Pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu, ktorý sa nazýva vyrovnací podiel. Toto právo vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka, konkrétne z § 61 ods. 2 a § 233 ods. 3.
Vyrovnací podiel sa spravidla určuje na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom účasť spoločníka v spoločnosti zanikla. Základom pre výpočet je hodnota čistého obchodného imania spoločnosti, pokiaľ spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak.
Vyrovnací podiel sa spravidla vypláca v peniazoch, avšak nie je vylúčené, aby sa spoločnosť vyrovnala so spoločníkom aj v inej forme, prípadne v kombinácii peňažného a nepeňažného plnenia.
Spôsob určenia výšky vyrovnacieho podielu
Ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce výšku, spôsob vyplatenia a splatnosť vyrovnacieho podielu sú dispozitívnymi ustanoveniami. To znamená, že spoločníci si môžu v spoločenskej zmluve upraviť vyrovnací podiel rozdielne od zákona.
V prípade, že spoločenská zmluva neobsahuje osobitné ustanovenia o vyrovnacom podiele, uplatní sa zákonná úprava podľa § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa tejto úpravy sa výška vyrovnacieho podielu určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné.
Z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že základom pre vyrovnací podiel je iba riadna individuálna účtovná závierka. Neprichádza teda do úvahy výpočet výšky vyrovnacieho podielu na základe mimoriadnej účtovnej závierky.
Vyrovnací podiel sa prednostne vyplatí bývalému spoločníkovi v peniazoch (relutárna forma). Vzhľadom na dispozitívnosť tohto ustanovenia si však spoločníci môžu dohodnúť rozdielnu výšku vyrovnacieho podielu.
Aplikačné problémy pri určovaní vyrovnacieho podielu
V praxi môže nastať situácia, že spoločnosť účtovnú závierku z akéhokoľvek dôvodu nezostaví. Keďže vyrovnací podiel sa vypočíta na základe riadnej účtovnej závierky za obdobie predchádzajúce obdobiu, kedy zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, nebude možné bez zostavenia účtovnej závierky určiť výšku vyrovnacieho podielu.
V takom prípade prichádza do úvahy možnosť bývalého spoločníka domáhať sa súdne, aby súd uložil spoločnosti povinnosť vypracovať účtovnú závierku. Až po splnení takejto povinnosti totižto bude možné určiť hodnotu vyrovnacieho podielu.
Skutočná hodnota vyrovnacieho podielu, určená podľa účtovnej závierky, však takmer nikdy nebude zodpovedať reálnej hodnote spoločnosti. V prípade, že skutočná hodnota spoločnosti je vyššia ako vyplýva z účtovnej závierky, bývalému spoločníkovi vzniká majetková ujma. Naopak, pokiaľ skutočná hodnota spoločnosti je nižšia ako vyplýva z účtovnej závierky, majetková ujma vzniká ostatným spoločníkom, nakoľko spoločnosť bude musieť vyplatiť bývalému spoločníkovi vyšší vyrovnací podiel, ako je skutočná hodnota spoločnosti.
Rozdiel medzi skutočnou hodnotou spoločnosti a hodnotou zistenou podľa účtovnej závierky za predchádzajúce obdobie sa dá pritom v praxi dosiahnuť veľmi jednoducho. Príkladom môžu byť odpisy majetku, ktoré predstavujú pre spoločnosť náklady a znižujú hodnotu spoločnosti. Uvedeným príkladom môže byť nákup osobného automobilu, ktorý po úplnom odpísaní bude mať nulovú účtovnú hodnotu. Reálne však osobný automobil aj po jeho úplnom odpísaní bude mať hodnotu, ktorá však nebude zohľadnená v účtovnej závierke.
Okrem samotných odpisov sú v praxi veľmi častým faktorom, ovplyvňujúcim účtovnú hodnotu spoločnosti, tzv. tiché rezervy. Tiché rezervy nie sú uvedené v účtovnej závierke a preto ich skutočná hodnota môže mať zásadný vplyv na hodnotu vyrovnacieho podielu. Tiché rezervy vznikajú podhodnotením majetku, nadhodnotením záväzkov alebo zmenou hodnoty majetku, ktorá nie je premietnutá do účtovnej závierky.
Stanovenie hodnoty vyrovnacieho podielu z pohľadu judikatúry
Náš právny poriadok, vzhľadom na svoju formalistickú povahu, neumožňuje iný výpočet výšky vyrovnacieho podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, pokiaľ iný spôsob nevyplýva zo spoločenskej zmluvy. Na výpočet výšky vyrovnacieho podielu sa vždy použijú zákonom určené kritériá bez zohľadnenia reálnej hodnoty spoločnosti. Takéto stanovisko si osvojila aj judikatúra slovenských súdov.
Rozdielna situácia je však v zahraničnej právnej úprave a judikatúre. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 29. 04. 2014, sp. zn. 29Cdo 3610/2013 vyslovil názor, že vyrovnanie medzi spoločníkmi musí byť poctivé a preto hodnota vyrovnacieho podielu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, by mala zodpovedať hodnote majetku, pripadajúceho na jeho obchodný podiel. Ak však vznikne hrubý nepomer medzi účtovnou a reálnou hodnotou spoločnosti, musí sa táto skutočnosť zohľadniť pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu.
Obdobne, Najvyšší súd Českej republiky v inom konaní pri stanovení hodnoty vyrovnacieho podielu vyslovil názor, podľa ktorého je poctivosť vyrovnania medzi spoločníkmi všeobecným kritériom, na ktorý musí súd prihliadnuť a to jednak v prípadoch, keď je hodnota vyrovnacieho podielu určená zákonným spôsobom a súčasne v prípadoch, keď je hodnota vyrovnacieho podielu stanovená odlišne v spoločenskej zmluve.
Judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky teda ustálila, že v prípade vzniku zjavného nepomeru medzi hodnotou vyrovnacieho podielu a reálnou hodnotou spoločnosti, musí súd zohľadniť reálnu hodnotu spoločnosti pri určení výšky vyrovnacieho podielu.
Aj judikatúra súdov Slovenskej republiky pripúšťa možnosť odchýliť sa od doslovného znenia zákona. Ako príklad môžeme uviesť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III ÚS 341/07-38, podľa ktorého „pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.“
Napriek uvedenej skutočnosti, odborná verejnosť zastáva názor, že pri určení výšky vyrovnacieho podielu nie je možné zohľadniť reálnu hodnotu spoločnosti, ale je nutné striktne vychádzať z hodnoty vyrovnacieho podielu určeného účtovnou závierkou alebo spoločenskou zmluvou.
Zánik účasti spoločníka v spoločnosti
Účasť spoločníka v spoločnosti môže zaniknúť z rôznych dôvodov:
- prevodom jeho obchodného podielu na iného spoločníka alebo na tretiu osobu
- smrťou spoločníka, ak spoločenská zmluva vylúčila dedenie obchodného podielu
- zánikom právnickej osoby, ak spoločenská zmluva vylúčila prechod obchodného podielu na právneho nástupcu
- exekúciou na obchodný podiel, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo sa na prevod vyžaduje súhlas valného zhromaždenia
- zrušením účasti spoločníka v spoločnosti súdom, ak nemožno od spoločníka spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval
- vylúčením spoločníka súdom pre porušovanie povinností spoločníka závažným spôsobom
V prípade, že účasť spoločníka v spoločnosti zanikla prevodom obchodného podielu na iného spoločníka, a tento prevod bol odplatný, pričom cena za prevod bola riadne vyplatená, bývalý spoločník nemá nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Vyrovnanie medzi ním a novým spoločníkom už prebehlo.
Právo na vyrovnací podiel by bývalý spoločník mal, ak by jeho účasť v spoločnosti zanikla bez právneho nástupcu - nadobúdateľa jeho obchodného podielu, teda bez prevodu jeho obchodného podielu na iného spoločníka alebo na tretiu osobu.
Vyrovnací podiel a daň z príjmov
Vyrovnací podiel vyplatený spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členovi družstva pri zániku jeho účasti v spoločnosti alebo družstve je predmetom dane z príjmov, ak sa výška vyrovnacieho podielu určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1.1.2017. Jedná sa o príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov.
Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je vyrovnací podiel znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. 1 až 3 zákona o dani z príjmov.
Vyrovnacie podiely pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára komanditnej spoločnosti sú predmetom dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov ako príjmy z podnikania, bez ohľadu na to, z ktorej účtovnej závierky boli určené.
V prípade, že bol spoločníkovi vyplatený vyrovnací podiel určený na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2024, tento príjem je predmetom dane a zdaňuje sa zrážkovou daňou pri výplate, poukázaní, alebo pri pripísaní úhrady v prospech spoločníka. Platiteľom dane je spoločnosť s ručením obmedzeným.
Vyrovnací podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je predmetom dane a podlieha dani z príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov.
tags: #narok #na #vyplatenie #vyrovnacieho #podielu