Pracovné voľno s náhradou platu je dôležitou súčasťou profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov. Zákon č. 138/2019 Z. z. upravuje poskytovanie tohto voľna, pričom zohľadňuje rôzne formy vzdelávania a prípravy na atestácie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na voľno pred atestáciou, podmienkach a súvisiacich aspektoch.
Právny rámec profesijného rozvoja
Profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov je upravený zákonom č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je účinný od 1. septembra 2019. Podrobnosti týkajúce sa profesijného rozvoja a jednotlivých druhov vzdelávania obsahuje aj vyhláška MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji.
Pracovnú činnosť pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec vykonáva len na základe pracovnoprávneho vzťahu, ak dohoda podľa § 9 ods. 3 tohto zákona neurčuje inak. Zamestnávateľ posudzuje kvalifikačné predpoklady pedagogického zamestnanca v súlade s § 14 ods. 1 zákona o pedagogických zamestnancoch. Zamestnávateľ porovná doklady o vzdelaní s vyhláškou MŠVVaM SR, Príloha 1, 1. diel, I. časť, Oddiel A body 2, 4 alebo 5.
Plán profesijného rozvoja
Profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov v školách a v školských zariadeniach sa riadi podľa plánu profesijného rozvoja, ktorý vyplýva zo zamerania školy, školského zariadenia alebo zo zamerania zariadenia sociálnej pomoci. Riaditeľ školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci vydáva plán profesijného rozvoja po prerokovaní so zriaďovateľom, zástupcami zamestnancov a v pedagogickej rade, ak je zriadená. Plán profesijného rozvoja sa vydáva najmenej na jeden školský rok a najviac na päť školských rokov.
Pracovné voľno s náhradou platu na profesijný rozvoj
Zákon č. 138/2019 Z. z. v § 82 ukladá povinnosť zamestnávateľovi udeliť pedagogickým a odborným zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 5 pracovných dní v kalendárnom roku na profesijný rozvoj, kam patrí aj vzdelávanie. Pedagogický zamestnanec, ktorý realizuje rozširujúce vzdelávanie, má nárok na študijné voľno podľa § 82 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. na 5 dní/rok. Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.
Týždenný pracovný čas pedagogického zamestnanca tvorí čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a čas, v ktorom pedagogický zamestnanec vykonáva ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou. Riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho pedagogického zamestnanca a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku.
Typy vzdelávania pre profesijný rozvoj:
- Kvalifikačné vzdelávanie
- Funkčné vzdelávanie
- Adaptačné vzdelávanie
- Predatestačné vzdelávanie
- Inovačné vzdelávanie
- Aktualizačné vzdelávanie
- Odborná stáž
Kvalifikačné vzdelávanie
Kvalifikačné vzdelávanie na získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti sa organizuje ako doplňujúce pedagogické štúdium, ktorého cieľom je získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v kategórii učiteľ, vychovávateľ, majster odbornej výchovy, školský tréner a pedagogický asistent. Pedagogickému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku aj na takéto štúdium. Vysoká škola, ktorá uskutočňuje učiteľský študijný program, organizuje doplňujúce pedagogické štúdium ako program členený na moduly a podľa príslušného študijného programu. Program doplňujúceho pedagogického štúdia schvaľuje rektor vysokej školy, ak vnútorné predpisy vysokej školy neurčujú inak.
Kvalifikačné vzdelávanie na získanie kvalifikačného predpokladu v kategórii učiteľ na vyučovanie ďalších aprobačných predmetov alebo predmetov podľa príslušného štátneho vzdelávacieho programu v ďalšej podkategórii kategórie učiteľ, v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, ak ide o vzdelávanie pedagogického zamestnanca s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, a v ďalšej kategórii odborného zamestnanca sa organizuje ako rozširujúce štúdium. Pedagogickému a odbornému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou platu aj na absolvovanie takéhoto rozširujúceho štúdia.
Funkčné vzdelávanie
Cieľom funkčného vzdelávania je získanie profesijných kompetencií na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca. Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý nezískal profesijné kompetencie potrebné na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca pred začiatkom výkonu tejto činnosti, absolvuje funkčné vzdelávanie alebo študijný program najmenej prvého stupňa zameraný na manažment výchovy a vzdelávania do 31. decembra 2027.
Riaditeľ, ktorý absolvoval funkčné vzdelávanie v roku 2007 a mal povinnosť absolvovať funkčné inovačné vzdelávanie a funkčné inovačné vzdelávanie podľa zákona č. 317/2009 Z. z. v roku 2014, sa považuje za riaditeľa, ktorý absolvoval celé funkčné vzdelávanie podľa zákona č. 138/2019 Z. z.
Adaptačné a aktualizačné vzdelávanie
V súvislosti s poskytovaním pracovného voľna na adaptačné vzdelávanie, ktoré je povinný absolvovať spravidla každý začínajúci pedagogický zamestnanec a začínajúci odborný zamestnanec, je dôležité, že zamestnávateľ podporuje profesijný rozvoj aj poskytovaním adaptačného vzdelávania v pracovnom čase. To isté platí o aktualizačnom vzdelávaní, ktoré by mal zamestnávateľ v rámci podpory profesijného rozvoja svojich zamestnancov tiež organizovať v pracovnom čase pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.
Začínajúci pedagogický zamestnanec vykonáva pracovnú činnosť pod dohľadom uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a je povinný absolvovať a úspešne ukončiť adaptačné vzdelávanie najneskôr do dvoch rokov od nástupu do prvého pracovného pomeru. Uvádzajúcim pedagogickým zamestnancom môže byť pedagogický zamestnanec zaradený do rovnakej kategórie alebo podkategórie a najmenej do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou.
Dekódovanie adaptívneho vyučovania | Čo to je?
Pracovné voľno na prípravu a vykonanie atestácie
Atestácie sa vykonávajú v súlade s § 59 až 62 zákona č. 138/2019 Z. z. a § 7 vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. Pracovné voľno na prípravu a vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie môže zamestnanec čerpať aj viackrát v prípade, ak vykonáva atestáciu opakovane. Atestácia sa vykonáva pre príslušnú kategóriu, príslušnú podkategóriu, príslušný stupeň vzdelania a príslušný odbor vzdelania pedagogického zamestnanca alebo príslušnú kategóriu a príslušný odbor vzdelania odborného zamestnanca. Vykonaná atestácia platí pre príslušnú kategóriu a príslušný stupeň vzdelania pedagogického zamestnanca, v ktorom atestáciu vykonal, a príslušnú kategóriu odborného zamestnanca, v ktorej atestáciu vykonal.
V prípade, ak si pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou zvýši stupeň vzdelania, atestácia vykonaná k nižšiemu stupňu vzdelania mu prestala platiť. Ak chce znovu získať kariérový stupeň pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou k získanému vyššiemu stupňu vzdelania, musí prvú atestáciu vykonať znovu. Ustanovenie § 54 zákona č. 317/2009 Z. z. (predchodca súčasného zákona) neobmedzovalo čerpanie voľna na vykonanie atestácie len na vykonanie jednej prvej atestácie. To znamená, že aj v prípade, ak si pedagogický zamestnanec zvýši stupeň vzdelania, má opätovný nárok na päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej atestácie k získanému vysokoškolskému vzdelaniu druhého stupňa.
Príklad z praxe
Učiteľka materskej školy s titulom Bc. vykonala prvú atestáciu v oblasti predprimárneho vzdelávania v roku 2014. Neskôr získala titul Mgr. v rovnakej oblasti (2015). Hoci prvú atestáciu vykonala s titulom Bc., a uplatnila si nárok na 5 dní voľna, teraz, keď absolvuje prvú atestáciu s titulom Mgr., má opäť nárok na 5 dní voľna. Jej znovu patrí päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej atestácie k získanému vysokoškolskému vzdelaniu druhého stupňa.
Vysokoškolské vzdelanie I. stupňa je požadovaným stupňom vzdelania na výkon pracovnej činnosti učiteľa materskej školy. Vykonaná atestácia platí pre vyžadovaný stupeň vzdelania, na ktorom sa spĺňa kvalifikačný predpoklad a kategóriu. Ak učiteľka materskej školy vykonala atestáciu pre vyžadované vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, nie je dôvod na aplikáciu § 60 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z.
Ďalšie nároky na pracovné voľno
Riaditelia škôl a školských zariadení a vedúci pedagogickí zamestnanci a vedúci odborní zamestnanci majú, okrem pracovného voľna na uvedené aktivity, nárok na ďalších päť pracovných dní na účasť na rozširujúcom module funkčného vzdelávania.
Financovanie profesijného rozvoja a atestácií
Náklady spojené s profesijným rozvojom a atestáciami hradí zamestnávateľ, len ak je vzdelávanie v súlade s plánom profesijného rozvoja školy a školského zariadenia, s výnimkou adaptačného vzdelávania a aktualizačného vzdelávania, ktoré hradí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či toto vzdelávanie bolo v uvedených plánoch školy alebo školského zariadenia. Okrem uvedeného spôsobu financovania vzdelávania v profesijnom rozvoji ministerstvo školstva môže poskytnúť z kapitoly ministerstva školstva dotáciu zameranú na podporu aktivít profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl, školských zariadení alebo zariadení sociálnej pomoci.
Práca nadčas a náhradné voľno
Otázky súvisiace s prácou nadčas a s čerpaním náhradného voľna za prácu nadčas upravuje Zákonník práce. Ten nerozlišuje medzi zamestnávateľmi a nezohľadňuje podmienky škôl, resp. školských zariadení. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas v prípade pedagogického zamestnanca s pracovným časom bude zamestnávateľ postupovať podobne ako pred nadobudnutím účinnosti novely zákona.
Predpokladá sa, že v období pred 1. januárom 2026 zamestnávateľ určil, že za prácu nadčas (aj za tú, ktorá vznikla priamou výchovnovzdelávacou činnosťou) zamestnanec čerpal náhradné voľno v rozsahu 7 hodín 15 minút za jeden pracovný deň a 45 minút vyčerpal pri ďalšom čerpaní náhradného voľna. Po 1. januári 2026 bude zamestnávateľ uvažovať podobne, s rozdielom, že bude uvažovať v rozsahu 1 hodina 30 minút, ak pôjde o čerpanie náhradného voľna za jednu hodinu práce nadčas, ktorá vznikla priamou výchovnovzdelávacou činnosťou.
To znamená, že ak pedagogický zamestnanec bude čerpať náhradné voľno 7 hodín 15 minút za prácu nadčas, ktorá vznikla priamou výchovnovzdelávacou činnosťou, pôjde o čerpanie za vykonaných päť hodín práce nadčas, ktorá vznikla priamou výchovnovzdelávacou činnosťou, s tým, že budú úplne vyčerpané štyri hodiny práce nadčas, piata hodina bude považovaná tiež za 1 hodinu 30 minút, teda za 90 minút, z nich sa vyčerpá 1 hodina a 15 minút (75 minút).
Časté otázky a špecifické situácie
Mám nárok na študijné voľno, ak moje štúdium súvisí s pracovnou pozíciou?
Ak nemáte uzatvorenú so zamestnávateľom Dohodu o zvýšení kvalifikácie, tak nárok na študijné voľno nemáte. Zamestnávateľ so zamestnancom môže túto dohodu uzatvoriť, čiže nemá povinnosť. Dohoda musí byť uzatvorená, samozrejme, na začiatku štúdia. Ak však je vaše štúdium zahrnuté do "plánu rozvoja" školy, potom máte nárok na 5 dní študijného voľna za rok.
Môže riaditeľ odmietnuť poskytnúť pracovné voľno s náhradou funkčného platu na kontinuálne vzdelávanie?
Riaditeľ školy mi odmieta poskytnúť pracovné voľno s náhradou funkčného platu s odôvodnením: "študijné voľno nie je možné udeliť, môžeme Vám poskytnúť deň dovolenky. Na udelenie tzv. študijného voľna už, žiaľ, nárok nemáte, keďže spĺňate všetky kvalifikačné predpoklady." V tomto prípade môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Ak ste pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou, mali by ste mať nárok na voľno podľa zákona.
Pedagogický asistent a jeho úväzok
Základný úväzok pedagogického asistenta viaže nariadenie vlády SR č. 201/2019 Z. z. na základný úväzok pedagogického zamestnanca, ktorému pedagogický asistent poskytuje asistenciu. Základný úväzok pedagogických asistentov nie je predmetom novely nariadenia vlády SR č. 201/2019 Z. z. Podmienky dopĺňania základného úväzku pedagogických asistentov sú upravené v § 8 ods. 5 zákona č. 138/2019 Z. z. V rámci tohto ustanovenia sa generálne umožňuje pedagogickému asistentovi, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti učiteľa, doplniť si základný úväzok výkonom pracovnej činnosti učiteľa. Pedagogického asistenta možno zaradiť najvyššie do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou.
tags: #narok #na #volno #pred #atestaciou