Počujúci človek si často neuvedomuje význam sluchu a nepriaznivé následky jeho absencie alebo čiastočného narušenia na vzťah s prostredím. Kým pre počujúceho je samozrejmé zachytávať zvuky a vnímať reč, u sluchovo postihnutého človeka je situácia odlišná. Obvykle platí, že čím ťažšia je sluchová porucha, o to väčšie sú obmedzenia postihnutého človeka v medziosobnostných kontaktoch a spravidla býva narušená aj jeho komunikácia.
Pedagogika sluchovo postihnutých (surdopédia)
Pedagogika sluchovo postihnutých, alebo surdopédia (z lat. surdus = hluchý, nepočujúci a gréc. paideia = výchova), je vedný odbor špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie sluchovo postihnutých. Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej je v dôsledku zníženej priepustnosti (eventuálne nepriepustnosti) sluchového kanálu príjem sluchových informácií výrazne znížený a v dôsledku toho je komunikácia prostredníctvom hovorenej reči limitovaná. Nedostatočná priepustnosť akustického kanálu spôsobuje ťažkosti v edukačnej, pracovnej a spoločenskej sfére. Tieto dôsledky sa zmierňujú špeciálnou intervenciou, ktorá závisí od aplikovania špeciálnych edukačných metód.
Úlohou pedagogiky sluchovo postihnutých je vybudovať optimálny komunikačný systém.
Kto je sluchovo postihnutý?
Sluchové postihnutie má odlišné následky, ak vznikne v detskom veku (vrodená hluchota - nedoslýchavosť) alebo v dospelosti. Vek, v ktorom narušenie nastalo, je zvlášť dôležitý, pretože významnou mierou ovplyvňuje vývin osobnosti jedinca. Čím v rannejšom veku porucha vzniká, tým horšie sú jej následky a vplyvy na normálny psychický vývin. Ak narušenie sluchu nastane pred vývinom slovnej zásoby, veľmi negatívne vplýva na vývin dieťaťa, lebo dojča nemá vyvinuté regulačné mechanizmy, ktorými by mohlo eliminovať rušivé javy vo svojich sociálnych vzťahoch a takto sa brániť následkom sluchového postihnutia.
Strata sluchu v detstve, 1. časť: Úvod
Nepočujúce deti nepočujúcich rodičov majú dobré postavenie v rodine, lebo ich komunikačné zručnosti sa vyvíjajú od začiatku bez problémov. Ak narušenie sluchu vzniká u dieťaťa po získaní základov slovnej zásoby (v 3. až 4. roku života) alebo v ďalších rokoch, následky sú miernejšie, lebo kognitívne funkcie a rečové kompetencie sú u neho už rozvinuté. Problémy predsa len môžu vzniknúť zmenami vo vzťahoch postihnutého, lebo jeho komunikačné možnosti sú obmedzené, čo mu často spôsobuje psychickú záťaž.
Následky narušenia sluchu sú ovplyvnené podmienkami sociálneho prostredia, predovšetkým blízkymi osobami z rodiny postihnutého, ale aj všetkými inštitúciami, ktoré dobre pôsobia na starostlivosť, stimuláciu alebo podporu sluchovo postihnutých. Napríklad pedoaudiologická poradňa môže poskytovať cenné rady rodičom sluchovo postihnutého dojčaťa. Anomáliám v psychickom vývine sa môžeme vyhnúť, ak je v ranom veku začatá špeciálnopedagogická a terapeutická starostlivosť, ktorá je neskôr rozvíjaná.
Typy a stupne sluchových porúch
Rozlišujeme nasledovné typy sluchových postihnutí:
- Prevodová nedoslýchavosť
- Percepčná nedoslýchavosť (senzorická)
- Kombinovaná prevodovo - percepčná nedoslýchavosť
- Hluchota
(Leonhardt, A.: Úvod do pedagogiky sluchovo postihnutých. Bratislava, Sapientia 2001, s. 48)
Prevodová nedoslýchavosť
Tento typ sluchovej poruchy možno lokalizovať vo zvukovode, na bubienku alebo v strednom uchu. Častou príčinou týchto porúch sú zápaly stredného ucha alebo infekčné choroby stredného ucha. Skoro vo všetkých prípadoch možno prevodovú nedoslýchavosť lekárskou starostlivosťou zlepšiť tak, že postihnutá osoba môže svoje počutie dostatočne využiť v sociálnom prostredí.
Percepčná (senzorická) nedoslýchavosť
Percepčnú (senzorickú) nedoslýchavosť spôsobujú patologické zmeny v Cortiho ústroji alebo retrokocheárne zmeny v nervovej dráhe (Leonhardt, A.: Úvod do pedagogiky sluchovo postihnutých. Bratislava, Sapientia 2001, s. 49). Jednoduché, lineárne zosilnenie intenzity zvuku, napríklad hlasnejším prehovorom, nezlepší počutie u percepčne nedoslýchavého človeka. Účinným pomocným prostriedkom sa môže stať slúchadlo, ale reálne predpoklady pre zlepšenie predpokladá nastavenie slúchadiel špecialistom - akustikom a tiež sluchová výchova, respektíve sluchové tréningy, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám postihnutého.
Kombinovaná prevodovo - percepčná nedoslýchavosť
Pri kombinovanej prevodovo - percepčnej nedoslýchavosti je vzdušné vedenie zvukov viac narušené ako kostné vedenie. Dominuje narušenie percepcie zvukov, čo je príčinou poruchy sluchového vnímania.
Hluchota
Hluchota nie je osobitnou kategóriou sluchových porúch. Jej podstata je v poškodení sluchovej percepcie vysokého stupňa. Absolútna hluchota sa vyskytuje len zriedkavo a jej príčinou je funkčné vyradenie sluchového nervu alebo sluchového centra. Približne 98% nepočujúcich má zvyšky sluchu (Leonhardt, A.: Úvod do pedagogiky sluchovo postihnutých. Bratislava, Sapientia 2001).
Príčiny porúch sluchu
Príčiny porúch sluchu sú orgánové, čo znamená, že vznikajú z porúch anatomického substrátu niektorej časti sluchového analyzátora.
- Dedičné, zdedené: V rodine sa vyskytuje porucha sluchu, príbuzenské manželstvá.
- Vrodené: Infekčné ochorenia matky v gravidite, najmä rubeola, vrodené anomálie ucha.
Stupeň sluchového postihnutia
Stupeň sluchového postihnutia sa posudzuje podľa intenzity zvukového podnetu vyjadrenú v decibeloch (dB - jednotka intenzity zvuku).
Terminológia súvisiaca so sluchovými poruchami:
- Hluchonemota: Vrodená alebo v ranom veku získaná strata sluchu spojená s vývinovou bezrečnosťou. Reč sa spontánne nevyvíja. Vnímané sú len vibrácie hlbokých tónov, nie reč.
- Zvyšky sluchu: Vrodená alebo získaná neúplná strata sluchu spojená s vývinovou bezrečnosťou, alebo obmedzením vývinu reči.
- Ohluchlosť: Strata sluchu, ktorá vznikla počas vývinu reči alebo neskôr, keď už základné rečové stereotypy boli upevnené.
- Nedoslýchavosť: Vrodená alebo získaná čiastočná strata sluchu je príčinou oneskoreného alebo obmedzeného vývinu reči.
tags: #uvod #do #pedagogiky #sluchovo #postihnutych