Informácie o zamestnávaní absolventov: Cesta k uplatneniu na trhu práce

Absolventi stredoškolského a vysokoškolského štúdia čelia po záverečných skúškach novým výzvam pri zaradzovaní sa na trh práce. Nie všetkým sa podarí bezprostredne nájsť zamestnanie a uzavrieť riadnu pracovnú zmluvu.

Zákonník práce definuje zamestnanca ako fyzickú osobu, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Zamestnávanie absolventov stredných a vysokých škôl zostáva stále aktuálnou témou.

Možnosti uplatnenia absolventov

Absolvent má niekoľko možností, ako sa uplatniť na trhu práce:

• Práca na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
• Rozbehnutie samostatnej zárobkovej činnosti.
• Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a čerpanie výhod a príspevkov od úradu práce.
• Absolventská prax, ktorá je jednou z frekventovaných možností.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Na základe týchto dohôd vzniká pracovnoprávny vzťah, nie však pracovný pomer. Tento vzťah je podstatne voľnejší a poskytuje široký priestor na uplatnenie zmluvnej voľnosti. Na druhej strane, nezakladá nároky ako dovolenka, náhrada mzdy pri prekážkach v práci či odmena za prácu nadčas. Na tieto dohody sa nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom pomere, okrem všeobecnej časti Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka, a taktiež ani zákon o minimálnej mzde. Dohody nezakladajú viacero nárokov, čo však nevylučuje, že si účastníci môžu jednotlivé nároky dohodnúť priamo v dohode. Forma dohôd musí byť vždy písomná, pričom nedodržanie písomnej formy postihuje Zákonník práce sankciou neplatnosti.

a) Dohoda o vykonaní práce

Predmetom tejto dohody je záväzok zamestnanca vykonávať pre zamestnávateľa práce jednorazového charakteru určeného výsledkom práce, napríklad vypracovanie odborného posudku, vykonanie prednášok, školení a pod. Zamestnávateľ môže uzatvoriť túto dohodu s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnanec sa zaväzuje vykonávať práce osobne, zodpovedne a riadne, dodržiavať dohodnuté podmienky a právne predpisy vzťahujúce sa na prácu.

b) Dohoda o pracovnej činnosti

Predmetom tejto dohody je záväzok zamestnanca vykonávať pre zamestnávateľa pracovné činnosti vymedzené druhom práce. Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Táto dohoda je určená len na príležitostnú prácu. Zákon vyžaduje písomnú formu tejto dohody pod sankciou neplatnosti. Zákonnými náležitosťami sú: dohodnutá práca, odmena za vykonanú prácu, rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Dohodu možno uzavrieť na určitú dobu alebo na neurčitý čas a je možné v nej dohodnúť spôsob jej skončenia. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov alebo jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou.

Zdravotné a sociálne poistenie pri dohodách

Fyzické osoby, ktoré vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa podľa zákona o zdravotnom poistení nepovažujú za zamestnancov. Zamestnávateľ tieto osoby neprihlasuje na verejné zdravotné poistenie. Preddavky na poistné neplatí zamestnávateľ ani zamestnanec, ale tieto platí samoplatiteľ. Ide o dobrovoľne nezamestnané osoby, ktoré v čase, keď vykonávajú činnosti a poberajú odmenu, nie sú zamestnancami, samostatne zárobkovými činnými osobami ani uchádzačmi o zamestnanie.

Existujú však výnimky, kedy povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmov dosiahnutých na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemajú napríklad:

• Nezaopatrené dieťa (do skončenia povinnej školskej dochádzky a po jej skončení, najdlhšie do 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie a nezískalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa).
• Poberateľ rodičovského príspevku.
• Zahraničný študent.
• Osoba zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
• Študent doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia.

Za žiakov stredných škôl platí štát poistné iba do dňa vykonania maturitnej skúšky, najdlhšie do 31. augusta daného roku. Ak si absolvent stredoškolského štúdia nepodá na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nezamestná sa, nezačne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť alebo nepokračuje v ďalšom štúdiu na vysokej škole, je od 1. septembra daného roku povinný začať si platiť poistné.

Za absolventa vysokej školy platí poistné štát iba do dňa vykonania štátnej záverečnej skúšky. Deň skončenia vysokej školy je posledným dňom, keď za študenta platí poistné štát. Ak sa absolvent strednej alebo vysokej školy zaeviduje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny alebo začne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť zdravotnej poisťovni.

Pracovná zmluva verzus mandátna zmluva

Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom je založený na základe písomnej pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

Pracovná zmluva na rozdiel od mandátnej zmluvy poskytuje zamestnancovi vyššiu sociálnoprávnu ochranu. Pracovná zmluva musí obsahovať aspoň druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnú charakteristiku, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Hlavné rozdiely medzi pracovnou a mandátnou zmluvou

Evidencia na úrade práce a podpora absolventov

Absolvent si po skončení štúdia nemusí nájsť zamestnanie. V zmysle zákona o službách zamestnanosti má občan SR právo podať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak si nevie nájsť zamestnanie sám a chce využiť služby úradu.

Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie po ukončení strednej/vysokej školy je dobrovoľné. Zákon neustanovuje lehotu na podanie žiadosti, uchádzač o zamestnanie tak môže urobiť kedykoľvek, v takom prípade ho úrad zaradí do evidencie odo dňa osobného podania písomnej žiadosti.

V prípade, že absolvent podá žiadosť v priebehu 7 kalendárnych dní odo dňa skončenia sústavnej prípravy na povolanie (u stredoškolákov do 10. septembra, u vysokoškolákov do 10 dní od štátnej skúšky), úrad ho zaradí do evidencie odo dňa nasledujúceho po skončení sústavnej prípravy na povolanie. Takto si absolvent zabezpečí, že za neho štát bude hradiť povinné zdravotné poistenie.

Ak si absolvent nepodá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zákonom stanovenej lehote, je považovaný za dobrovoľne nezamestnaného, z čoho mu vyplýva zákonná povinnosť hradiť si povinné zdravotné poistenie, prípadne doplatiť si alikvotnú časť.

Ponuka služieb úradov práce pre absolventov

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sú pripravené podporiť absolventov, ktorí hľadajú uplatnenie na trhu práce a neplánujú ďalej pokračovať v štúdiu. Absolventi bez práce nie sú povinní sa na úrade práce evidovať, môžu tak však dobrovoľne urobiť, ak majú záujem o prístup k vybraným službám na podporu zamestnanosti.

K pracovným ponukám zverejneným na webovom portáli sluzbyzamestnanosti.gov.sk má prístup široká verejnosť. Uchádzači o zamestnanie si môžu na portáli vytvoriť vlastný profil a aktivovať agenta, čo im uľahčuje spojenie s potenciálnymi zamestnávateľmi. Portál s aktuálnou ponukou takmer 95 000 voľných pracovných miest je jednou z najväčších databáz na Slovensku.

Úrady práce taktiež ponúkajú odborné poradenské služby zamerané na zisťovanie osobnostných predpokladov, schopností a kompetencií uchádzača. Vďaka nástrojom KOMPAS+ a REPAS+ môžu úrady finančne podporiť absolventov pri rozvíjaní zručností a dopĺňaní vzdelania prostredníctvom rôznych kurzov.

• KOMPAS+: Kurzy na rozvoj kľúčových kompetencií - komunikačných zručností, osobnostného rozvoja, manažérskych a podnikateľských kompetencií, počítačových a jazykových zručností.
• REPAS+: Bezplatné odborné rekvalifikačné kurzy.

Čo si priniesť na prvú návštevu úradu práce

Pre prvú návštevu úradu je potrebné doniesť si:

• Platný občiansky preukaz.
• Kópiu dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní (maturitné vysvedčenie alebo vysokoškolský diplom).
• Potvrdenie o dobe štúdia vydané školou.

Národné projekty na podporu praxe a zamestnávania absolventov

Cieľom národných projektov je umožniť absolventom získať odborné zručnosti a praktické skúsenosti u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú ich dosiahnutému vzdelaniu. Tieto projekty sa realizujú v zmysle zákona o službách zamestnanosti a sú podporované z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Realizáciu zabezpečuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s jednotlivými úradmi práce.

Všetky projekty v súvislosti s podporou absolventskej praxe a zamestnávania absolventov škôl sú určené pre celé územie Slovenska s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. Pre pracovné miesta vytvárané na území Bratislavského samosprávneho kraja je určený len projekt Praxou k zamestnaniu v BSK.

Získanie absolventov škôl na absolventskú prax (Absolventská prax štartuje zamestnanie - aktivita č. 1)

Tento projekt je určený pre občanov mladších ako 26 rokov veku, ktorí ukončili školu v dennej forme štúdia pred menej ako dvoma rokmi, od jej ukončenia nemali pravidelne platené zamestnanie (aspoň šesť po sebe nasledujúcich mesiacov) a sú evidovaní na úrade práce najmenej jeden mesiac.

Pre vykonávanie praxe je potrebné spísať dve žiadosti: žiadosť zamestnávateľa o zabezpečenie absolventa a žiadosť absolventa o zaradenie na prax a o poskytnutie príspevku. Dĺžka absolventskej praxe je najmenej tri mesiace, najviac do dovŕšenia 26 rokov veku absolventa. Rozsah praxe je najviac 20 hodín týždenne.

Zamestnávateľovi sa počas absolventskej praxe neposkytuje žiadny finančný príspevok a nie je povinný absolventovi poskytovať mzdu. Finančný príspevok absolventovi poskytuje úrad práce vo výške 65 % sumy životného minima (v roku 2016 to bolo 128,75 eura mesačne). Jeho výška sa kráti za dni voľna a neprítomnosti. Po vykonaní praxe vydáva zamestnávateľ absolventovi potvrdenie o vykonaní absolventskej praxe s jej hodnotením.

Príspevok na zamestnávanie absolventov škôl po vykonaní absolventskej praxe (Absolventská prax štartuje zamestnanie - aktivita č. 2)

Tento príspevok je určený pre občanov mladších ako 26 rokov veku, ktorí ukončili školu v dennej forme štúdia pred menej ako dvoma rokmi, od jej ukončenia nemali pravidelne platené zamestnanie a sú evidovaní na úrade práce. Dôležitou podmienkou je, aby mali u zamestnávateľa ukončené vykonávanie absolventskej praxe a od jej ukončenia ešte neuplynulo 30 dní.

Pre získanie príspevku je podmienkou vytvorenie nového pracovného miesta prostredníctvom pracovného pomeru na plný pracovný úväzok na dobu určitú najmenej na deväť mesiacov alebo na dobu neurčitú s podmienkou zamestnávania najmenej deväť mesiacov. Finančný príspevok sa poskytuje mesačne v sume zdravotného a sociálneho poistenia platených zamestnávateľom za zamestnanca, maximálne však 302,35 eura v roku 2016, po dobu najviac šesť mesiacov. Podporované pracovné miesto je zamestnávateľ následne povinný udržať najmenej ďalšie tri mesiace.

Príspevok na zamestnávanie občanov vo veku do 29 rokov (Praxou k zamestnaniu)

Tento príspevok je určený pre mladých ľudí vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Musia to byť mladí ľudia vo veku do 25 rokov evidovaní minimálne 3 mesiace alebo vo veku do 29 rokov evidovaní minimálne 6 mesiacov.

Finančný príspevok je určený na podporu „mentorovaného zapracovania a praxe“ u zamestnávateľa, ktorý na tento účel vytvorí nové pracovné miesto na polovičný pracovný úväzok na dobu minimálne deväť mesiacov alebo na dobu neurčitú. Príspevok na mentorované zapracovanie a prax sa poskytuje mesačne, najviac po dobu deviatich mesiacov.

Mentorované zapracovanie a prax prebieha za účelom získavania, zvyšovania a prehlbovania teoretických a praktických zručností zamestnanca. Zamestnávateľ určí mentora, ktorý zabezpečuje mentoring počas prvých troch až šiestich mesiacov pracovného pomeru. Jeden mentor môže mentorovať až troch zamestnancov. Následne nasleduje obdobie praxe v trvaní od troch do šiestich mesiacov.

Výška finančného príspevku:

• Na mentorovanie: Najviac 12,50 % z celkovej ceny práce mentora (v roku 2016 maximálne 68,44 eura na jedného mentorovaného zamestnanca na jeden mesiac), poskytovaný jednorazovo po skončení mentorovania.
• Na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca: Najviac 95 % celkovej ceny práce zamestnanca (v roku 2016 maximálne 273,77 eura), poskytovaný mesačne počas mentorovaného zapracovania a praxe, najviac počas deviatich mesiacov.
• Na úhradu časti nevyhnutných nákladov: V roku 2016 najviac vo výške 58,06 eura (napr. na osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovné pomôcky, pracovné náradie).

Odporúčania odborníkov pre absolventov

Personálna agentúra Grafton Recruitment zmapovala situáciu na slovenskom trhu práce a zistila, že ročne sa na trhu ocitne viac ako 65 tisíc absolventov vysokých škôl a 40 % absolventov stredných škôl, ktorí nepokračujú vo vzdelávaní. Medzi najžiadanejšie profesie zo strany zamestnávateľov patria Konštruktér, Designer a Technik kvality, v oblasti financií Junior účtovníci a analytici s výbornou znalosťou práce v Exceli a cudzích jazykov. V IT oblasti je záujem o všetky pozície. Najviac absolventov bez praxe prichádza najmä z oborov ako Sociálna práca, Environmentálne inžinierstvo či Bezpečnostný manažment.

HR odborníci z Grafton Recruitment radia absolventom, ako si zvýšiť šance na úspech:

1. Snažte sa odlíšiť od ostatných (napr. video životopis, blog).
2. Zlepšite si jazykové zručnosti, najmä v angličtine, a to nielen technickú.
3. Získavajte relevantnú prax už počas štúdia.
4. Zlepšite si znalosť MS Office.
5. Buďte realistickí pri platových očakávaniach.
6. Pripravte sa na pracovné pohovory, ktoré sú často podceňované.

tags: #narok #zamestnynych #absolventob