Dlhodobá práceneschopnosť (PN) môže výrazne ovplyvniť pracovný život zamestnanca. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o postupoch a povinnostiach zamestnávateľa a zamestnanca pri nástupe do zamestnania po skončení PN, s dôrazom na zmeny zavedené elektronickou PN (ePN) od 1. júna 2023.
Elektronická PN (ePN) - revolúcia v oznamovaní PN
Od 1. júna 2023 nastala významná zmena v procese oznamovania PN. Zamestnanci už nemusia fyzicky doručovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľovi. Lekár (obvodný lekár, nemocničný lekár, gynekológ) je povinný vystaviť PN elektronicky (ePN). Zamestnanec už nemusí zamestnávateľovi preukazovať existenciu prekážky v práci. Sociálna poisťovňa preberá oznamovaciu povinnosť.
Napriek zjednodušeniu, zamestnanec musí bezodkladne informovať zamestnávateľa o svojej PN a o tom, že sa nedostaví do práce. Taktiež nemusí podávať žiadosť o nemocenské, keďže za ňu sa považuje samotné vystavenie ePN.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
Ak možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť:
- Číslo účtu, na ktoré zamestnancovi vypláca mzdu.
- Dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN.
Ak zamestnávateľ vypláca mzdu v hotovosti, oznámi to Sociálnej poisťovni. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, zamestnávateľ musí do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu oznámiť Sociálnej poisťovni aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
Ak Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, zamestnávateľ je povinný jej ju poskytnúť. Zamestnávateľ však nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa.
Papierová PN vs. ePN - rozdiely v povinnostiach
Pri papierovej PN mal zamestnávateľ viacero povinností voči Sociálnej poisťovni. Musel zasielať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, sa odovzdával len ak PN trvala viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie bola do 3 dní, a to po 10. dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúžil na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musel zamestnávateľ potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní. Ak PN trvala viac ako 10 dní a prechádzala z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdával zamestnávateľ Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti pri ePN odpadajú.
Nemocenské dávky počas PN
Počas trvania PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré kompenzujú stratu príjmu.
Náhrada príjmu
Zamestnanec má nárok na peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca.
- Od 1. do 3. dňa PN dostáva zamestnanec 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- Od 4. do 10. dňa PN dostáva 55 % DVZ.
Nemocenské
Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie riadne a včas. Výška nemocenského predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
Výpočet náhrady príjmu a nemocenského
Výška náhrady príjmu a nemocenského závisí od denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca. Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.
Príklady výpočtu
- Príklad 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa nemenila. Od 1. do 3. dňa PN dostane 25 % DVZ a od 4. do 14. dňa PN dostane 55 % DVZ.
- Príklad 2: Mzda zamestnanca je 2500 eur, pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (maximálna suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987 eur). Od 1. do 3. dňa PN dostane 25 % DVZ a od 4. do 14. dňa PN dostane 55 % DVZ.
Povinnosti počas PN
Počas trvania PN má poistenec určité povinnosti, ktorých porušenie môže viesť k sankciám, ako je strata nároku na nemocenské alebo uloženie pokuty.
- Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
- Zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské (s výnimkou povolených vychádzok).
- Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu pobytu.
- Dostaviť sa na kontrolu dodržiavania liečebného režimu.
- Kontaktovať Sociálnu poisťovňu a podať vysvetlenie, ak bola vykonaná kontrola počas vašej neprítomnosti.
Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napríklad nezdržiavanie sa na určenej adrese).
Dobrá otázka: Koľko pracovníkov si berie platenú dovolenku?
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Sociálna poisťovňa má právo kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu počas PN. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, okrem času, ktorý má zamestnanec určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
Ak zamestnanca počas kontroly nezastihnú na adrese, ktorú uviedol, zanechajú mu v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak zamestnanec nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Zmena miesta pobytu počas PN
Ak sa zamestnanec rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu počas PN, mal by túto zmenu konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môže cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Ukončenie PN a návrat do práce
Ukončenie PN nastáva, keď ošetrujúci lekár zhodnotí, že zdravotný stav zamestnanca sa zlepšil natoľko, že je schopný opäť vykonávať svoju prácu. Lekár určí dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Postup po ukončení PN
- Informovanie zamestnávateľa: Zamestnanec by mal bezodkladne informovať zamestnávateľa o ukončení PN a o svojom nástupe do práce.
- Nástup do práce: Zamestnanec je povinný nastúpiť do práce v deň nasledujúci po dni, kedy bola PN ukončená.
- Zaradenie na pôvodnú prácu: Zamestnávateľ je povinný zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné, musí ho zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
- Pracovná doba: Ak zdravotný stav zamestnanca neumožňuje prácu na plný úväzok, môže sa so zamestnávateľom dohodnúť na kratšom pracovnom čase.
Práva a povinnosti zamestnávateľa po návrate z PN
Zamestnávateľ má niekoľko povinností voči zamestnancovi po jeho návrate z PN.
- Zaradenie na prácu: Zamestnávateľ je povinný zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pracovisko po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak to nie je možné, je povinný ho zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
- Výpoveď: Ak zamestnávateľ nemá možnosť preradiť zamestnanca na inú prácu, môže mu dať výpoveď alebo sa môže so zamestnancom dohodnúť na skončení dohodou. V oboch prípadoch má zamestnanec nárok na odstupné.
- Zamestnanec so zdravotným postihnutím: Ak bude zamestnanec uznaný za invalidného, stane sa zamestnancom so zdravotným postihnutím, ktorému zamestnávateľ bude môcť dať výpoveď len so súhlasom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
PN počas skúšobnej doby
Špecifická situácia nastáva, ak je zamestnanec na PN počas skúšobnej doby. V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
- Skončenie pracovného pomeru: Počas skúšobnej doby sa pracovný pomer neukončuje výpoveďou, ale písomným oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
- Ochranná lehota: Zákonník práce neustanovuje ochrannú lehotu pred skončením pracovného pomeru počas skúšobnej doby, takže zamestnávateľ môže pracovný pomer ukončiť aj počas PN.
- Výnimky: Výnimkou je, ak je zamestnanec na PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vtedy je zamestnávateľ obmedzený v možnosti skončiť pracovný pomer.
Príklad z praxe
Situácia: Zamestnanec nastúpil do práce 1. 1. 2024 so skúšobnou dobou do 31. 3. 2024. Dňa 25. 3. 2024 nastúpil na PN, ktorá trvala do 31. 5. 2024. V tomto prípade sa skúšobná doba predlžuje o dni, počas ktorých zamestnanec nepracoval pre prekážky v práci na jeho strane (napr. PN).
Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru
Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva. Počas tejto ochrannej lehoty mu dávky vypláca od prvého dňa Sociálna poisťovňa.
Oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni
Zamestnávateľ má aj oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni.
- Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu.
- Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom 1O K, ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje.
- Zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného najneskôr do ôsmich pracovných dní. Výnimkou sú zmeny platiteľa poistného z dôvodu poberania nemocenského, materského alebo ošetrovného vyplácaného Sociálnou poisťovňou, ktoré zamestnávateľ nemusí oznamovať.
Prerušenie sociálneho poistenia
Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.