Článok sa zameriava na problematiku nároku na zahraničné stravné, pričom zohľadňuje legislatívu Slovenskej republiky, najmä zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, a to ako pre zamestnancov, tak aj pre zamestnávateľov.
Pracovná cesta a jej podmienky
Pracovná cesta je definovaná ako čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta je potom čas pracovnej cesty v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí, a to do skončenia tejto cesty. Dôležité je, že zahraničná pracovná cesta nie je viazaná na odchod a príchod na územie Slovenskej republiky.
Podmienky vyslania na pracovnú cestu upravuje Zákonník práce. Zamestnávateľ môže vyslať zamestnanca na pracovnú cestu mimo obvodu obce jeho pravidelného pracoviska alebo bydliska len so súhlasom zamestnanca. Súhlas nie je potrebný, ak výkon práce vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce. Trvanie pracovnej cesty nie je obmedzené, trvá nevyhnutne potrebné obdobie, resp. čas. Zamestnávateľ je povinný určiť podmienky pracovnej cesty pri každej pracovnej ceste a zamestnanec je viazaný na určené podmienky a nemôže ich svojvoľne zmeniť.
Cestovné náhrady: Základné princípy a druhy
Zákon o cestovných náhradách ustanovuje všeobecné podmienky poskytovania cestovných náhrad. Režim poskytovania náhrad je rovnaký pri tuzemských aj zahraničných pracovných cestách. Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patria náhrady uvedené v § 4 ods. 1 písm. a) až písm. g) zákona č. 283/2002 Z. z., medzi ktoré patria:
- Náhrada preukázaných cestovných výdavkov (§ 4 ods. 1 písm. a, § 7, § 15 zákona č. 283/2002 Z. z.). Cestovné výdavky preukazuje zamestnanec dokladom z konkrétne určeného druhu a spôsobu dopravy. Všetky doklady z časového aj vecného hľadiska musia byť správne. V prípade, že zamestnanec cestovné výdavky nepreukáže (napr. z dôvodu straty), zamestnávateľ môže uznať tieto výdavky aj bez preukázania (§ 35 ods.1 zákona č. 283/2002 Z. z.).
- Náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie (§ 4 ods. 1 písm. b zákona č. 283/2002 Z. z.). Zamestnanec má nárok na preukázaný výdavok na ubytovanie. Na ubytovanie nie sú zákonom o cestovných náhradách ustanovené žiadne limity a nemôže si ich určiť ani zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise. Zamestnávateľ môže ovplyvniť sumu výdavku na ubytovanie iba tak, že zamestnancovi na zahraničnej pracovnej ceste ubytovanie zabezpečí. Zamestnávateľ tiež môže zamestnancovi určiť v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty spôsob ubytovania (hotel do určitej kategórie, ubytovňa, penzión a pod.), nie však finančný limit na ubytovanie. Zamestnávateľ má povinnosť vždy požadovať od zamestnanca predloženie dokladu za výdavky na ubytovanie a v prípade straty dokladu požadovať vystavenie náhradného dokladu. Ak sa nepodarí získať náhradný doklad o ubytovaní, zamestnávateľ môže uznať tento výdavok aj bez preukázania - (§ 35 ods.1 zákona č. 283/2002 Z.z.).
- Stravné (§ 13 zákona č. 283/2002 Z. z.).
- Náhrada potrebných vedľajších výdavkov (§ 4 ods. 1 písm. d zákona č. 283/2002 Z. z.). Rozsah týchto výdavkov nie je v zákone o cestovných náhradách vymedzený. V prípade, že zamestnanec potrebné vedľajšie výdavky nepreukáže (napr. z dôvodu straty), zamestnávateľ môže uznať tieto výdavky aj bez preukázania (§ 35 ods.1 zákona č. 283/2002 Z. z.).
- Poistenie liečebných nákladov v zahraničí (§ 11 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z.). Táto náhrada sa vzťahuje výslovne len na poistenie liečebných nákladov.
- Povinné alebo odporúčané očkovanie (§ 11a zákona č. 283/2002 Z. z.).
- Náhrada za cesty na návštevu rodiny (§ 12 zákona č. 283/2002 Z. z.).
Vreckové
Zamestnávateľ môže podľa (§ 14 zákona č. 283/2002 Z. z.) poskytnúť zamestnancovi vreckové. Vreckové môže byť poskytnuté do výšky 40 % stravného, ktoré je stanovené v (§ 13 ods. 4 Zákona č. 283/2002 Z. z.). V rámci jedného zamestnávateľa sa môže vreckové poskytovať v rozdielnej výške pre rôznych zamestnancov alebo pre skupiny zamestnancov, ak je na rozdielnu výšku oprávnený dôvod (zásada rovnakého zaobchádzania).
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste
Stravné, hovorovo nazývané aj diéty, slúži zamestnancom ako náhrada výdavkov na stravovanie na služobných cestách. Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste sa poskytuje za každý kalendárny deň trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky, a to v závislosti od času trvania v tomto dni.
Nárok na zahraničné diéty vzniká už pri prekročení hraníc. Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene bez ohľadu na dĺžku jej trvania. (§ 16 zákona č. 283/2002 Z. z.). Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko zahraničných pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. (§ 13 zákona č. 283/2002 Z. z.).
Výpočet stravného a krátenie
Na výpočet stravného pri zahraničných pracovných cestách sa používajú sadzby stanovené zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Tieto sadzby sa líšia podľa krajiny, do ktorej zamestnanec cestuje. Opatrenie Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z. ustanovuje základné sadzby stravného pre jednotlivé krajiny v eurách alebo v cudzej mene.
Ak zamestnanec počas jedného dňa prejde viacerými krajinami, rozhodujúci je ten štát, v ktorom strávil najviac času. V prípade návštevy viacerých krajín v jeden deň sa počíta stravné podľa tej krajiny, kde zamestnanec strávil najviac času. Keď je to nerozhodné z pohľadu hodín, zamestnanec si môže medzi sadzbami podľa navštívených krajín vybrať sám. Zamestnávateľ vtedy musí jeho výber krajiny a sadzby akceptovať.
Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na zahraničnej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie. Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas zahraničnej pracovnej cesty a kalendárneho dňa. Stravné sa kráti o hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného základnej sadzby pri ceste nad 12 hodín danej krajiny alebo z najvyššej sumy stravného na danej zahraničnej ceste. Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil. Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi. (§ 13 ods. 9 zákona č. 283/2002 Z. z.)
Kurz na prepočet stravného
Na prepočet sumy stravného pri zahraničnej pracovnej ceste sa použije kurz ECB (NBS) platný v prvý deň mesiaca, kedy sa zahraničná pracovná cesta začala. Na vyúčtovanie cestovných náhrad sa použije kurz v deň predchádzajúci dňu vyúčtovania pracovnej cesty. Pri prepočte nároku na stravné v zahraničnej mene sa zamestnávateľ riadi podľa § 36 ods. 6 zákona o cestovných náhradách.
Ak zamestnanec požaduje, aby mu bolo vyúčtované stravné v eurách, pri prepočte z CZK na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo NBS, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala.
Ako funguje s.r.o. a na čo si dať pozor?
Príklady výpočtu stravného
Nasledujúca tabuľka demonštruje príklady výpočtu stravného a jeho krátenia.
| Deň | Počet hodín | Poskytnuté jedlo | Výpočet | Stravné (napr. pre krajinu so základnou sadzbou 45 €) |
|---|---|---|---|---|
| 1. deň | 8 hodín | - | 50 % | 22,50 € |
| 2. deň | 24 hodín | raňajky (krátenie 25%) | 45 € - 25 % | 33,75 € |
| 3. deň | 14 hodín | obed (krátenie 40%) | 45 € - 40 % | 27,00 € |
Počas výpočtu sa jednotlivé čiastky nezaokrúhľujú.
Preddavok na zahraničnú pracovnú cestu
Pri zahraničnej pracovnej ceste je zamestnávateľ povinný podľa § 36 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách poskytnúť zamestnancovi preddavok v každom prípade, t. j. aj bez požiadania zamestnanca. Preddavok na zahraničnú pracovnú cestu sa v praxi poskytuje zamestnancovi skôr ako v deň nástupu na zahraničnú pracovnú cestu a zamestnávateľ ešte nevie tento kurz.
Zamestnávateľ poskytne preddavok zamestnancovi v mene krajiny, do ktorej je zamestnanec vyslaný. Okrem preddavku v hotovosti, môže zamestnávateľ využiť aj iné spôsoby poskytnutia preddavku, ako je napr. zapožičanie platobnej karty zamestnávateľa.
Paušalizácia cestovných náhrad
Zamestnávatelia môžu pri cestách zamestnancov pristúpiť aj ku paušalizácii cestovných náhrad. V takom prípade je však potrebné disponovať kalkuláciou, na základe ktorej sa paušálna suma určila.
Účtovanie cestovných náhrad
Cestovné náhrady sa podľa ekonomickej podstaty účtujú na účet 512 - Cestovné. Dňom uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 2 ods. 1 postupov účtovania v PÚ je deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti. Pri pracovných cestách nie je osobitne určený moment uskutočnenia účtovného prípadu. Je na rozhodnutí účtovnej jednotky, aby si zvolila kritériá na stanovenie tohto dňa prostredníctvom internej smernice, čím sa zvolený postup stane pre ňu záväzným. Najčastejšie sa za deň uskutočnenia účtovného prípadu na účtovanie cestovných náhrad považuje deň predloženia vyúčtovania cestovných náhrad, ktorých súčasťou sú všetky poklady týkajúce sa služobnej cesty.
tags: #narok #na #zahranicne #stravne #kurz