Téma náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru bola v minulosti na Slovensku často predmetom súdnych sporov. V posledných rokoch však nastali významné zmeny v rozhodovacej praxi slovenských súdov, ktoré prinášajú jasnejší pohľad na túto problematiku.
Neplatné skončenie pracovného pomeru a jeho dôsledky
Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) upravuje spôsoby skončenia pracovného pomeru v ustanoveniach § 59 až § 74. Ak výpoveď, okamžité skončenie, skončenie v skúšobnej dobe alebo dohoda o skončení pracovného pomeru nespĺňajú požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach, považuje sa skončenie za neplatné. Neplatné skončenie pracovného pomeru predstavuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu, o ktorej musí v prípade sporu rozhodnúť súd. Žalobu na určenie neplatnosti musí zamestnanec podať najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podmienky vzniku nároku na náhradu mzdy
Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy je neplatné skončenie pracovného pomeru a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru môže preto vzniknúť najskôr odo dňa, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný.
Náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak bol so zamestnancom neplatne skončený pracovný pomer a zamestnanec sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru dovolá, potom má zamestnávateľ povinnosť zamestnancovi prideľovať prácu, lebo pracovný pomer sa neskončil.
Občianskoprávna žaloba vysvetlená v krokoch | Proces občianskoprávneho sporu
Zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy
Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce platí, že ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
Kritériá pre moderačné právo súdu
Súd môže toto moderačné právo využiť len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru by bol v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné zdôrazniť, že z právnej úpravy nevyplýva, že dobré mravy sú jediným alebo výlučným kritériom. Pri rozhodovaní treba vychádzať z konkrétneho dôvodu skončenia pracovného pomeru a zistiť, prečo zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi pokračovať v práci.
V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté kľúčové aspekty nároku na náhradu mzdy:
| Aspekt | Popis |
|---|---|
| Základ vzniku nároku | Neplatné skončenie pomeru + oznámenie o trvaní na zamestnávaní |
| Výška náhrady | Priemerný zárobok zamestnanca |
| Maximálna lehota | 36 mesiacov |
| Moderačné právo súdu | Možnosť zníženia nad 12 mesiacov |
Výnimka podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce
Výnimka podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce znamená prelomenie zákonného pravidla o tom, že v prípade neplatne skončeného pracovného pomeru sa pracovný pomer nekončí. Ak súd rozhodne, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, pracovný pomer sa končí. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 7Cdo/146/2022 zdôraznil, že právoplatný rozsudok súdu v takomto prípade nemá účinky ex nunc, ale účinky ex tunc, teda spätne ku dňu, kedy mal pracovný pomer skončiť.
Sociálne poistenie a náhrada mzdy
Spôsob určenia vymeriavacieho základu z príjmu plynúceho z neplatného skončenia právneho vzťahu je ustanovený v § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Kasačný súd v nedávnej judikatúre potvrdil, že náhrada mzdy nie je paušálnou sumou za celé obdobie, ale priznáva sa za presne vymedzené obdobie, obvykle za jednotlivé kalendárne mesiace. Vymeriavací základ podľa tohto ustanovenia je potrebné určovať osobitne za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu.
tags: #narok #z #neplatneho #skoncenia #pracovneho #pomeru