveň aj evidovaní v nezamestnanosti.
Nepriamo však stigmatizuje určitú skupinu obyvateľstva (najmä marginalizované rómske komunity) vyhláseniami o zneužívaní systému, lenivosti a nechcení pracovať. Navrhované opatrenie popiera právo slobodne si zvoliť zamestnanie tým, že určuje, že ak nezamestnaný odmietne relevantnú pracovnú ponuku, bude mu odobratá, alebo krátená dávka. Pritom sa neprihliada na jeho subjektívne potreby.
Dávku v hmotnej núdzi v súčasnosti dostáva 63-tisíc ľudí. Jej poberatelia tak tvoria iba zanedbateľnú časť sociálnych dávok. Objem vyplatenej pomoci v hmotnej núdzi tvorí 5,41 % z celkového objemu vyplatených sociálnych dávok (údaj vychádza z poslednej májovej štatistiky, ale obdobne okolo 60 tis.). Počet osôb (členov v domácnosti) v pomoci v hmotnej núdzi v máji 2024 bol 134 016. Z vyplatenej sumy v máji 2024 vo výške 12 184 587,00 €, bolo pre UoZ (uchádzačov o zamestnanie) vyplatených 7 525 012,00 €, čo je necelých 62 % z tohto objemu.
Sociálny systém nemá byť riešením problémov trhu práce a naopak. Sociálny systém, a to najmä v prípade dávok v hmotnej núdzi, má zabezpečiť záchrannú sieť. Nejde o nadštandardné dávky, dokonca z nášho pohľadu ich výška nezabezpečí ani stravovanie osoby, ktorá ju poberá, nieto ešte ošatenie, ubytovanie, či dokonca lieky alebo zdravotnú starostlivosť. Preto nemôže byť nástrojom motivácie k zamestnaniu.
Čo je to hmotná núdza?
Stav hmotnej núdze predstavuje situáciu, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Základné životné podmienky v tomto kontexte sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Súčasná výška dávky v hmotnej núdzi na jednotlivca 84,90 eur mesačne (necelých 2,80 eur na deň) predstavuje minimum, ktoré poberateľ má mať zabezpečené, ale negarantuje mu ani základné životné podmienky.
Trh práce a zamestnávatelia
Zamestnávatelia často argumentujú, že na voľné pracovné miesta nie je možné nájsť vhodných zamestnancov. To dáva predpoklad, že ani v štruktúre nezamestnaných sa nenachádzajú vhodní uchádzači, ktorých by boli oni ochotní alebo schopní zamestnať. Teda aj samotný zamestnávateľ môže odmietnuť nezamestnaného napriek tomu, že potencionálny zamestnanec nebude mať právo zamestnanie odmietnuť.
Ku koncu mája 2024 (posledné štatistiky ÚPSVaR) bolo evidovaných 94 507 voľných pracovných miest. 63 692 pozícií je s najnižším vzdelaním (neukončené základné vzdelanie, základné vzdelanie, nižšie stredné odborné vzdelanie). Polovica poberateľov pomoci v hmotnej núdzi je v 16 okresoch (Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok, Gelnica, Rožňava, Sabinov, Vranov nad Topľou, Medzilaborce, Spišská Nová Ves, Trebišov, Sobrance, Lučenec, Stropkov, Košice - okolie, Poltár, Levoča), kde je dlhodobo problém s tvorbou pracovných príležitostí.
Odporúčania pre zlepšenie zamestnanosti
KOZ SR dlhodobo požaduje systémové, koncepčné riešenia. Predpokladáme, že cieľom MPSVaR bolo otvoriť diskusiu k riešeniu zamestnanosti, resp. nedostatku pracovných síl v SR a nie očakávať schválenie každého predostretého návrhu. KOZ SR dlhodobo pripomienkuje, že na Slovensku absentujú ambiciózne opatrenia na zlepšenie zamestnanosti, či pracovného prostredia. Odbory opakovane zdôrazňujú, že zvyšovanie miezd všetkým pracovníkom je najlepším spôsobom boja proti pracujúcej chudobe, ako aj znižovania ohrozenia chudobou.
Naďalej sa opomína aj zlepšenie aktivačných opatrení pre znevýhodnené skupiny vrátane zamestnávania starších ľudí prijatím efektívneho vekového manažmentu a opatrení v oblasti aktívneho starnutia. 29 % z UoZ majú viac ako 50 rokov, necelých 23 % UoZ je do 29 rokov. Mladí do 24 rokov, u ktorých je predpoklad, že ide o absolventov bez praxe tvoria len necelých 13 % uchádzačov. Slovensko dlhodobo nedostatočne reaguje na aktuálne, či budúce podmienky na trhu práce. Je potrebné zlepšiť a zefektívniť služby zamestnanosti so zameraním na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (najmä dlhodobo nezamestnaných) a reflektovať súčasný stav na trhu práce, ktorý je charakteristický nedostatkom pracovnej sily (najmä v zamestnaneckých pomeroch).
Všeobecne možno povedať, že politiky zamestnanosti budú efektívne vtedy, keď sa nastavia tak, že okrem iného pozitívne zasiahnu najmä znevýhodnených uchádzačov na trhu práce a dlhodobo ich uplatnia na trhu práce, keďže toto je prioritný problém v slovenských podmienkach. Z analýz KOZ SR vyplýva, že pri službách zamestnanosti stále prevažuje podpora v prospech dotovania pracovných miest, pričom efektivita takýchto opatrení je nižšia ako opatrení zameraných na vzdelávanie.
Informačný systém sociálnych služieb (IS SoS)
Informačný systém sociálnych služieb (ďalej len “IS SoS“) bol schválený zákonom č. 280/2019 Z. z. (novelou zákona o sociálnych službách), ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2022. Správcom IS SoS je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Jednotlivé moduly boli nasadzované do prevádzky postupne od začiatku roka 2022. Zberový modul Informačného systému sociálnych služieb (IS SoS), v ktorom v zmysle zákona o sociálnych službách vedú vyššie územné celky, obce a poskytovatelia sociálnych služieb evidencie upravené týmto zákonom, bol do produkcie - „ostrej prevádzky“ nasadený dňom 21.4.2022.
Respondentom zberového modulu IS SoS (poskytovatelia sociálnych služieb/obce/vyššie územné celky) boli do ich dátovej schránky postupne zaslané oznámenia o prístupe do IS SoS s iniciálnymi prihlasovacími údajmi. Do IS SoS je potrebné sa prihlásiť v súlade s postupom uvedeným v oznámení zaslanom do dátovej schránky a začať vypĺňať jednotlivé evidencie - formuláre a ich odosielanie na spracovanie, v závislosti od role ako respondenta IS (PSS/obec/VUC). Preto je potrebné na stránke slovensko.sk skontrolovať uvedenú schránku, resp. sa do schránky prihlásiť. Upozornenie: Používanie aplikácie zberového modulu v prehliadači Internet Explorer nie je z bezpečnostných a funkčných dôvodov podporované. Aplikácia (Zberový modul) vždy po prihlásení z nepodporovaného prehliadača zobrazí varovanie (oranžový pás pod hlavičkou) s nasledovným textom: "Používate nepodporovaný webový prehliadač."
Aktualizácie a hlásenia v IS SoS
- Zmeniť (odstrániť) príznak „Samoplatca“ u prijímateľa, ktorý bol nesprávne ako samoplatca zaevidovaný. Za samoplatcu sa považuje len prijímateľ, ktorý platí úhradu vo výške nákladov sociálnej služby a na náklady jemu poskytovanej sociálnej služby sa neprispieva z verejných zdrojov.
- Hlásenia sa poskytujú len o prijímateľoch sociálnych služieb podmienených odkázanosťou a to priebežne, najneskôr do 15 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a zmeny údajov, ktoré sú jej obsahom (P03) a do 8 kalendárnych dní odo dňa uplatnenia obmedzenia prijímateľa sociálnej služby (P02).
- Zmluvné údaje prijímateľa (Údaje 1), ktorému sa SoS poskytovala pred 1.1.2022 je možné uviesť podľa stavu k 1.1.2022.
- Hlásenia sa poskytujú o zamestnancoch poskytovateľov všetkých druhov sociálnych služieb priebežne, najneskôr do 15 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o pracovnoprávnom vzťahu a od zmeny týchto údajov.
- Hlásenia sa týkajú fyzickej osoby, ktorá v zmysle § 74 ods. 3 podala žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Hlásenia sa poskytujú priebežne, najneskôr do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia žiadosti fyzickej osoby alebo zmeny údajov, ktoré sú jej obsahom.
- K 4.2.24 sa zverejnili štatistické výkazy o poskytovanej sociálnej službe za rok 2024, ktoré je potrebné vyplniť a odoslať do 30.4.2025 (P06 a P07) pre vybrané druhy sociálnej služby.
Verejný modul IS SoS a voľné miesta
30.01.2026: bola nasadená do produkcie nová verzia verejného modulu IS SoS, v ktorej sa aktualizovali popisy sociálnych služieb a začali sa zobrazovať údaje o voľných miestach v pobytových zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou a počte čakateľov na túto sociálnu službu, ktoré sú denne aktualizované. Údaj o počte čakateľov vychádza z počtu jedinečných žiadateľov evidovaných na danej sociálnej služby poskytovateľom, obcou alebo VÚC.
V rámci mapy je možná filtrácia podľa druhu/formy/cieľovej skupiny, typu PSS a v prípade pobytových ZSS aj podľa voľných miest. Vyhľadávanie je možné aj podľa konkrétneho miesta (kraj, okres, obec). Po kliknutí na ikonu konkrétnej služby sa zobrazia základné informácie, pričom je možné zobraziť aj detailný náhľad na všetky informácie o sociálnej službe uvedené v registri. Zoznam všetkých sociálnych služieb je dostupný na stiahnutie vo formáte csv.
Problémy s Rezortným informačným systémom (RIS)
Rezortný informačný systém mal znížiť súčasnú administratívnu záťaž učiteľov a manažmentu základných a stredných škôl, ako aj školských zariadení. V systéme sa mali objaviť informácie, koľko je žiakov, ako sú naplnené triedy, akí učitelia kde učia, ktoré školy sú podfinancované. „Je dôležitý pre rozhodovanie, analýzy, prognózovania v budúcnosti nášho školstva.“
Ministerstvo si dalo urobiť audit od zahraničnej spoločnosti, ktorý odhalil množstvo závažných prešľapov bývalého vedenia Ústavu informácií a prognóz v školstve (ÚIPŠ) a rezortu školstva. „Celým výsledkom tohto veľkého diela za takmer 13 miliónov eur je jedno cédéčko, ktoré sme dostali k dispozícii," povedal minister. Projekt sa začal pripravovať ešte v roku 2000 a napokon ho v roku 2009 rozbehol exminister školstva Ján Mikolaj (SNS).
Minister informoval, že bývalý riaditeľ ÚIPŠ Roman Baranovič prebral projekt v roku 2010 v štádiu podpísaného Dodatku č. 1. Napriek tomu, že projekt nefungoval, doplatil firme 1,3 milióna eura a podpísal Dodatok č. 2. Podľa ministra práve týmto Dodatkom č. 2 došlo k veľkému zneprehľadneniu ďalšej realizácie projektu a plateniu aj za veci, ktoré už boli zaplatené. „Zrejmé je, že bývalý riaditeľ ÚIPŠ Baranovič, ako aj zodpovední manažéri, najmä Pokojný, vniesli v rokoch 2010 až 2011 do projektu veľký chaos," zdôraznil minister. Zákazku dostala priamym zadaním firma Edea partners a. s.
Elektronizácia služieb Sociálnej poisťovne
Kľúčovým dôvodom je bezpečnosť. Sociálna poisťovňa je povinná zabezpečiť adekvátnu ochranu osobných údajov klientov, ktorá spĺňa súčasné štandardy. A Grid karta už takýmto štandardom nezodpovedá. Sociálna poisťovňa takto vychádza v ústrety aj požiadavkám na širšiu elektronizáciu služieb, ktorá je nevyhnutná a musíme s ňou počítať aj v budúcnosti.
Ako klient budete mať naďalej dve možnosti pre prihlásenie do eSlužieb: pomocou mena, hesla a aplikácie alebo pomocou elektronického občianskeho preukazu. Oba tieto spôsoby garantujú, že sa prihlásite bezpečným spôsobom. Komunikácia so Sociálnou poisťovňou sa vám nijako nezmení. Zmení sa len to, že sa už nebudete prihlasovať pomocou Grid karty. Nemusíte sa už obávať, že ju stratíte alebo že niekto nepovolaný zneužije údaje z nej a získa prístup k vašim klientom, resp. ku klientom Sociálnej poisťovne (ak ste účtovníčka a máte splnomocnenie od zamestnávateľov vykonávať za nich povinnosti voči SP.).
Okrem toho po aktivovaní nového prístupu a prihlásení budete môcť jednoducho odosielať dokumenty za všetkých zamestnávateľov, ktorých máte priradených k vášmu účtu, a to bez ďalšieho overovania kódov cez Grid kartu. Nový prístup si aktivujete pomocou mena, hesla a mobilnej aplikácie alebo budete využívať doterajšiu možnosť prihlasovania pomocou elektronického občianskeho preukazu. Po aktivovaní niektorého z týchto prihlásení si klient môže spravovať svoj profil sám.
Pre účtovníčky a zamestnávateľov
Aj pri aktivovaní nového prístupu (s menom, heslom a aplikáciou) platí, že každý prístup je viazaný na fyzickú osobu, aby sa zabezpečila ochrana osobných údajov všetkých klientov. To znamená, že aj v prípade vašej firmy je potrebné, aby si účtovníčky, ktoré chcú do eSlužieb vstupovať a pracovať s nimi, vybavili vlastný prístup. Každá z účtovníčok potom môže mať prístup aj pre rovnakých 100 firiem (rozdelenie práce medzi účtovníčkami je vašou internou záležitosťou). Prístup si zriadia jednoducho v pobočke Sociálnej poisťovne. Každá k tomu potrebuje splnomocnenie pre elektronické odosielanie dokumentov do Sociálnej poisťovne od firiem, ktoré im ho vystavia.
Predpokladom je, že zamestnávateľ má so Sociálnou poisťovňou uzatvorenú dohodu o používaní elektronických služieb. Prístupy za viacerých zamestnávateľov, ktoré ste mali doteraz, vám zostanú. Firmy (zamestnávatelia) vás poverujú elektronickým zasielaním dokumentov do Sociálnej poisťovne prostredníctvom splnomocnenia za predpokladu, že zamestnávatelia majú uzavreté dohody so Sociálnou poisťovňou. V prípade, že vás chce poveriť touto činnosťou ďalšia firma, je potrebné, aby s vaším súhlasom doručila splnomocnenie do pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá vám zriadila prístup do eSlužieb. Sociálna poisťovňa priradí firmu (zamestnávateľa) v eSlužbách pod váš prístup (ako fyzickej osoby).
Sociálna poisťovňa akceptuje splnomocnenie od firmy (zamestnávateľa), ktorá poverí ďalšie osoby (účtovníčky, účtovníkov) plnením ich povinností voči Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa na žiadosť zamestnávateľa oznámi informáciu kto a s akým prístupovým právom má aktuálne možnosť prezerať a posielať dokumenty v jeho mene cez eSlužby. Dôležité je, aby ste ako zamestnávateľ vždy požiadali Sociálnu poisťovňu o pridanie alebo odobratie prístupu.
Porušenia zákona v sociálnych službách
Porušenia zákona č. 460/1992 Zb. a zákona o sociálnych službách
- Nariadenie zákazov a príkazov bez opory v právnych predpisoch (napr. vymedzené návštevné hodiny, zákaz návštev na izbách, zákaz požívať alkohol v zariadení pre seniorov pod hrozbou vypovedania zmluvy, zákaz pobytu mimo zariadenia bez súhlasu riaditeľa).
- Neplnenie povinností poskytovateľov sociálnych služieb pri plánovaní poskytovania sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby (nevypracovávanie individuálnych plánov alebo ich formálne vypracovanie, nevyhodnocovanie plánov bez účasti prijímateľa, nevypracovanie programov sociálnej rehabilitácie).
- Nedodržiavanie maximálneho počtu prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov (z dôvodu nedostatku pracovných síl, presun zamestnancov medzi prevádzkami).
- Nesplnenie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie/bezbariérovosť.
- Neplnenie podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby (nespracovanie interných postupov, pravidiel a podmienok poskytovania sociálnej služby).
- Neoboznamovanie zamestnancov a prijímateľov sociálnej služby s postupmi, pravidlami a podmienkami poskytovania sociálnej služby (prijímatelia často nevedia, že poskytovateľ má domáci poriadok, nevedia, že majú právo nahliadnuť do hospodárenia s ich finančnými prostriedkami, nevedia, ako postupovať a na koho sa obrátiť, ak sú nespokojní, resp. ak je zamestnanec na nich nepríjemný a pod.).
- Nevypracovávanie a neuskutočňovanie programu supervízie (zdôvodnené nedostatkom supervízorov, resp. vysokými nákladmi).
- Nedodržanie povinností poskytovateľov sociálnych služieb pri ochrane života, zdravia a dôstojnosti - nevedenie registra netelesných a telesných obmedzení prijímateľov sociálnej služby, nezapisovanie obmedzení do registra, používanie nepovolených obmedzení (sieťová posteľ, izolačka ako bezpodnetová miestnosť, fixovanie na lôžku), neoznamovanie zápisov o použití obmedzení ministerstvu, súdom určenému opatrovníkovi.
- Nerešpektovanie potreby diétneho stravovania prijímateľa sociálnej služby, poskytovanie jedál nevhodných pre diabetikov, neumožnenie prijímateľom sociálnej služby odoberať znížený rozsah počtu odoberaných jedál, pri mixovanej strave - nemixovanie jednotlivých častí, ale všetkého spolu.
- Nezverejňovanie výročnej správy o činnosti a hospodárení vo verejnej časti registra účtovných závierok v prípade, ak je neverejným poskytovateľom sociálnej služby nezisková organizácia, iba podľa zákona o neziskových organizáciách bez uvedenia údajov podľa zákona o sociálnych službách.
- Nezverejňovanie ekonomicky oprávnených nákladov na jedného prijímateľa sociálnej služby vo výročnej správe o činnosti a hospodárení neverejného poskytovateľa vo verejnej časti registra účtovných závierok podľa zákona o sociálnych službách.
- Nezverejňovanie cenníka na webovom sídle (aj keď ho poskytovateľ sociálnej služby má) alebo ak ho nemá, na inom dostupnom mieste, určovanie úhrady bez cenníka, určovanie úhrady podľa viacerých cenníkov platných v jednom období, určenie úhrady za sociálnu službu v rozpore s aktuálnym cenníkom u neverejného poskytovateľa sociálnych služieb.
- Účtovanie úhrady za odborné činnosti, za ktoré prijímateľ sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách neplatí.
- Účtovanie úhrady za poskytovanie iných, tzv. nadštandardných činností bez rešpektovania záujmu zo strany prijímateľa sociálnej služby ako súčasť úhrady za sociálnu službu.
- Nesledovanie príjmu a majetku prijímateľov na účely určenia úhrady, nevyžiadanie vyhlásenia o majetku fyzickej osoby s overeným podpisom, resp. akceptovanie vyhlásenia bez overeného podpisu alebo bez vyznačenia, či fyzická osoba má/nemá majetok v hodnote nad 10 000 €.
- Negarantovanie zostatku príjmu prijímateľa sociálnej služby, resp. určenie úhrady za sociálnu službu v plnej výške, bez garancie zostatku s odôvodnením, že prijímateľ odmieta preukazovať svoj príjem a majetok.
- Uzatváranie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby nezrozumiteľným spôsobom pre prijímateľa.
- Uzatváranie zmlúv s charakterom zmiešanej zmluvy, v zmluve o poskytovaní sociálnej služby viazať platením úhrady iba inú, tzv. „pristupujúcu osobu“, nie prijímateľa alebo viazanie platením úhrady aj prijímateľa sociálnej služby aj inú osobu.
- Uzatváranie zmlúv bez náležitostí určených zákonom, v zmluvách uvádzanie sumy úhrady bez členenia na úhrady za jednotlivé odborné, obslužné a ďalšie činnosti.
- Zvyšovanie sumy úhrady za sociálnu službu bez opory v zákone o sociálnych službách, resp. bez uzatvoreného dodatku k zmluve o poskytovaní sociálnej služby.
- Definovanie vlastných dôvodov vypovedania zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo strany poskytovateľa sociálnej služby v rozpore so zákonom o sociálnych službách.
- Podpísanie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby inou osobou za prijímateľa sociálnej služby bez splnomocnenia alebo bez potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave.
Porušenia Občianskeho zákonníka a zákona o peňažných príspevkoch
- Porušenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.
- Porušenia zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších zákonov v nadväznosti na § 72 ods. zákona o sociálnych službách.