Násilie a alternatívna starostlivosť: komplexný pohľad na ochranu obetí a deti

Násilie, či už emocionálne, fyzické, sexuálne, sociálne alebo ekonomické, predstavuje vážny spoločenský problém, ktorý postihuje nielen dospelých, ale aj deti. Na Slovensku, rovnako ako v medzinárodnom kontexte, je táto téma stále aktuálna a vyžaduje si komplexný prístup. Zdanlivo nevinné každodenné situácie dokážu naznačiť, že partner alebo partnerka bude chcieť vo vzťahu získať prevahu a kontrolu. Tento článok sa zameriava na rôzne formy násilia, jeho psychické následky a možnosti intervencie, vrátane alternatívnej starostlivosti o deti v ohrozených rodinách.

Typy násilia a ich prejavy

Obete domáceho násilia sú málokedy vystavené výhradne jednej forme týrania. V odborných kruhoch sa v súvislosti s domácim násilím hovorí o piatich základných formách násilia.

Emočné a psychické násilie

Emočné násilie neoceňuje dobré vlastnosti a namiesto podpory neustále ponižuje. Rozpútava drámu aj pri úplných maličkostiach a zameriava sa na vlastnosti, ktoré prekážajú. Jeho výsledkom je zničené sebavedomie obetí, ktoré im nedovoľuje nabrať odvahu odísť z bolestivého vzťahu. Prejavy emočného násilia, ktoré vychádzajú zo žiarlivosti a hnevu, si násilníci a násilníčky často zdôvodňujú tým, že sú mimo ich kontrolu a konajú impulzívne. Vyhovárajú sa na stratu sebaovládania a vyhýbajú sa prijatiu zodpovednosti za svoje správanie, ktorým sa snažia získať kontrolu nad partnerom alebo partnerkou. Žiarlivosť často vnímajú ako dôkaz svojej lásky, aj keď sa ňou snažia obeť spoločensky izolovať.

Psychické násilie zahŕňa citové a slovné týranie, žena ho pociťuje ako ničenie pocitu vlastnej hodnoty a psychického zdravia. Patrí sem zosmiešňovanie doma i na verejnosti, urážlivé poznámky o výzore alebo charaktere, osočovanie a výbuchy zlosti. Ide o vyhrážanie sa obeti a/alebo jej blízkym ublížením alebo zabitím, vydieranie, nadávanie, ponižovanie, vyhrážanie sa samovraždou, obviňovanie, extrémne žiarlenie, urážky, klamstvá, kontrola, kritizovanie, systematické prehliadanie, vyvolávanie strachu, vytváranie dusnej atmosféry, presviedčanie obete, že je psychicky chorá/zbláznila sa a vymýšľa si.

Emočné násilie je niekedy nevedomá, ale vždy účelová snaha o kontrolu. Násilie sa vo vzťahoch neobjavuje náhodou. Ide o účelné správanie a nástroj na udržanie moci a kontroly nad partnerkou alebo partnerom. Prejavuje sa rôzne - od posmeškov, ktoré prejdú do vulgárneho ponižovania, až po zákazy stretávať sa s vybranými ľuďmi. Za emočné násilie považujeme aj vydieranie typu: „Keď sa so mnou rozídeš, zverejním tvoje nahé fotky,“ alebo „Keď to niekomu povieš, dobijem ťa.“

Fyzické násilie

Fyzické násilie sa prejavuje širokým spektrom intenzity napadnutia. Zahŕňa všemožné formy brutality, ktorých intenzita sa stupňuje - od sácania, kopania, bitia, narastajúca agresivita vyúsťuje do mlátenia s úmyslom usmrtiť. S telesným násilím sa často spája ničenie majetku, napr. rozbíjanie nábytku. Patrí sem aj odopieranie spánku a jedla, vyhodenie z auta na cudzom mieste, agresívne a nebezpečné vedenie auta, nútenie piť alkohol alebo užiť iné drogy, použitie zbrane, zabránenie ísť do nemocnice/k lekárovi alebo si zavolať pomoc.

Sexualizované násilie

Sexualizované násilie svojimi dôsledkami na telesnom i psychickom zdraví obete stojí niekde medzi fyzickým a psychickým násilím. Zahŕňa všetky sexuálne činy, ktoré sú žene nanútené. Je aktom agresie a zneužitia moci, a nie výsledkom nekontrolovateľných sexuálnych pudov. Znásilnenie, vynútená vaginálna, orálna alebo análna penetrácia, vynucovanie sado-masochistických praktík, nútenie k prostitúcii, nútenie k sexuálnym kontaktom s priateľmi zneužívateľa, nútenie k sledovaniu pornografie, to je výber najčastejšieho sexuálneho násilia. Žena trpí nielen po telesnej stránke, ale hlavne po psychickej.

Sociálne násilie

Sociálne násilie je správanie, ktoré má za cieľ ženu izolovať. Ide o stratégiu často používanú na manipuláciu a kontrolu obete, ako je izolovanie od rodiny a priateľov, uzamknutie v byte/dome, blokovanie telefónu alebo sociálnych sietí, bránenie zamestnať sa (aby obeť nebola v kontakte s inými ľuďmi).

Ekonomické násilie

Ekonomické násilie znamená nerovnováhu v prístupe k finančným zdrojom a využívanie silnejšej ekonomickej pozície. Ide o zneužívanie moci disponovaním finančných prostriedkov, odmietaním alebo minimalizáciou finančnej podpory, bránením vo vykonávaní práce, zamestnania. Muž núti ženu k odchodu zo zamestnania a obmedzuje jej vlastný príjem. Špecifickým typom násilnej kontroly je odopieranie peňazí, prípadne zakazovanie štúdia alebo zamestnania. Násilník sa v takomto prípade obáva samostatnosti a nezávislosti, ktorou by stratil časť kontroly nad vzťahom.

Násilie na deťoch a jeho dôsledky

Násilie na deťoch zahŕňa všetky formy ujmy, ako je fyzické alebo psychické násilie, ubližovanie alebo zneužívanie, zanedbávanie alebo nedostatočná starostlivosť, zlé zaobchádzanie alebo vykorisťovanie, vrátane sexuálneho zneužívania detí. Môže mať rôzne podoby a môže sa ho dopustiť ktokoľvek vrátane dieťaťu blízkych osôb alebo osôb v pozícii autority.

Štatistiky násilia na deťoch (2020-2021)

Psychologické následky násilia

Závažnosť násilných činov páchaných na žene je možné doložiť pomerne presvedčivo najmä na ich následkoch. Prežívané násilie ovplyvňuje obeť partnerského násilia v mnohých oblastiach jej života. Týranie intímnym partnerom má vplyv nielen na jej telesné zdravie, ale predovšetkým zanecháva silne devastujúce účinky na jej psychike. Otrasené psychické zdravie obete sa prejavuje jej špecifickým prežívaním a správaním. Tieto ženy častejšie vyhľadávajú starostlivosť psychiatra, je tu aj väčšie riziko, že sa pokúsia o suicídium alebo si zvolia únik pomocou alkoholu, či drog, obvykle medikamentov.

Syndróm týranej ženy a Štokholmský syndróm

U obetí v dôsledku týrania sa môže rozvinúť rad emočných porúch alebo porúch správania, ako napr. nízke sebavedomie a sebaúcta, depresie, pocity úzkosti, fóbie, neschopnosť niekomu dôverovať, či rozvíjať úzky vzťah, nutkavo-obsedantná porucha, symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, špecificky potom tzv. syndróm týranej ženy alebo Štokholmský syndróm, alkoholizmus, suicídne prejavy správania.

• Štokholmský syndróm: Je charakterizovaný tým, že sa medzi obeťou a násilníkom utvára zvláštny vzťah - pripútanie. Jedným zo znakov tohto špecifického vzťahu je napr. lojalita k násilníkovi, snaha chrániť ho a dokonca súcit a „spolupráca“ s ním. Ďalším je neschopnosť vyhľadať pomoc zvonku, najmä v inštitúciách, a tiež neschopnosť opustiť vzťah a násilníka. Aby sme mohli hovoriť o Štokholmskom syndróme, musia byť splnené štyri podmienky: život obete je v ohrození, obeť nemôže uniknúť, respektíve je o tom presvedčená, izolácia od iných ľudí, prechodná náklonnosť, resp. prechodná priateľskosť páchateľa. Potreba prežiť je silnejšia než impulzy k tomu, aby obeť páchateľa nenávidela, naopak ho začína vnímať ako niekoho dobrého.
• Syndróm týranej ženy: Bol zavedený v roku 1978 psychologičkou Lenore Walkerovou s cieľom pomenovať širokú paletu psychických symptómov a vzorcov správania, ktoré sú dôsledkom prítomnosti dlhodobého partnerského násilia a ktoré pomáhajú obeti prežiť v násilných situáciách. Jedná sa o súbor špecifických charakteristík a dôsledkov zneužívania, ktoré vedú ku zníženej schopnosti ženy efektívne reagovať na prežívané násilie. Aby došlo k rozvoju syndrómu týranej ženy, musí dôjsť aspoň dvakrát k zopakovaniu celého cyklu násilia. Medzi základné charakteristiky patrí viera ženy, že za násilie nesie vinu ona, strach o svoj život alebo životy svojich detí a iracionálny pocit všadeprítomnosti násilníka.

Posttraumatická stresová porucha (PTSP)

Termín posttraumatická stresová porucha je termín používaný pre úzkostnú poruchu, ktorá sa typicky rozvíja po emočne ťažkej, stresujúcej udalosti, ktorá svojou závažnosťou presahuje obvyklú ľudskú skúsenosť a býva traumatickou pre väčšinu ľudí. Traumatická reakcia vzniká ako reakcia na pocit vlastnej bezmocnosti, neschopnosti zmysluplnej akcie, tvárou v tvár traumatizujúcej skúsenosti. Partnerské násilie je nepochybne jedným z najzávažnejších stresorov v rodine, pretože výrazne pôsobí na rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy u jej obetí, hlavne ak sa intervaly medzi násilnými incidentmi skracujú a obeť má stále menej a menej času na spracovanie traumy.

Symptómy PTSP zahŕňajú:

• Nadmerná vzrušivosť (hyperarousal): Ženy, ktoré boli vystavené takejto traume, sú v permanentnom očakávaní nového nebezpečenstva, čím udržujú organizmus neustále v pohotovosti, sú v neustálom stave poplachu, mávajú prehnané reakcie.
• Intruzívne príznaky (intruizmus): Ide o tzv. „flashbacky“, teda náhle vyvolané, vtieravé a neodbytné pocity znovu prežívanej traumatickej situácie.
• Príznaky zovretia - konstrikcia (constriction): Prejavujú sa tzv. „traumatickým tranzom“, kedy žena, ktorá je vystavená totálnej bezmocnosti a nemožnosti klásť aktívny odpor, či utiecť, vníma realitu pozmenene, akoby sa situácia odohrávala mimo jej telo, či len ako súčasť zlého sna.

Naučená bezmocnosť

Teória naučenej bezmocnosti vychádza z toho, že násilné incidenty sa vo vzťahu vyskytujú neočakávane, následkom čoho ženy prežívajú pocit straty kontroly nad vlastnou situáciou a postupne prichádzajú o motiváciu reagovať. Ako dôsledok sa potom prejavuje pocit bezmocnosti, náchylnosť k depresiám a pocitom úzkosti, klesá tiež schopnosť začať situáciu riešiť. Syndróm sa, samozrejme, nevyskytuje u všetkých obetí v rovnakej miere, niektoré sa snažia aspoň čiastočne kontrolovať miesto a čas incidentu, no viac-menej násilie považujú všetky obete za nevyhnutné. Výrazné je aj pasívne a submisívne správanie obetí.

Prečo neodišla skôr? Pochopenie psychiky týranej osoby

„Prečo neodišla skôr?“ je častá otázka verejnosti, ktorá však nedostatočne chápe komplexnosť domáceho násilia. Často sa stáva, že to, čo spočiatku ženám imponuje ako dôkaz lásky zo strany partnera, sa postupne (a veľakrát aj nebadane) mení v domáce násilie. Hovoríme o efekte tzv. uvarenej žaby. Odchod od násilného partnera je zložitejší, ako si väčšina ľudí myslí.

Dôvody, prečo obete neodiašli skôr:

• Izolácia a manipulácia: Násilník často izoluje ženu od okolia, kamarátok a jej pôvodnej rodiny, odôvodňuje to tým, že títo ľudia majú na ňu zlý vplyv. Zamilovaná osoba, ktorá nechce partnera zbytočne nahnevať, ustúpi.
• Strach a vyhrážky: Rozhodnutie ženy odísť býva sprevádzané strachom, že násilná osoba splní svoje vyhrážky - predá spoločný majetok, pripraví partnerku o deti alebo im ublíži.
• Zničené sebavedomie a sebaobviňovanie: Žena, ktorá dennodenne balansuje v prostredí teroru, manipulácie, stresu, trestov a neustáleho ponižovania, dôsledne zvažuje každý svoj krok. Mnoho žien uverí manipuláciám, že za násilie nesú vinu. Často nadobudnú pocit, že to musia pretrpieť a iná možnosť neexistuje.
• Finančná závislosť a hanba: Iné ženy sa za situáciu doma hanbia a boja sa nepochopenia, neprijatia, samoty alebo toho, že neuživia svoje deti.
• Fáza „medových týždňov“: Násilné osoby zvyčajne stupňujú psychický nátlak na svoje obete po tom, čo sa ich pokúsia opustiť. Ak sa im podarí vzťah „udržať“, nastupuje tzv. fáza medových týždňov, ktorú identifikujeme ako jednu zo 4 fáz cyklu domáceho násilia.

Ako rozpoznať a reagovať na násilie

Ak ste si uvedomili, že sa nachádzate v kruhu emočného násilia, existujú kroky, ktoré môžete podniknúť.

1. Naučte sa rozpoznávať rôzne formy násilia: Vzdelávaním o násilných a na prvý pohľad neviditeľných prejavoch násilia získavate viac kontroly a porozumenia, ktoré vám uľahčia náročné rozhodnutia a pomôžu uvedomiť si, že za ubližovanie nemôžete.
2. Pri prvých náznakoch si nastavte hranice: Násilie môže mať mnoho príčin. Vždy je vedomé, ale nie vždy si násilníci uvedomujú dosah svojho správania. Pri prvých náznakoch preto vždy bolestivé správanie pomenujte a nastavte si vo vzťahu jasné hranice. Všímajte si, ako sa bude toto správanie vašej partnerky alebo partnera ďalej vyvíjať. Ak uvidíte, že na sebe nijako nepracuje, pripravte si zadné vrátka, ako zo vzťahu vycúvať.
3. Skúste čo najviac násilia zdokumentovať: Ak vám to vaša bezpečnosť umožňuje, zaznamenávajte si všetky násilné situácie a incidenty vrátane presného času, dátumu a opisu správania. Dokumentácia vám pomôže uvedomiť si tendencie násilného správania a zabráni vám popierať vážnosť situácie. Podrobná dokumentácia tiež poslúži, ak bude treba vašu bolesť riešiť aj právne.
4. Dbajte na vlastnú bezpečnosť: Vaša bezpečnosť je prvoradá. Ak sa obávate rastúceho nebezpečenstva, neváhajte sa ozvať rodine alebo blízkym. Vytvorte si plán, v ktorom pomenujete bezpečné miesta a dôveryhodných ľudí. Okrem odbornej psychologickej pomoci vám vedia byť oporou aj pri plánovaní bezpečnejšej budúcnosti vrátane zmeny bývania či zamestnania.
5. Preskúmajte svoje právne možnosti: Pri stupňujúcich sa prejavoch emočného násilia alebo akomkoľvek pocite ohrozenia sa obráťte na právnikov a právničky.

Alternatívna starostlivosť a ochrana detí

Problematika zásahov sociálnych služieb do rodinného života je komplexná a často vyvoláva množstvo otázok a emócií. Odoberanie detí z rodín je vždy až krajným riešením a vyvoláva množstvo otázok a emócií. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR SR) rozumie tomu, že starostliví a láskaví rodičia, ktorých je rozhodujúca väčšina, si nedokážu ani len predstaviť realitu života mnohých detí - bitie, mučenie, odopieranie jedla za trest, spávanie v psích búdach, na schodoch, v pivniciach, sexuálne zneužívanie. Ide o násilie, ktoré ostáva často neodhalené a inštitúcie, zodpovedné za ochranu detí, sú pri jeho odhaľovaní odkázané na sprostredkované zdroje informácií.

Kedy môže sociálka odobrať dieťa?

Sociálka, teda Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), môže začať konať a následne navrhnúť súdu odobratie dieťaťa z rodiny v prípadoch, keď je zdravie alebo život dieťaťa ohrozený. Je dôležité zdôrazniť, že chudoba sama o sebe nie je dôvodom na odobratie dieťaťa. Medzi najčastejšie dôvody patria:

• Týranie a zneužívanie dieťaťa: Fyzické, psychické alebo sexuálne týranie, zanedbávanie potrieb dieťaťa.
• Zanedbanie starostlivosti: Ak rodičia dlhodobo a závažne zanedbávajú starostlivosť o dieťa, neposkytujú mu dostatočnú výživu, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť alebo vzdelanie.
• Závislosti rodičov: Ak rodičia trpia závislosťou od alkoholu alebo drog a táto závislosť ohrozuje vývoj a bezpečnosť dieťaťa.
• Nevhodné prostredie: Ak dieťa žije v prostredí, ktoré je pre jeho vývoj nebezpečné alebo škodlivé.

Postup pri zásahu sociálky

1. Podnet: Celý proces sa začína podnetom, ktorý môže podať ktokoľvek - rodina, susedia, škola, lekár a pod. Podnetom môže byť aj anonymné oznámenie. Všetky podnety musia byť prešetrené.
2. Prešetrenie: Sociálni pracovníci prešetria podnet a zistia, či sú podozrenia opodstatnené. Môžu navštíviť rodinu, rozprávať sa s dieťaťom, rodičmi, učiteľmi a ďalšími osobami, ktoré majú informácie o situácii.
3. Návrh na súd: Ak sociálni pracovníci zistia, že je dieťa ohrozené, podajú návrh na súd na nariadenie neodkladného opatrenia alebo na začatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností.
4. Rozhodnutie súdu: O odobratí dieťaťa z rodiny vždy rozhoduje súd. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým dieťa umiestni do náhradnej starostlivosti (napr. do detského domova, pestúnskej starostlivosti alebo k príbuzným) dočasne, kým sa situácia v rodine nevyrieši.

Na Slovensku, na rozdiel od niektorých iných krajín, je vylúčené, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odobral deti zo starostlivosti rodičov čo i len na krátku dobu - takéto rozhodnutie môže urobiť výlučne súd. Pripravované zmeny v legislatíve majú za cieľ minimalizovať potrebu predbežného odňatia dieťaťa z rodiny v prípadoch, ak reálny stav dieťaťa takéto vyňatie nevyžaduje. Navrhované zmeny umožnia súdu vydať povolenie na otvorenie obydlia a preverenie stavu dieťaťa, ak rodičia nebudú spolupracovať pri overení stavu dieťaťa.

Alternatívy k odobratiu dieťaťa

Odoberanie detí z rodín by malo byť až poslednou možnosťou.

• Podpora rodiny: Poskytnutie finančnej, sociálnej a psychologickej pomoci rodine, aby sa dokázala postarať o dieťa.
• Terénna práca: Sociálni pracovníci pracujú priamo v rodine a pomáhajú jej riešiť problémy.
• Asistovaný kontakt: Dieťa sa stretáva s rodičmi pod dohľadom sociálneho pracovníka.
• Pestúnska starostlivosť: Dieťa je dočasne umiestnené v pestúnskej rodine, ktorá mu poskytuje starostlivosť a zázemie.
• Krízové centrá: Poskytujú dočasné ubytovanie a starostlivosť pre deti a rodiny v kríze.

Alternatívna osobná starostlivosť

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a osobné predpoklady (zdravotné, osobnostné a morálne). Osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu ako rodičia. Rodičia majú právo stýkať sa s dieťaťom a vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká.

Pomoc a podpora

Ak vám ubližuje blízka osoba, opakovane vás ponižuje, nadáva vám, bije vás alebo vám berie financie, nedovoľuje vám sa s nikým stretávať, kontroluje a prenasleduje vás, zažívate domáce násilie a neviete si v tejto situácii pomôcť, môžete kontaktovať Poradňu pre obete. Poskytuje bezplatné právne, sociálne a psychologické poradenstvo. Súčasťou Poradne je aj Intervenčné centrum, ktoré poskytuje pomoc ohrozeným osobám, u ktorých prišlo k vykázaniu násilnej osoby so spoločného obydlia políciou. Odchod od násilníka je rozhodnutie, ktoré musí v žene dozrieť. Treba pamätať na to, že vždy existuje cesta von. Ide to aj bez modrín.

tags: #nasilie #a #alternativna #starostlivost