Nedostatok domovov pre seniorov na Slovensku: Systémové problémy a hľadanie riešení

Slovensko, podobne ako mnoho iných krajín, čelí výzve starnúcej populácie. V roku 2024 bolo na Slovensku vyše jedného milióna ľudí starších ako 65 rokov, čo je nárast o viac ako 86-tisíc od roku 2020. Tento demografický vývoj prináša so sebou rastúci dopyt po kvalitných zariadeniach a špecifických službách pre seniorov, po ktorých je už dlhodobo vyšší dopyt ako ponuka. Z európskeho Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) Slovensko mohlo z výziev v rokoch 2017 - 2021 získať viac ako 160 miliónov eur na zvýšenie dostupnosti sociálnych služieb a zníženie počtu veľkokapacitných domovov pre seniorov, no 104 miliónov, teda takmer 2/3, sme nedokázali vyčerpať.

Systémové nedostatky a nevyužité eurofondy

Závery auditu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameraného na komunitné služby pre seniorov ukázali alarmujúci stav. Ministerstvo práce, ktoré je zodpovedné za politiku sociálnej starostlivosti, nedokázalo kontrolórom poskytnúť jasné vysvetlenie, prečo takáto významná čiastka zostala nevyčerpaná. Podľa predsedu národných kontrolórov Ľubomíra Andrassyho: „Skutočnosť, že takýto objem financií nebol využitý, poukazuje na systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov a tiež vyvoláva otázky o efektívnosti riadenia a koordinácie medzi jednotlivými ministerstvami.“

Rastu starnúcej populácie sa neprispôsobila kapacita domovov. V rokoch 2017 až 2021 bolo možné z eurofondových výziev získať 160 miliónov eur na rozšírenie kapacít domovov sociálnych služieb, no Slovensko dokázalo vyčerpať len približne 40 miliónov eur. Zvyšné prostriedky sa presunuli z ministerstva práce na ministerstvo investícií. Ministerstvo práce reagovalo, že problém vznikol za predchádzajúcich vlád, a predstavilo plán, ako chcú riešiť nedostatok kapacít v sociálnych službách. „Zrekonštruujeme a postavíme z Plánu obnovy a odolnosti 159 budov v celkovej hodnote viac ako 232 miliónov eur. Tieto zariadenia budú poskytovať ambulantné alebo pobytové sociálne služby a spolu ponúknu kapacitu 3 200 miest,“ uvádza Zuzana Viciaňová z tlačového oddelenia ministerstva práce.

Politika deinštitucionalizácie a jej dôsledky

Slovensko sa v roku 2011 rozhodlo pre tzv. politiku deinštitucionalizovania sociálnych služieb. Zaviedlo sa napríklad kapacitné obmedzenie pre zariadenia (maximálny počet 40 klientov v jednej budove) a v roku 2024 sa definovali aj zariadenia rodinného typu (do šesť, resp. 12 miest). Tieto zmeny však boli zavedené bez predchádzajúcej analýzy finančnej udržateľnosti takýchto zariadení v podmienkach Slovenska. Aktuálna kontrola ukázala ekonomickú náročnosť udržateľnosti zariadení pre seniorov rodinného typu. Náklady takýchto kontrolovaných subjektov, s výnimkou jedného, prevyšovali príjmy z príspevkov a úhrad od klientov. Dofinancovanie zabezpečovali hlavne z darov a z vlastných zdrojov zriaďovateľa.

„Vysoké náklady spojené s prevádzkou zariadení rodinného typu môžu viesť k nutnosti zvyšovania ich kapacity, čo aj avizovali vybrané kontrolované subjekty,“ dodal predseda kontrolného úradu. Prípadne sa cena za služby zvýši natoľko, že bude dostupná len pre určitú, ekonomicky zabezpečenú, skupinu občanov. I keď podiel zariadení s kapacitou do 12 a 40 miest v rokoch 2020 až 2024 stúpal, v roku 2024 bola stále viac ako polovica miest v zariadeniach s kapacitou vyššou ako 40 miest.

Prečo je limit 40 klientov v zariadení obmedzujúci?

Slovensko je jedinou krajinou v Európe, ktorá má limity v zariadení sociálnych služieb nastavené na maximálne 40 klientov. Žiadna iná európska krajina limity nemá, zvyčajne pracujú s modelmi domovov so 100 a viac klientmi. Minimálna efektivita zariadenia totiž začína až od 80 a viac klientov. Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) v SR, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) vyzvali ešte v novembri ministra práce Erika Tomáša (Hlas) na prehodnotenie, respektíve zrušenie obmedzenia maximálneho limitu počtu lôžok v zariadeniach sociálnych služieb. Súčasné opatrenie má podľa nich síce zlepšiť kvalitu poskytovaných služieb, no v praxi je neefektívne a kontraproduktívne.

Rezort uvítal, že samosprávy a APSS podporujú reformu financovania sociálnych služieb, avšak tému maximálnej kapacity zariadení sociálnych služieb nerieši podľa neho reforma. „V súčasnosti majú mnohé zariadenia nedostatok kapacít, dlhé čakacie listiny a zvyšujúci sa dopyt po umiestnení. Umelý, ničím nepodložený limit počtu lôžok v budove často bráni efektívnemu využitiu existujúcich priestorov, ale najmä efektívnemu narábaniu s personálnymi a finančnými zdrojmi. Namiesto skutočného zlepšenia kvality starostlivosti spôsobujú administratívne prekážky, ktoré komplikujú prácu poskytovateľov služieb a znižujú ich schopnosť reagovať na potreby regiónov,“ uviedli zástupcovia samospráv a APSS. Zdôraznili, že zrušenie maximálneho limitu lôžok by umožnilo flexibilnejšie prispôsobovať kapacity zariadení reálnemu dopytu, efektívnejšie využívať infraštruktúru a zdroje či zabezpečiť, aby sa ľudia v núdzi dostali k starostlivosti bez zbytočného odkladu.

Nedostatok kvalifikovaného personálu

Napriek tomu, že kontrolované zariadenia pre seniorov dokázali zabezpečiť požadovaný minimálny počet zamestnancov, všetky uviedli ako najvýznamnejší problém ich fungovania práve zabezpečenie a dlhodobé udržanie kvalifikovaného personálu. Na nedostatok personálu má zásadný vplyv aj ich nedostatočné finančné ohodnotenie. Priemerná mzda opatrovateľov sa v roku 2024 pohybovala od 809 do 1 330 eur, čo bolo na úrovni 53 % až 87 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb upozorňuje, že výrazným problémom je aj nedostatok kvalifikovaného personálu.

Ministerstvo práce prijalo len krátkodobé ad hoc riešenie, a tým je stabilizačný príspevok, ktorý bol poskytnutý zo štátneho rozpočtu vo výške viac ako 45 miliónov eur pre 687 poskytovateľov sociálnych služieb a mal zabezpečiť udržanie zamestnancov v sociálnych službách do konca roka 2025. „Pozitívnou informáciou pre poskytovateľov služieb i samotných seniorov je skutočnosť, že aj pre rok 2026 sú vyčlenené financie na stabilizačný príspevok, tentokrát vo výške 21 miliónov. Na jednej strane je to pozitívne, ale stále len dočasné a nie systémové riešenie,“ podčiarkuje Ľ. Andrassy.

Dostupnosť ošetrovateľskej starostlivosti a regionálne rozdiely

Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach pre seniorov je hradené z verejného zdravotného poistenia. Zmluvy so zdravotnými poisťovňami o úhrade ošetrovateľskej starostlivosti mali z deviatich kontrolovaných subjektov uzavreté len dve zariadenia. Dôvodom bolo podľa ich vyjadrení naplnenie limitov zdravotných poisťovní. Legislatívou stanovený minimálny počet lôžok tak už nereflektuje potreby prijímateľov v zariadeniach pre seniorov.

Kapacity vo verejných zariadeniach pre seniorov dlhodobo nestačia, získať miesto v nich je zložité a často naň ľudia čakajú aj mesiace. Mnohé rodiny si tak mnohokrát zvolia domácu starostlivosť alebo súkromné riešenia, ktoré sú však finančne náročnejšie. Priemerná doba vybavenia žiadosti v zariadeniach podmienených odkázanosťou na pomoc inej osoby sa pohybovala okolo 150 dní, pričom najdlhšie to bolo v domovoch sociálnych služieb, a to celkovo 402 dní. V prípade dostupnosti pobytovej formy sú viditeľné najmä regionálne rozdiely. Kým v okresoch Kežmarok a Sobrance pripadalo na 10.000 obyvateľov 42 miest v pobytovom zariadení, tak v okrese Medzilaborce to bolo 515 miest. Odborníci zdôraznili, že dopyt po miestach prevyšuje ponuku týchto zariadení.

Realita dlhodobej starostlivosti: Príbehy rodín

Nedostupné služby, chýbajúce informácie, vybavovanie cez osobné konexie, etické dilemy, vyčerpané rodiny - tak by sa dali zhrnúť bežné skúsenosti tých, ktorí hľadali pomoc s opatrovaním svojich blízkych. Téma seniorov a starostlivosti o nich je pre väčšinu ľudí abstraktná až do momentu, keď sa ich to bezprostredne dotýka, a potom narazia na nefungujúci, preťažený systém, v ktorom sú ponechaní hlavne sami na seba. Podľa toho, čo zažili rodiny, a ako sa vyvíja demografia na Slovensku, sa táto situácia bude iba zhoršovať.

Petra, 43-ročná žena s dvoma malými deťmi, opisuje, ako sa ich rodina starala o starých rodičov. Jej dedko bol do 91 rokov a babka do 89 rokov samostatní, potom však potrebovali každodennú pomoc. Keď dedko zoslabol, starostlivosť prevzala Petrina mama, ktorá bola vtedy už na dôchodku. Starostlivosť bola nesmierne náročná, a to fyzicky aj psychicky. Hoci požiadali o umiestnenie v domove dôchodcov v predstihu, miesto nemali voľné. Následne hľadali terénneho opatrovateľa cez Sociálnu poisťovňu, no aj tam bol nedostatok pracovníkov. Neskôr našli zariadenie spadajúce pod VÚC, no ich služby nezodpovedali starostlivosti o imobilných chorých ľudí. Nakoniec museli hľadať súkromné opatrovateľky, čo bolo finančne náročné.

Alžbeta a jej sestra riešili starostlivosť o svoju mamu, ktorá po osemdesiatke začala mať problémy so samotou a úzkosťami. Mama mala špeciálne diéty, ktoré musela dodržiavať, inak jej hrozili vážne zdravotné komplikácie. Napriek tomu, že mama sama navrhla, že chce ísť do zariadenia pre seniorov, komisia usúdila, že domov dôchodcov nepotrebuje. Napokon využili sestrine konexie a vybavili umiestnenie mamy do zariadenia neziskovej organizácie. Mama bola s týmto riešením spokojná a dokonca vyhovoval jej aktívnemu životnému štýlu. Za ubytovanie a stravu si Alžbetina mama platí zo svojho dôchodku, takže našli riešenie, ktoré je pre nich dostupné.

Jurajova mama dostala mozgovú príhodu a z úplne sebestačnej ženy sa stala ležiaca pacientka vyžadujúca 24-hodinovú starostlivosť. Juraj hovorí o absolútnom nedostatku informácií a čisto technokratickom prístupe nemocnice. Museli si všetko zisťovať sami na internete a od známych. Po prepustení z nemocnice čelili neriešiteľnej situácii, keď mali ako laici bez potrebného vybavenia a pomoci prevziať starostlivosť o ležiaceho pacienta. Hľadali opatrovateľov priamo v domácnosti, no ceny boli veľmi vysoké. Neskôr sa im podarilo nájsť prechodné umiestnenie mamy na oddelení dlhodobo chorých. Mama zomrela po prevezení zo zariadenia.

Typy sociálnych služieb a inštitúcií pre seniorov

Hlavnou zásadou a cieľom akejkoľvek starostlivosti o seniorov je snaha čo najdlhšie ich udržať vo svojom pôvodnom, rodinnom prostredí. Inštitucionálna starostlivosť môže byť krátkodobá (akútna) a dlhodobá (chronická). Poskytuje sa tým osobám, ktoré zo zdravotných, sociálnych alebo iných príčin nie sú schopné žiť s rodinou alebo samy vo svojej domácnosti.Na Slovensku je podľa analýzy MPSVR SR z roku 2022 zaznamenaných 2293 poskytovateľov sociálnych služieb. Najväčší záujem bol o zariadenia podmienené odkázanosťou na pomoc inej osoby, ktorých bolo 1164 a starali sa o viac ako 46.000 ľudí.

Prehľad vybraných sociálnych zariadení:

• Zariadenie pre seniorov (predtým domov dôchodcov): Poskytuje starostlivosť osobám s dovŕšeným dôchodkovým vekom pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby alebo z iných vážnych dôvodov.
• Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS): Poskytuje prechodnú 24-hodinovú starostlivosť na určitý čas (napr. počas dovolenky rodinných príslušníkov, po návrate z nemocnice).
• Domov sociálnych služieb (DSS): Poskytuje starostlivosť osobám s odkázanosťou na pomoc inej fyzickej osoby, stupeň odkázanosti je najmenej V.
• Špecializované zariadenie: Poskytuje starostlivosť osobám s odkázanosťou na pomoc inej osoby, stupeň odkázanosti je najmenej V.
• Liečebňa (oddelenie) dlhodobo chorých: Poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami viacerých chronických chorôb, ktorí vyžadujú každodennú lekársku vizitu a intenzívne ošetrovanie alebo rehabilitáciu.
• Lôžkové hospice: Samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti.

Problémy sociálnej inštitucionálnej starostlivosti

Inštitucionálna starostlivosť má aj niektoré negatíva a problémy. Senior sa musí vyrovnať s viacerými závažnými okruhmi problémov, ako sú komplikácie liečby, diétne zvyklosti, dehydratácia, nozokomiálne nákazy, psychosociálna trauma, fyzická trauma, pobyt na lôžku, diagnostické riziká, sklon ku komplikáciám, depresia, relokačný syndróm a geriatrický maladaptačný syndróm. Výraznú negatívnu úlohu zohráva inštitucionalizácia, kedy jednotlivci stále viac podliehajú anonymite, uniformite a inercii inštitucionálneho života. Obyvateľ stráca svoju identitu, stáva sa pasívnym a mení sa na súčasť inštitúcie.

Stále pretrvávajúcim problémom je nedostatok miest v sociálnych zariadeniach. Odhaduje sa, že na umiestnenie čaká približne rovnaký počet seniorov, ako je obyvateľov. Príčin je viacero, jednou z nich je skutočnosť, že v našich zariadeniach nájdeme aj seniorov, ktorí by mohli za určitých podmienok žiť vo svojom domácom prostredí a v inštitúcii „zaberajú“ miesto iným, na cudziu pomoc väčšmi odkázaným starým ľuďom.

tags: #nedostatok #domovov #dochodcov #riesenie