Živnostník (SZČO) rieši veľa vecí sám. A keď vás vyradí choroba, otázky pribúdajú rýchlejšie než teplota. Mám nárok na PN? Musím platiť odvody? Som živnostník a ochorel som - čo mám robiť? Ak ste živnostník a ochoriete, prvým krokom je návšteva lekára, ktorý vám vystaví elektronickú PN (ePN). Keď ochoriete ako živnostník, nemusí to automaticky znamenať výpadok príjmu. Nie. Počas trvania PN nemáte povinnosť platiť sociálne ani zdravotné poistné.
Kto má nárok na nemocenské dávky?
Nárok na poberanie nemocenskej dávky majú aj živnostníci, ktorí platia sociálne odvody. Podnikatelia majú výhodu v tom, že sa pri nich nesleduje, či počas práceneschopnosti (PN) dosahujú príjem. Musia ale dodržiavať liečebný režim. Zároveň platí, že nemusia platiť odvody počas PN.
Za práceneschopného sa považuje živnostník z dôvodu choroby, choroby z povolania, úrazu, pracovného úrazu či ak má nariadené karanténne opatrenie. V týchto prípadoch môže mať nárok na nemocenskú dávku, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa.
Nárok však Sociálna poisťovňa prizná iba tomu živnostníkovi, ktorý má lekárom potvrdenú dočasnú pracovnú neschopnosť a je povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistený. Okrem toho živnostník nemôže poberať materské, musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške. Toleruje sa suma dlžného poistného iba nižšia ako 5 eur.
Kto je na péenke len časť mesiaca, môže si vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne.
Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.
Podmienky nároku na nemocenské dávky:
- Dobrovoľne nemocensky poistená osoba - osoby staršie ako 16 rokov, ktoré sú nezamestnané alebo sú študentmi. Poistenci si platia poistné sami, aj keď nemusia. Nárok na nemocenskú dávku im vzniká, ak za posledné dva roky pred nástupom na PN-ku boli nemocensky poistení najmenej 270 dní.
- Povinne nemocensky poistená osoba - sem patria zamestnanci a živnostníci, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Nárok na dávky im vzniká, ak boli uznaní za práceneschopných.
- Osoba v ochrannej lehote - ochranná lehota začína plynúť po skončení poistenia, trvá sedem dní. Ak bola takáto osoba poistená menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia. Znamená to, že ak ste boli zamestnaní alebo ste podnikali od 1. januára do 31. apríla a od 3. mája do 30. júna ste PN, vďaka ochrannej lehote máte nárok na PN-ku.
Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.
Ako postupovať, keď živnostník ochorie?
Keď živnostník spĺňa vyššie uvedené podmienky a ochorie, základom je návšteva lekára. Ten vypíše elektronickú Pn-ku, tzv. ePN a oznámi živnostníkovi dátum najbližšej kontroly.
Ako živnostník požiada o nemocenské počas dočasnej PN v roku 2024
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:
- Elektronicky: v elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024.
- Papierovo: v papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch.
Pri elektronickej PN komunikácia so Sociálnou poisťovňou a inštitúciami prebieha elektronicky a samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku. Pri papierovej PN živnostník povinne vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“ na II. dielu tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Počas trvania PN živnostník podpíše a zašle na pobočku Sociálnej poisťovne „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel potvrdenia a zašle na pobočku Sociálnej poisťovne.
Výpočet a výška nemocenských dávok
Na rozdiel od zamestnancov, pre živnostníkov nárok na nemocenské vzniká po splnení podmienok už od 1. dňa dočasnej PN. Výška nemocenskej dávky však vychádza z denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (ďalej len „PDVZ).
DVZ, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, sa spočítajú a vydelia počtom dní rozhodujúceho obdobia. Do počtu dní sa nezapočítavajú dni neplatenia poistného, napr. dni dočasnej pracovnej neschopnosti. DVZ sa následne zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
PDVZ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pri výpočte dávok sa namiesto DVZ použije PDVZ, napríklad v prípade, ak živnostník nedosiahol v rozhodujúcom období vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie. Taktiež sa PDVZ využije, ak dobrovoľne poistený živnostník nebol nepretržite poistený 26 týždňov. Pri PDVZ je následne rovnaký výpočet ako pri DVZ.
Výška dávky
Medzi 1. a 3. dňom PN bude živnostník poberať 25 % DVZ alebo PDVZ. Od 4. dňa PN bude poberať 55 % DVZ alebo PDVZ.
Minimálna výška pri výpočte nie je stanovená. Ak však dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2024, DZV ani PDVZ nesmie byť vyšší ako 85,7425 eur. Celková maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň teda predstavuje v 1. až 3. deň dočasnej PN sumu 21,435625 eur. Od 4. dňa dočasnej PN je to 47,158356 €.
Príklad výpočtu nemocenskej dávky:
Adam je živnostník. Ochorie a lekár ho uzná práceneschopným na 1 týždeň. Adam platí minimálne odvody do Sociálnej poisťovne.
Minimálny mesačný vymeriavací základ je 715 eur. Jeho denný vymeriavací základ je 715 € x 12 mesiacov / 365 dní = 23,50 €.
1.-3. deň PN: 23,50 € x 0,25 x 3 dni = 17,63 €
4.-7. deň PN: 23,50 € x 0,55 x 4 dni = 51,70 €
Celková nemocenská dávka za sedem dní PN: 17,63 € + 51,70 € = 69,33 €.
Odvody počas PN
Počas trvania PN nemáte povinnosť platiť sociálne ani zdravotné poistné. V prípade, ak však SZČO (živnostník) počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.
Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas péenky. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie. Niektorým môže poisťovňa vrátiť peniaze, ďalší môžu mať nedoplatok na zdravotnom poistení.
Pri živnostníkoch, ktorí platia minimálne odvody, zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok, z ktorého sa platili minimálne odvody a skutočný vymeriavací základ živnostníka podľa výšky jeho zárobkov. V prípade, že bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok.
Ak živnostníci platia odvody nad stanovenou minimálnou hranicou, poisťovňa porovnáva vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.
Dodržiavanie liečebného režimu
Počas PN musíte dodržiavať liečebný režim a z domova sa môžete vzdialiť iba počas lekárom určených vychádzok. Sociálna poisťovňa môže vykonať kontrolu a v prípade vašej neprítomnosti v domácom prostredí vám môže zastaviť vyplácanie nemocenskej dávky na dobu 30 dní.
Kontroly
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Ak kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.
Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu.
Ako dlho sa vypláca PN-ka?
Vyplácanie PN-ky zaniká ukončením dočasnej pracovnej neschopnosti lekárom. Posledným termínom na vyplácanie je uplynutie 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Z toho vyplýva, že PN-ku môže živnostník čerpať po dobu 52 týždňov.
Ak nepriaznivý zdravotný stav pretrváva aj po tejto dobe, je možné požiadať o invalidný dôchodok. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.
Pandemické opatrenia
V súvislosti s koronavírusom bolo zavedené „pandemické ošetrovné“ a „pandemické nemocenské“ poskytované v čase krízovej situácie. Zmena v súvislosti s COVID-19 sa týka aj PN-iek pre SZČO. V prípade, ak zostanete PN od 27. 3. 2020 z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, bude vám uznaná PN vo výške 55 % z DVZ už od prvého dňa. PN-ka do 26. 3. 2020 zostáva po starom, a to 25 % z DVZ a od 4. dňa 55 % z DVZ.
Nová úprava priniesla aj to, že ak v období krízovej situácie si uplatňujete tzv. pandemické ošetrovné, poistenie sa od 11. dňa neprerušuje, stále trvá. To okrem iného znamená, že tieto dni sa započítavajú do nároku na dávky sociálneho poistenia.