Náhradná osobná starostlivosť o dieťa: Komplexný sprievodca a proces zverenia

Náhradná starostlivosť predstavuje súbor opatrení, ktorých cieľom je poskytnúť maloletým deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnom rodinnom prostredí, vhodné prostredie pre ich zdravý vývoj a výchovu, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Štát vstupuje do situácie, keď rodičia nemôžu alebo nechcú zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, a to prostredníctvom rôznych foriem náhradnej starostlivosti.

Základnými a nevyhnutnými predpokladmi náhradnej starostlivosti sú vždy dočasnosť a absencia riadnej osobnej starostlivosti zo strany rodičov dieťaťa. Len v prípade, ak rodičia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa, prichádza do úvahy zverenie dieťaťa do starostlivosti inej osoby. Cieľom je, aby dieťa nevyrastalo v ústavnej starostlivosti.

Formy náhradnej rodinnej starostlivosti

Slovenská legislatíva, najmä Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. a Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, upravuje rôzne formy náhradnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť, aby každé dieťa malo možnosť vyrastať v bezpečnom a podnetnom prostredí. Medzi hlavné formy patria:

• Náhradná osobná starostlivosť (NOS)
• Pestúnska starostlivosť
• Ústavná starostlivosť
• Osvojenie (Adopcia)

Uprednostňuje sa zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti pred ústavnou starostlivosťou. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.

Náhradná osobná starostlivosť (NOS)

Náhradná osobná starostlivosť je jednou z foriem náhradnej starostlivosti upravená v Zákone o rodine. Ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pokiaľ je to v záujme dieťaťa.

Osoba, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba, ktorá:

• má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
• má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
• má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne,
• spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Súd vždy uprednostní zverenie do náhradnej starostlivosti príbuzného maloletého dieťaťa v záujme zachovania kontaktu s rodinou, do ktorej dieťa patrí, pokiaľ spĺňa uvedené predpoklady. Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom alebo do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Práva a povinnosti osoby vykonávajúcej NOS

Súd v rozhodnutí o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti zároveň určí rozsah jej práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu. Táto osoba je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Vo veciach podstatných rozhodujú i naďalej rodičia maloletého dieťaťa spoločne.

Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Okrem rozhodovania v podstatných veciach majú rodičia zachovanú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu ako aj právo sa s dieťaťom stretávať. Súd v rozhodnutí zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia a táto osoba nedohodnú o úprave styku rodičov s dieťaťom, upraví styk súd.

Zánik náhradnej osobnej starostlivosti

Náhradná osobná starostlivosť zaniká:

• dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
• smrťou maloletého dieťaťa,
• smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
• právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
• právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
• rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.

Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada. Pokiaľ odpadnú dôvody, pre ktoré bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, môžu rodičia alebo jeden z nich kedykoľvek požiadať súd o zrušenie náhradnej starostlivosti.

Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Ak jeden z manželov zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.

Pestúnska starostlivosť

Pestúnska starostlivosť je jednou z foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorú upravuje Zákon o rodine a Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Medzištátne osvojenie je možné, ak sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu.

Práva a povinnosti pestúna

Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života.

Vzťah k biologickým rodičom

Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia zostávajú zákonnými rodičmi dieťaťa, majú právo na kontakt so svojím dieťaťom a sú povinní prispievať na jeho výživu (do 26. roku veku dieťaťa, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie). K pestúnskej starostlivosti patrí aj zabezpečenie kontaktu s biologickými rodičmi dieťaťa, za predpokladu, že oň prejavujú záujem a je to pre dieťa prospešné a bezpečné.

Postup pri žiadosti o pestúnsku starostlivosť

1. Informácie a žiadosť: Navštívte obvodný (okresný) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste vášho bydliska. Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov podáva záujemca na určenom ÚPSVaR (8 ÚPSVaR v sídle kraja) podľa miesta trvalého bydliska.
2. Sociálne šetrenie: Sociálna pracovníčka/sociálny pracovník uskutoční návštevu vo vašej rodine za účelom zistenia vašich bytových, rodinných a sociálnych pomerov.
3. Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť: Musíte absolvovať prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť v rozsahu 25 - 30 hodín. Po absolvovaní získavate certifikát, ktorý vás oprávňuje starať sa o dieťa.
4. Zapísanie do zoznamu žiadateľov: Žiadosť musí obsahovať osobné údaje záujemcu o NRS, a to: meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko, rodné číslo a ďalšie údaje, vrátane dokladu o majetkových pomeroch.
5. Sprostredkovanie: ÚPSVaR sprostredkúva nadviazanie osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o NRS.

Ústavná starostlivosť

Ústavná starostlivosť je forma náhradnej starostlivosti, ktorá sa využíva v prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť dieťaťu starostlivosť v rodinnom prostredí. Dieťa je umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti, ako je detský domov. Cieľom je znižovať počet detí v ústavnej starostlivosti a uprednostňovať rodinné formy náhradnej starostlivosti.

Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len u maloletého dieťaťa, ktoré nedosiahlo osemnásty rok veku. Konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti sa začína z úradnej povinnosti alebo na návrh; pritom návrhmi účastníkov súd nie je viazaný.

Rodičia maloletého dieťaťa, nad ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť, zostávajú naďalej jeho zákonnými zástupcami s povinnosťou spravovať aj jeho majetok, okrem ak súd ustanovil maloletému dieťaťu poručníka alebo opatrovníka.

Profesionálna náhradná rodina (PNR)

Medzi efektívne formy náhradnej starostlivosti, maximálne sa približujúcej náhradnej rodinnej starostlivosti patrí aj starostlivosť v profesionálnej náhradnej rodine, ktorú môže zriadiť subjekt na vykonávanie ústavnej starostlivosti nariadenej súdom. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova. Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti.

Osvojenie (Adopcia)

Osvojenie je trvalé riešenie pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. Na základe rozhodnutia súdu vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom právny vzťah, ktorý je rovnocenný vzťahu medzi biologickými rodičmi a deťmi. Osvojiteľ nadobúda práva a povinnosti rodiča voči dieťaťu. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady.

Vyživovacia povinnosť

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné sa živiť samé. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Výška výživného by mala na jednej strane zodpovedať opodstatneným výdavkom maloletého dieťaťa a na druhej strane majetkovým pomerom, schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Pre účely riadneho určenia výživného je potrebné súdu špecifikovať výdavky na maloleté dieťa a na domácnosť, v ktorej bude žiť.

Postup pri podaní návrhu na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

Ak sa domnievate, že rodičia dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu, odporúča sa predovšetkým kontaktovať miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo pri starostlivosti o dieťa. Prvoradá má byť snaha o zachovanie biologickej rodiny dieťaťa, pokiaľ to je možné.

Ak nedôjde k náprave a je ohrozená starostlivosť o dieťa i naďalej, odporúčame podať na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

Obsah návrhu

1. Osobné údaje: Navrhovateľa (osoby, ktorá navrhuje zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vrátane uvedenia príbuzenského vzťahu s dieťaťom, ak existuje), rodičov maloletého dieťaťa a samotného maloletého dieťaťa (meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a občianstvo).
2. Podrobné opísanie dôvodov: Skutočnosti, pre ktoré rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Je nevyhnutné v návrhu súdu podrobne vysvetliť prečo je pre dieťa nevyhnutné odňatie jeho rodičom, v čom konkrétne starostlivosť zanedbávajú.
3. Preukázanie vhodnosti navrhovateľa: Skutočnosti preukazujúce vhodnosť fyzickej osoby - navrhovateľa pre náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa.
4. Návrh na výšku výživného na maloleté dieťa.
5. Návrh na úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom: Pokiaľ sa osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, nedokáže s rodičmi maloletého dieťaťa riadne dohodnúť na vhodnej úprave styku, je potrebné v návrhu požiadať súd aj o úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom.

Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach.

Prílohy k návrhu

• Rodný list maloletého dieťaťa a rodný list osoby, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
• Doklady preukazujúce príjmy tejto osoby a spolužijúcich osôb a opodstatnené výdavky na domácnosť, v ktorej bude maloleté dieťa žiť.
• Doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.

Priebeh súdneho konania

Po podaní návrhu na súde súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom v prvom rade vykoná výsluch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie vo veci. Súd sa v prvom rade zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o maloleté dieťa riadne postarať.

Pokiaľ súd dospeje k názoru, že je nevyhnutné dieťa zveriť do náhradnej starostlivosti, tak sa v ďalšom konaní zameria na určenie osoby, ktorá bude najvhodnejšia pre zverenie dieťaťa do jej náhradnej starostlivosti. Súd nie je viazaný návrhom a teda môže dieťa zveriť aj do starostlivosti inej fyzickej osoby ako navrhovateľa, príp. môže rozhodnúť o inej forme náhradnej starostlivosti.

Pokiaľ súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, zároveň určí rozsah jej práv a povinností voči maloletému dieťaťu, rodičom určí výživné a príp. upraví ich styk s maloletým. Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodne. Súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje účastníkom konania s možnosťou odvolania proti jeho výroku.

Dopad náhradnej starostlivosti na dieťa

Dieťa, ktoré prichádza do náhradnej starostlivosti, tak príde väčšinou z narušenej disfunkčnej rodiny. Sú často na celý život poznačené „postihnuté“ zo stránky citovej. Rodina nedala deťom dostatočne pozitívnych citových podnetov, a preto sú ľahostajné k svojmu okoliu. Narušená rodina ovplyvňuje aj rozumovú (kognitívnu) stránku dieťaťa, lebo mu neposkytuje dostatok možnosti na učenie sa a starostlivé vypracovanie domácich úloh.

Pre zdravý vývin osobnosti dieťaťa v náhradnej starostlivosti je potrebné uspokojiť základné psychické potreby:

• Pocit bezpečia a istoty,
• Lásku a nehu,
• Súdržnosť,
• Spolupatričnosť.

Emocionálny a psychologický vzťah k vychovávateľom je základom formovania všetkých vyšších citov, morálno-spoločenských hodnôt.

tags: #navrh #na #nahradnu #osobnu #starostlivost