Zmeny v obsahu a forme základného vzdelávania sú nevyhnutné, nakoľko Slovensko má voči základnému vzdelávaniu veľký dlh. Od 70. rokov minulého storočia sa v tomto vzdelávacom segmente neuskutočnila žiadna významná systémová reforma, ktorá by mu bola schopná dať misiu a dizajn zodpovedajúci súčasnému svetu a požiadavkám na ciele, obsah a formy vzdelávania. Potvrdením tejto potreby sú aj medzinárodné porovnania, kde slovenskí žiaci dosahujú podpriemerné výsledky v testovaní PISA v porovnaní s krajinami OECD. Miera predpísaných cieľov a obsahu vzdelávania je vo viacerých predmetoch príliš podrobná a zameriava sa najmä na encyklopedické vedomosti. Malý dôraz sa kladie na rozvoj komplexných spôsobilostí, kritického myslenia či schopnosť učiť sa v súvislostiach a naprieč disciplínami.
Ak chceme zlepšiť vzdelávanie, musíme začať od základov, a základná škola, ako z názvu vyplýva, predstavuje práve tieto základy. Predprimárne vzdelávanie prešlo zásadnou zmenou kurikula už v roku 2016, čo vytvára predpoklady pre posun vpred aj v základnom vzdelávaní. Kurikulum pre predprimárne vzdelávanie bolo úplne prepracované a zavedené v roku 2016 s tým, že sa predvídalo jeho prepojenie s takým programom pre základnú školu, ako sa pripravuje teraz. Aj to bolo dôvodom pre zavedenie vzdelávacích oblastí totožných s týmito oblasťami.
Zmeny v obsahu a forme základného vzdelávania
Zmeny v obsahu a forme základného vzdelávania sú kľúčové pre prispôsobenie sa reálnym potrebám a možnostiam školy vo vzťahu ku konkrétnym žiakom. Ide vlastne o zvýšenie autonómie škôl pri určovaní obsahu vzdelávania, vzdelávacích foriem a metód pedagogickej práce. Dúfame, že to žiakom napomôže rozumieť zmyslu vzdelania pre nich samotných, aby nemali pocit, že vzdelávanie je zbytočné a nerozumejú tomu, čo a prečo sa majú učiť.
Členením kurikula na vzdelávacie oblasti, najmä v oblastiach Človek a príroda a Človek a spoločnosť, chceme poukázať na nevyhnutnosť medzipredmetových vzťahov. Vo vzdelávacích oblastiach máme definované spoločné výkonové štandardy, ktoré pomáhajú tieto väzby efektívne vytvárať. Ponúkame možnosť tieto vzdelávacie oblasti vyučovať bez rozdelenia na vyučovacie predmety aj v treťom cykle, kde to doteraz možné nebolo.
Implementácia nového kurikula
Implementácia nového kurikula prebieha postupne. Prvých 39 základných škôl učí po novom od septembra 2023. V septembri 2024 sa pridalo takmer 500 škôl. Očakáva sa, že v školskom roku 2025/2026 sa bude podľa nového kurikula učiť v približne 1000 základných školách po celom Slovensku. Každá škola v roku 2026/27 vstupuje do implementácie iba v 1. ročníku ZŠ. Cykly sa neoverujú, rovnako ako sa neoveruje ani nový ŠVP ZV (2023). Predmetom experimentálneho overovania sú ŠkVP, ktoré sa tvoria na základe nového ŠVP ZV (2023), čo nám umožňuje postupne proces implementácie nového ŠVP vylepšovať.
Cambridgeské učebné osnovy a štýl výučby
Možnosť zriadiť úvodné ročníky vznikla nadobudnutím účinnosti zákona č 182/2023 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) dňa 9. mája 2023, teda po schválení nového štátneho vzdelávacieho programu (31.3. 2023). Okrem Metodického usmernenia sa Dodatkom č. 1 schváleného 10. 10. 2023 uvádza táto možnosť aj v novom štátnom vzdelávacom programe.
Dôvody integrácie predmetov
Za rozhodnutím integrovať predmety stojí niekoľko dlhodobých výziev vo výchove a vzdelávaní, na ktoré zavádzané zmeny v základnom vzdelávaní reagujú. Napríklad:
- Nedostatočné zahrnutie globálnych výziev, ktoré presahujú jednu vednú disciplínu.
- Absentujúca koordinácia cieľov a obsahu vzdelávania na úrovni štátneho vzdelávacieho programu, ktorá by reagovala na národné potreby.
- Izolovanosť jednotlivých predmetov, ktorá neodzrkadľuje realitu.
Tieto problémy sú pomenované v dokumentoch opisujúcich východiská zmien vo vzdelávaní, ktoré sú zverejnené na webe vzdelavanie21.sk. Integrácia predmetov v školskom vzdelávacom programe v 3. cykle má za cieľ zabezpečiť, aby poznatky, ktoré sa žiaci v škole učia, boli v symbióze so zručnosťami a postojmi, ktoré si v škole žiaci dlhodobo budujú. Aby všetko to, čo sa žiaci učia, im dávalo zmysel. V tomto zmysle treba chápať aj to, ako smerujeme k posilneniu zmysluplného učenia, rozvíjaniu kritického myslenia a zručností pri práci s informáciami. Kurikulum bude viac klásť dôraz aj na súčasné globálne výzvy a problémy, ako sú klimatické zmeny, perspektívne zmeny na trhu práce alebo vysoké požiadavky na informačnú gramotnosť.
Obsah výchovy a vzdelávania v špeciálnych výchovných zariadeniach vymedzuje štátny výchovný program. Štátne výchovné programy pre špeciálne výchovné zariadenia schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 8. marca 2023 s platnosťou od 1. septembra 2023. Žiak, ktorý je v striedavej starostlivosti, by mal mať určenú kmeňovú školu. Tento ŠkVP je pre žiaka prioritný a rovnako aj učebnice. Postupuje sa teda tak, ako doteraz. Aj v súčasnosti môžu školy využívať rozdielne učebnice a rozdielne usporiadanie obsahu vzdelávania.
Testovanie a hodnotenie
Zmena v obsahu vzdelávania sa odrazí v rovine rozšírenia typov štandardizovaných testovacích nástrojov o tzv. kriteriálne testy. Doterajšie celoplošné (národné/externé) testovania sa zameriavali na hodnotenie výkonu žiaka v porovnaní s výkonom ostatných žiakov - napr. Testovanie 9. Zavedú sa nové štandardizované testovacie nástroje, ktoré sú zamerané na absolútny výkon žiaka - kriteriálne testy, kde je výkon žiaka porovnávaný s vopred určeným kritériom bez ohľadu na výkon iných žiakov.
Typy testovacích nástrojov podľa cyklov
- 1. cyklus: Matematická, čitateľská a jazyková gramotnosť.
- 2. cyklus: Matematická, prírodovedná, čitateľská a jazyková gramotnosť.
- 3. cyklus: Matematická, prírodovedná, finančná, čitateľská a jazyková gramotnosť.
V rámci celoplošného (napr. T9), ako aj nového, kriteriálneho testovania bude zabezpečené pokrytie celého obsahu vymedzeného reformovaným štátnym vzdelávacím programom pre daný testovaný predmet (t.j. obsahový aj výkonový štandard). Vzhľadom na technicko-organizačné obmedzenia papierového alebo elektronického testovania samozrejme nebude možné v testoch pokryť všetky komponenty, či už činnosti alebo mäkké zručnosti.
V kontexte kurikulárnej reformy je snahou presunúť ťažisko pozornosti učiteľa, hlavne v prvých dvoch cykloch vzdelávania, z relatívneho výkonu žiaka v teste na kvalitatívny progres samotného žiaka. Učitelia by sa nemali sústreďovať na to, či ich žiaci dosahujú porovnateľné, alebo lepšie výsledky voči národnému priemeru, ale na to, či sa ich žiaci postupne zlepšujú v čase, postupne dosahujú očakávané ciele a ich progres má byť pre nich motiváciou k ďalšiemu vzdelávaniu. Tento koncept zohľadňuje práve špecifiká žiakov s rôznymi špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. S týmto zámerom sa v rámci základnej školy neplánuje celoplošné hodnotenie výsledkov v priebehu cyklov (napr. Testovanie 5), ale budú sa realizovať tzv. kriteriálne testy po I. cykle a po II. cykle a tiež v 8. ročníku ZŠ. Relatívny výkon žiaka v celoštátnom meradle sa bude hodnotiť až na výstupe z III. cyklu.
Testovanie 9 a jeho prispôsobenie
Testovanie 9 v najbližších rokoch nebude prispôsobené cyklom, pretože cieľom Testovania 9 v súlade s jeho cieľmi je poskytnúť školám, decíznej sfére a širokej odbornej verejnosti spätnú väzbu a komplexnejší obraz o úrovni vedomostí a zručností žiakov v testovaných predmetoch na výstupe z nižšieho stredného vzdelávania, t.j. na konci 9. ročníka. Naplnenie uvedeného cieľa je možné zrealizovať pomocou normatívneho testovacieho nástroja, preto T9 budeme pripravovať rovnakou metodikou ako doteraz. Pri príprave testovacích nástrojov pre Testovanie 9 sa štandardne vychádza z aktuálne platného Štátneho vzdelávacieho programu s ohľadom na predmetové špecifiká. Znamená to, že Testovanie 9 v roku 2025 a rovnako aj testovania v najbližších rokoch budú vychádzať zo stále platného ŠVP pre nižšie stredné vzdelávanie. O príprave T9 v medziobdobí, keď niektoré školy už budú implementovať reformovaný ŠVP pre III. cyklus ešte diskutujeme a hľadáme riešenie tak, aby neboli žiadne školy znevýhodnené.
Na konci I. a II. cyklu (t. j. na konci 3. ročníka, na začiatku 6. ročníka) a v 8. ročníku základnej školy budú realizované testovania na vybranej vzorke žiakov a z vybraného obsahového zamerania, ktorá bude vždy v dostatočnom predstihu komunikovaná so školami (bude zverejnená špecifikácia testu). Testovanie nebude mať charakter celonárodného testovania. Cieľom tohto testovania (tzv. kriteriálne testy) je poskytnúť školám štandardizovaný nástroj na identifikovanie absolútneho výkonu žiaka s primárnym cieľom vytvoriť také testovacie nástroje, ktorými možno detailnejšie identifikovať silné a slabé stránky vo výkone žiaka v presne špecifikovanom obsahu, prípadne odhaliť jeho nedostatky, chyby, ťažkosti a tým poskytnúť školám adresnejšiu spätnú väzbu o testovanej vzorke žiakov.
Táto metodika prípravy testovacích nástrojov a ich realizácia priamo predurčuje, že výsledok testu nemá vplyv na postup žiaka z jedného cyklu do druhého. Výsledok slúži na identifikovanie problémov žiaka a na základe včasnej intervencie poskytnúť zo strany školy žiakovi podporu, t.j. aké obsahy a kompetencie žiaka je potrebné v procese učenia sa v nasledujúcom cykle.
Hodnotenie a podpora učiteľov
V rámci kurikulárnych zmien budeme učiteľov sprevádzať v zmenách prístupu k hodnoteniu žiakov, akcent sa presúva z overovania vedomostí na overovanie komplexných spôsobilostí (gramotností). Podporu zabezpečíme prostredníctvom vzdelávania, odborných podujatí, ako aj mentoringu zo strany RCPU. Do konca roka 2024 pripravíme sprievodné a metodické materiály k hodnoteniu. V hodnotení, tak ako je nastavené, sa zatiaľ nič nemení. V sprievodných materiáloch k hodnoteniu budú školy usmernené k tomu, aby využívali čas vo vnútri cyklu, ktorý je vymedzený na zvládnutie predpísaných obsahov a môžu sa prispôsobovať potrebám žiakov. Podmienky na opakovanie ročníka si stanovuje škola v zmysle platnej legislatívy. V zmysle možnosti opakovania ročníka sa zatiaľ nič nemení. Pri prestupe na inú školu sa postupuje rovnako ako doteraz - realizuje sa pedagogická diagnostika a v prípade potreby sa nastaví podpora pre žiaka.
Cykly a stupne vzdelávania
Stále budú existovať dva stupne vzdelávania. Prvý stupeň bude členený na 2 cykly (1.-.3. ročník je súčasťou 1. cyklu a 4. a 5. ročník je súčasťou 2. cyklu). Druhý stupeň je totožný s 3. cyklom (6.- 9. ročník). Cykly nie sú náhradou vzdelávacích stupňov. Stupne formálne rozčleňujú základné vzdelávanie na primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie. Cykly sú logikou vymedzenia vzdelávacích výstupov a ich gradácie počas základného vzdelávania. Prvý cyklus buduje elementárne základy gramotnosti, druhý ich upevňuje a rozvíja, súčasne pripravuje na komplexnejšie a diferencovanejšie vzdelávanie v poslednom treťom cykle, ktorého výstupom sú pevné základy všeobecného vzdelania. To, čo má základná škola rozvíjať, bude na štátnej úrovni určené ako učebné výstupy na konci jednotlivých cyklov. Rozloženie po ročníkoch si škola určí sama vzhľadom na špecifiká žiakov, s ktorými pracuje. Treba dodať, že vymedzenie cieľov a obsahu vzdelávania cez vzdelávacie cykly je v súčasnosti jeden z najpoužívanejších modelov kurikula - či už v európskych krajinách, ale aj inde. Pripravujeme dokumenty, ktoré školám pomôžu si vybrať vhodné modelové riešenie aj na základe diskusie so zriaďovateľom a po zvážení svojich možností. Neexistuje legislatívna prekážka obmedzujúca spájanie žiakov naprieč cyklami. Až do školského roka, kedy sa prvý raz budú na vašej škole vzdelávať žiaci a žiačky podľa nového ŠVP, je 5. ročník triedou 2. stupňa v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.
Kvalifikácia učiteľov
V prípade predmetov Človek a spoločnosť, Človek a príroda alebo predmetu z disponibilných hodín je kvalifikovanosť učiteľa daná vyhláškou č. 173/2023 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (účinnosť od 1. 9. 2023). V kontexte reformy kurikula sa neplánuje zníženie úväzkov učiteľov. Záťaž spojená s prípravami na zmeny je zohľadnená aj v možnosti vstúpiť do implementácie v dlhodobejšom horizonte, od r. 2023 do r. 2027. Pre riaditeľov a riaditeľky, ktorí sú pedagogickými zamestnancami, platia podľa vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z. z. rovnaké kvalifikačné predpoklady. Ak bude učiteľ spĺňať kvalifikačné predpoklady, bude môcť vyučovať daný predmet. Kvalifikačným predpokladom pre vyučovanie predmetu technika (podľa štátneho vzdelávacieho programu ide o predmet človek a svet práce) podľa prílohy 1 vyhlášky, III. časť - učiteľ druhého stupňa základnej školy (bod 73) je absolvovaný študijný odbor alebo študijný program obsahovo nadväzujúci na obsah predmetu technika podľa štátneho vzdelávacieho programu alebo na obsah jeho tematických celkov + doplnkové pedagogické štúdium.
2. cyklus je podľa štátneho vzdelávacieho programu súčasťou 1. stupňa vzdelávania. Avšak, kvôli zabezpečeniu lepšieho prechodu na 2. stupeň ZŠ, je odporúčané, aby sa na vyučovaní v 2. cykle rovnomerne podieľali učitelia pre 1. stupeň aj 2. stupeň základnej školy. Reforma vzdelávania pedagogických aj odborných zamestnancov je súčasťou pripravovaných zmien. Jednou zložkou pripravovaných krokov je inovácia prípravy budúcich učiteľov, ktorá bude podporená aj špeciálnym grantom. Slovenská akreditačná agentúra v súčasnej dobe už niektorým vysokým školám doručila vyjadrenie k vnútornému systému zabezpečovania kvality. Časť škôl tak už postupne môže začať s akreditáciou nových študijných programov. Očakávame, že vyjadrenie zašle väčšine vysokých škôl agentúra v najbližších mesiacoch. Podľa § 36 ods. 5 zákona č.138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v škole alebo školskom zariadení možno vykonávať na každých 20 detí, žiakov týždenne 1 hodinu špecializovanej činnosti v kariérovej pozícii supervízor, o ktorú sa znižuje základný úväzok, najviac však o 5 hodín). Napríklad: škola má 540 žiakov, 540:20 = 27, Riaditeľ môže znížiť úväzok.
Systém podporných opatrení
V Inklucentre sme vzdelávali spolu s hosťami z ministerstva školstva viac ako 500 pracovníkov zo škôl a školských zariadení v téme Novela školského zákona 2023 - nárokovateľné miesta v materskej škole a systém podporných opatrení (ďalej len „PO“). Novela nadobudla účinnosť 30. mája 2023 s malými výnimkami, ktoré sa nedajú realizovať počas šk. roka. Tie nadobudnú účinnosť až od 1. 9. 2023. Systém podporných opatrení je prostriedkom realizácie inkluzívneho vzdelávania. Školy naň nabehnú postupne tak, aby to nenarušilo ich bežný chod.
Ministerstvo školstva vydalo k podporným opatreniam aj tlačovú správu: „Systém podporných opatrení spolu s katalógom podporných opatrení, ktoré sú systémovým pomenovaním potrieb, je prostriedkom realizácie inkluzívneho vzdelávania.“ Školský zákon sa neuplatňuje spätne. Uplatňovanie sa začína od účinnosti zákona, resp. od realizovateľnosti opatrení, čiže hoci je zákon účinný hneď (31. 5. 2023), jeho uplatnenie sa prispôsobí bežnému chodu školského roka a systému činností škôl a školských zariadení. Školy aj školské zariadenia potrebujú čas na to, aby prispôsobili činnosti novým odsekom školského zákona. Reforma PO nemá z pohľadu praxe charakter zásadnej zmeny. Podporné opatrenia sú vlastne odporúčania poradenského zariadenia alebo školského podporného tímu, ktoré sa majú uplatniť v inkluzívnom vzdelávaní detí a v mnohých školách sa praktizujú už roky. Zákon iba zdokonaľuje doterajší systém a garantuje ho - postupne do r. 2026 - pre každé dieťa. Nemožno teda hovoriť o tom, že by došlo k nejakej prelomovej zmene, ktorá by vyžadovala od väčšiny škôl nové smerovanie. Zmena je najmä v tom, že štát bude mať povinnosť zabezpečiť podporu pre všetky deti a postupne školám poskytne k tomu financie. Ide teda o reformu predovšetkým smerom k postupnej finančnej nárokovateľnosti.
Cambridgeské učebné osnovy a štýl výučby
Implementácia podporných opatrení
Podporné opatrenia sú presne zadefinované v Katalógu podporných opatrení, ktoré k 1.9.2023 vydalo ministerstvo školstva. Školy i školské zariadenia však budú realizovať zmeny, úpravy, dokumenty, tlačivá, zapracovanie do ŠkVP a šk. poriadku postupne, ako sa reforma bude udomácňovať. Nikto nemôže vyžadovať od škôl okamžité zapracovanie a ani ho kontrolovať. Školy i poradenské zariadenia potrebujú minimálne celý školský rok na postupné ukotvenie. Doterajšie deti, ktoré sú v školskej integrácii, budú mať ten istý status ako doteraz. Pojem školská integrácia, ktorý zaniká, je iba duplikácia pojmu žiak so ŠVVP. Po novom teda legislatíva používa iba žiak so ŠVVP = „integrovaný žiak“. Významnou inkluzívnou zmenou je, že ŠVVP sa rozširujú v § 2 písm. i) školského zákona o podporu pre ďalšie deti, ktoré doteraz nemohli byť integrované. Napríklad o deti cudzincov, deti s emočnými ťažkosťami, deti v dočasnej kríze či v riziku a ďalšie.
Dokumentácia a financovanie
Doterajšia dokumentácia k integrovaným žiakom (žiadosť rodiča, Návrh, správy, IVP) do 31. 5. 2023 ostáva, neskartuje sa a ani sa neprerába na novú dokumentáciu. Nová dokumentácia ešte nie je technicky ani metodicky pripravená, čiže v prechodnom období (školy budú na zmeny naskakovať postupne ešte v priebehu celého šk. roka 2023/24) školy budú postupne debyrokratizovať a znižovať dokumenty. Doterajší systém (žiadosť rodiča, vyplnenie Návrhu, prerokovanie v pedagogickej rade) nie sú v rozpore s novým systémom, sú skôr nadbytočnou byrokraciou. Starý postup v sebe v zásade obsahuje všetko to, čo predpokladá aj nová reforma. Čiže školy môžu prechádzať na zmeny postupne, ako sa v tom budú cítiť isté. Novela vyhlášky o pedagogickej dokumentácii umožní zlúčiť IVP a podporné opatrenie do jedného dokumentu (aj s vyjadrením PO a vyjadrením riaditeľa). Ak má žiak od CPP diagnostikované ZZ (zdravotné znevýhodnenie) alebo nadanie, škola podľa druhu diagnózy aj naďalej dostane navýšené financovanie. Systém RIS je napojený nie priamo na školský zákon a integráciu, ale na Nariadenie vlády 630/2008 a prílohu 8 a 9, kde sú uvedené jednotlivé kategórie detí s nadaním a ZZ. Školy aj k 15.9.2023 budú v systéme RIS zaklikávať žiakov tak ako doteraz podľa toho, aké majú diagnostikované ŠVVP. Zachovanie navýšených normatívov je snaha ministerstva školstva, aby riaditelia neprišli o financie v rozpočtoch, za čo im patrí vďaka. Tieto financie nie sú ale, žiaľ, celé roky účelovo viazané hoci je vhodné ich využívať práve na PO - napr. zabezpečenie školského psychológa, asistenta, nákup pomôcok a pod.
Flexibilita a spolupráca
Školy aj poradne už roky spontánne realizujú podporné opatrenia. Ak nejaký žiak potrebuje v triede pomoc, úpravu hodnotenia či obsahu, doučovanie, úpravu dochádzky, realizuje sa to formálne cez školskú integráciu. Po novom je to tak isto, len to bude jednoduchšie. Podporné opatrenia budú môcť deti dostávať aj bez toho, aby musela prebehnúť komplexná diagnostika v CPP (niektoré opatrenia môže odporučiť aj priamo školský podporný tím či triedny učiteľ alebo zaviesť škola vo svojom školskom vzdelávacom programe), ale viacero opatrení pôjde aj tak stále cez CPP/ŠCPP. Po novom PO už nemusia byť vždy len súčasťou komplexnej diagnostiky a z nej vydanej správy, ale môžu byť indikované aj jednorazovo alebo dočasne. Takéto opatrenia od CPP sú pre školu záväzné a dieťa a rodič na ne budú mať právo. Škola môže na odporúčanie reagovať písomným odôvodnením riaditeľa, ak dané opatrenie nevie zabezpečiť (škola/riaditeľ ale nedáva súhlas). Tento systém už dnes v mnohých okresoch funguje. Predpokladá to flexibilitu, otvorenosť, dobrú a efektívnu spoluprácu medzi školou (ŠPT) a CPP. Opatrenia sa zabezpečia hneď (napr. ak sa zistí v máji, že žiak zlyháva z objektívnych dôvodov, upraví sa mu hodnotenie hneď, ak to odporučí CPP). Tento systém jasnejšie vymedzuje kompetencie poradní zasahovať do procesu podpory kedykoľvek. Formálna integrácia nebude existovať, lebo inkluzívne vzdelávanie nerozlišuje deti podľa diagnóz, ale pozerá sa na všetky deti (aj učiteľov) ako na ľudské bytosti s rozmanitými potrebami. Zaradenie žiaka ako ŠVVP má význam najmä vtedy, keď sa s tým spája navýšený normatív - u žiakov so ZZ či nadaním. Otázkou ostáva, či deťom cudzincov a deťom s emočnými ťažkosťami vôbec treba kategóriu ŠVVP, keďže po novom môžu dostávať všetky PO aj bez formálneho zaradenia do škatuľky ŠVVP.
Ak pôjde o žiaka s PO, evidencia bude veľmi jednoduchá, buď si na to urobia tlačivko, alebo je možné, že si to budú môcť školy evidovať aj v elektronickom systéme, napr. tak, že pri každom žiakovi bude možné zakliknúť dané PO, ktoré sa mu práve poskytuje, dátum od kedy, kto a príp. poznámka. Tento systém sa zatiaľ pripravuje, zákon nevyžaduje žiadne schválené tlačivá. Žiaci s PO bez ŠVVP nemajú IVP. Pôjde najmä o sledované či rizikové deti, alebo to môžu byť aj deti cudzincov, deti v kríze a pod. Poskytne sa im dočasné PO (napr. úprava dochádzky) a ak by to nepostačovalo, resp. prípad je zložitejší, komplexnejší, dlhodobý, vyvíja sa „zlým“ smerom, dieťa sa komplexnejšie posúdi, prebehne diagnostika či podpora aj s väčším zapojením CPP a stanoví sa ŠVVP a vypracuje IVP alebo sa postupuje podľa postupov určených v ŠkVP. Ak škola proces zvláda vo vlastnej réžii, podpora je potrebná len dočasne, akútne alebo kým sa neuzavrie diagnostika, tak sa IVP nerobí, dieťa ostáva sledované s uvedením PO do elektronického systému.
Systém PO smeruje k tomu, aby učitelia postupne pochopili, že podporu a individualizáciu môžu poskytovať slobodne a podľa potrieb detí. Že na to nepotrebujú pečiatku od ministra. Stáročia to učitelia a školy vedeli, dokonca už Komenský poznal PO:) Je to „len“ citlivosť a reakcia na potreby detí. Cieľom PO je, aby sa tento systém stal bežnou súčasťou školy tak ako napr. školská jedáleň či veľká prestávka. Ak už dieťa má stanovenú niektorú z diagnóz v § 2 písm. k) až q) školského zákona a CPP uviedlo, že žiak je so ŠVVP (toto bola povinnosť stanovovať u žiakov aj doteraz), tak škola vedie tieto deti, tak ako doteraz, ako deti so ŠVVP (pracovne po starom povedané: integrované deti). Škola si ich vedie naďalej v ASC agende/v RISe a príp. si ŠPT vedie samostatný zoznam žiakov so ŠVVP (taktiež si môže viesť zoznam žiakov s PO bez ŠVVP). Pedagogická rada sa k tomu už nevyjadruje u novozaradených žiakov so ŠVVP, ani sa to nemusí uvádzať v zápisniciach. Ak škola chce, môže si oboznamovanie pedagogickej rady zachovať, nakoľko je logické, že príslušní učitelia musia byť informovaní a vtiahnutí do podpory. Presný formálny dátum začiatku „integrácie“ po novom jednoducho bude vtedy, keď škola dostane správu s vyjadrením a so súhlasom rodiča ho začne uplatňovať, čo môže byť aj hneď, ak je to možné. Samozrejme, niektoré veci budú potrebovať čas na prípravu. Základ všetkého je spolupráca a ochota k otvorenosti. Nakoľko § 145b) v ods. 8 predpokladá vyjadrenie riaditeľa k návrhu PO do 10 (výnimočne 20) dní, predpokladá sa, že má byť proces čo najrýchlejší tak, aby bol zachovaný najlepší záujem dieťaťa a PO boli nárokovateľné. Deťom so ŠVVP sa aj naďalej bude vypracovávať IVP, ak je to potrebné. Alebo škola zapracuje podporné opatrenia priamo do školského vzdelávacieho programu a riaditeľ svoje vyjadrenie uvedie podpisom ŠkVP. Jediný povinný dokument k zaradeniu žiaka ako ŠVVP bude správa z CPP (stačí aj jedna), v ktorej CPP vyjadrí, že žiak má ŠVVP a uvedie ktorú kategóriu § 2 písm. k) až q) šk. zákona a navrhne podporné opatrenia (odporúčania), ktoré sa môžu odvíjať aj priamo od ŠkVP školy. Toto všetko ale bolo možné aj doteraz. Správy spätne netreba prerábať, jednoducho zdravý rozum napovie, že integračná správa je správa o ŠVVP a odporúčania v doterajšej správe sú podporné opatrenia - upozorňuje na to aj § 161s v šk. zákone. s jeho súhlasom) a tým samým sa považuje PO za vykonateľné. IVP bude podobne ako doteraz, len bude viac zamerané na to, čo je tá podpora/podporné opatrenie pre dieťa. Postupne si budú školy osvojovať staronové pojmy z katalógu podporných opatrení a používať tieto formulácie priamo do IVP. Určite nemá zmysel prerábať staré IVP. Tie sa môžu ľahko kedykoľvek dopĺňať buď vpísaním krátkej informácie do IVP rukou, alebo v elektronickej verzii na disku školy alebo dodatkom k IVP. Vždy so súhlasom rodiča a od 5. ročníka aj so zapojením žiaka. Opäť pri súhlase platí zdravý rozum - aby sme si boli istí, že rodič súhlasí, a že je partner v komunikácii. Vzor tlačiva obsahuje už aj možnosť zapracovania PO priamo do IVP. Novela vyhlášky o pedagogickej dokumentácii zdôrazňuje, že vyjadrenie riaditeľa má byť súčasťou IVP, ak sa vypracuje. Nič nebráni tomu, aby sa takto do IVP zapracovalo aj vyjadrenie CPP či ŠPT. Ukážku IVP s týmito formálnymi úpravami nájdete aj v našom článku Ako efektívne zakotviť ŠPT do dokumentácie školy. Inklucentrum realizuje vzdelávania o zapracovaní PO do ŠkVP alebo o podporných opatreniach a IVP. Podporné opatrenia môžu byť priamo spracované na úrovni podpory pre všetky deti, kde škola stanoví, ktorú podporu poskytujú ako prevenciu predchádzania rizík v učení a správaní všetkým deťom (napr. umožniť deťom používať kalkulačky podľa potreby, tabuľky, vzorcovníky, pomôcky, doplňovačky, systém jazykovej podpory, predĺženie časov na veľkých písomkách, možnosť opravných písomiek, preventívne programy, ranné kruhy, relaxačná miestnosť a pod.) a vytvoriť aj samostatnú časť v ŠkVP pre niektoré kategórie detí so ŠVVP - napr. podporné opatrenia pre deti cudzincov, PO pre deti s poruchami učenia a pod. Ministerstvo školstva a NIVAM s VUDPaPom postupne zverejňujú usmernenia pre školy a poradenské zariadenia vrátane webinárov k implementovaniu Katalógu podporných opatrení. Dôležité nie je, aby sme mali papiere tip top, ale čo sa skutočne urobí pre dieťa. Pri prechode na staronový systém využívajme zdravý rozum a podstatu celej reformy. Toto od nás očakáva priamo zákon a dôvodová správa k nemu. Ak škola bude mať od prvého dňa papiere tip top, môže byť, že je to skôr zlé znamenie. Pri zmenách je v poriadku istý chaos. Je v poriadku nemať zapísanú každú čiarku, to sa dá dorobiť aj spätne, ak je to potrebné. Ale je tragické, ak deti dlhodobo zlyhávajú alebo sú opakovane negatívne hodnotené.