Nárok zamestnanca na nemocenské dávky a ich účtovanie

Zamestnanec má počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN-ky), za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, respektíve na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.

Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN a na nemocenskú dávku je upravený samostatnými zákonmi: zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Počas dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu nasledovne:

• 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
• 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).

V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.

Nemocenská dávka od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa PN vyplatí zamestnancovi nemocenské Sociálna poisťovňa. Táto dávka sa vypláca v rovnakej výške ako náhrada príjmu, t. j. 55 % denného vymeriavacieho základu.

Určenie denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, respektíve nemocenskej dávky, je kľúčové správne stanoviť rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu. Všeobecne platí, že rozhodujúce obdobie sa určí z obdobia od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN.

Rozhodujúce obdobie pre zamestnanca

Výška nemocenského u všetkých poistencov je závislá od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Rozhodujúce obdobie pre zamestnanca sa posúdi v závislosti od dĺžky trvania nemocenského poistenia:

• Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december predchádzajúceho roka), rozhodujúcim obdobím je predchádzajúci kalendárny rok.
• Ak nemocenské poistenie trvá menej ako jeden rok, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku poistenia do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla PN.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

Rozhodujúce obdobie pre samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu (DNPO)

Podobné pravidlá platia aj pre SZČO a DNPO. Rozhodujúce obdobie sa posudzuje podľa dĺžky trvania nemocenského poistenia a obdobia platenia poistného.

Tabuľka: Prehľad výšky náhrady príjmu a nemocenských dávok v roku 2025

Podmienka „nemať príjem“

Pri splnení podmienok určených zákonom č. 461/2003 Z. z., zamestnanec nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu ako za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Podmienka „nemať príjem“ znamená, že v dňoch, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku, nemôže aktívne pracovať v zamestnaní, v ktorom je nemocensky poistený a z ktorého poistenia poberá dávku. Avšak môže mať v tomto zamestnaní vyplatený príjem, pokiaľ nejde o príjem za prácu vykonávanú počas poberania nemocenskej dávky. Môže mať napríklad vyplatenú odmenu za prácu, ktorú vykonal ešte pred vznikom nároku na nemocenskú dávku.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. 1. 2024 platí povinnosť pre všetkých lekárov (všeobecných, dorastových, ambulantných špecialistov, nemocničných špecialistov) vystavovať elektronickú PN, ktorá je elektronickým záznamom v Elektronickej zdravotnej knižke občana a je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).

ePN je automaticky doručovaná Sociálnej poisťovni, ktorá následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. Zamestnanec by mal telefonicky kontaktovať zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN, a dodržiavať liečebný režim.

Úlohy zamestnávateľa pri ePN

Zamestnávateľ má možnosť sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru. Musí oznámiť Sociálnej poisťovni:

• Číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
• Údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
• Obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).

Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.

Účtovanie nemocenských dávok

Účtovanie nemocenských dávok je dôležitou súčasťou mzdovej agendy každého zamestnávateľa. Správne zaúčtovanie týchto dávok je kľúčové pre zabezpečenie súladu s platnou legislatívou a pre správne vykazovanie finančných údajov.

Zúčtovacie vzťahy so zamestnancami a inštitúciami

Zúčtovacie vzťahy so zamestnancami a orgánmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia sa účtujú v účtovej skupine 33. Táto skupina zahŕňa zúčtovanie so zamestnancami vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj ostatné zúčtovania vo vzťahu k nim, vrátane zúčtovania sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Dôležité je, že účtová skupina 33 nezahŕňa zúčtovanie odmien spoločníkom v obchodných spoločnostiach a členom družstiev zo závislej činnosti.

• Účet 331 - Zamestnanci: Na tomto účte sa účtujú záväzky z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho poistenia voči zamestnancom alebo iným fyzickým osobám a ich zúčtovanie, okrem záväzkov voči spoločníkom a členom družstiev zo závislej činnosti. Analytická evidencia sa vedie podľa jednotlivých zamestnancov na mzdových listoch.
• Účet 336 - Zúčtovanie s inštitúciami sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia: Tu sa sledujú záväzky voči jednotlivým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni, ako aj voči Národnému úradu práce. Okrem toho sa tu sledujú aj nároky zamestnancov na dávky sociálneho zabezpečenia.

Mzda a mzdové listy

Mzda predstavuje peňažné plnenie alebo plnenie v naturálnej forme, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za prácu. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z príjmov fyzických osôb, je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny, vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie na účely zákona č. 595/2003 Z. z. Údaje zo mzdových listov zamestnancov sa prenášajú do zúčtovacej a výplatnej listiny (ZaVL), kde sa na konci každého mesiaca vypočítajú súhrnné údaje týkajúce sa miezd všetkých zamestnancov.

Účtovanie v jednoduchom účtovníctve

Hlavnou účtovnou knihou sústavy jednoduchého účtovníctva (JÚ) je peňažný denník. Postupy účtovania v JÚ ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky. S platnosťou od 1. 1. 2013 došlo v peňažnom denníku k zmenám, zrušil sa stĺpec „Prevádzková réžia“ a zaviedli sa dva nové stĺpce „Služby“ a „Ostatné výdavky“.

Poistné a príspevky v peňažnom denníku

Podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú poistné a príspevky hradené podnikajúcou FO - daňovníkom a poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnancov, daňovým výdavkom podnikateľa.

Do stĺpca „Poistné a príspevky“ peňažného denníka sa účtuje poistné a príspevky platené za fyzickú osobu, ktorá podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov. Do tohto stĺpca sa neúčtuje celá výška odvodov do ZP a SP, ktorú odvádza zamestnávateľ a vykazuje v mesačných výkazoch. Tieto odvody, ktoré tvoria časť hrubej mzdy zamestnanca, sa účtujú v stĺpci „Mzdy“.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ pre odvody do ZP a SP

Pre platby do zdravotnej poisťovne (ZP) a Sociálnej poisťovne (SP) platia aj minimálne a maximálne vymeriavacie základy (VZ).

• Od 1. 1. 2014: Minimálny VZ pre mesačný preddavok na zdravotné poistenie SZČO je 402,50 €, maximálny mesačný VZ je 4 025 €. Minimálny preddavok na zdravotné poistenie SZČO je 56,35 € mesačne, maximálny preddavok na zdravotné poistenie je 563,50 €.
• Od 1. 1. 2014: Minimálny mesačný VZ SZČO na sociálne poistenie je 402,50 €, maximálny mesačný VZ je 4 025 €. Minimálne poistenie pre povinne poistenú SZČO je 133,42 € mesačne, maximálne poistenie do SP je 1 334,28 € mesačne.

Účtovanie v podvojnom účtovníctve

V podvojnom účtovníctve sa náhrady za dočasnú pracovnú neschopnosť (PN) účtujú rôzne, ale najčastejšie sa používa účtovanie 527/331, pretože sa považujú za sociálne náklady.

Účtovné zápisy pre PN a súvisiace náklady

• 527 - Zákonné sociálne náklady / 331 - Zamestnanci: Tento zápis sa používa na zaúčtovanie náhrady príjmu počas PN. Na účte 527 sa účtujú ostatné povinne vynaložené sociálne náklady, ktoré sa neúčtujú na predchádzajúcich účtoch.
• 521 - Mzdové náklady / 331 - Zamestnanci: Používa sa na zaúčtovanie hrubej mzdy. Na účte 521 sa účtujú priznané hrubé mzdy zamestnancov ÚJ vrátane naturálnych častí mzdy.
• 524 - Zákonné sociálne poistenie / 336 - Zúčtovanie s inštitúciami sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia: Používa sa na zaúčtovanie odvodov do SP a ZP platených zamestnávateľom.
• 331 - Zamestnanci / 336 - Zúčtovanie s inštitúciami sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia: Používa sa na zaúčtovanie odvodov do SP a ZP platených zamestnancom formou zrážky zo mzdy.

Pre presné účtovanie je potrebné rozúčtovať výplatnú pásku na jednotlivé účty (521, 527, 524) a správne ich zadefinovať v účtovnom softvéri.

tags: #narok #zamestnanca #na #nemocenske #davky #hradene