Nárok na voľno počas súdu a iné prekážky v práci: Komplexný sprievodca pre zamestnancov

Pracovný život prináša rôzne situácie, ktoré si vyžadujú, aby zamestnanec prerušil svoju prácu. Slovenský Zákonník práce definuje rôzne typy prekážok v práci, ktoré môžu nastať na strane zamestnanca aj zamestnávateľa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, kedy má zamestnanec nárok na voľno, či už platené alebo neplatené, a aké sú povinnosti zamestnávateľa v takýchto situáciách.

Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca pri prekážkach v práci

Podľa § 136 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Každú neprítomnosť v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Z tohto hľadiska zamestnanec neovplyvňuje, kedy nastanú prekážky v práci. Ak prekážky zasiahli do pracovného času zamestnanca, zamestnávateľ je povinný ich ospravedlniť.

Účasť na súdnom pojednávaní

Účasť na súdnom pojednávaní je považovaná za plnenie občianskej povinnosti, čo spadá pod § 136 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je teda povinný umožniť zamestnancovi zúčastniť sa pojednávania na nevyhnutne potrebný čas a ospravedlniť jeho neprítomnosť. Zamestnávateľ má právo skúmať, aký nevyhnutne potrebný čas trvala účasť na pojednávaní, ako dlho trvalo samotné pojednávanie a cesta na súd a späť.

Za prekážku v práci sa považuje len ten čas, ktorý nevyhnutne zasiahol do pracovnej zmeny. V prípade pružného pracovného času to bude čas, ktorý zasiahol do základného pracovného času. Pracovné voľno sa poskytuje bez náhrady mzdy, s výnimkou, ak je v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnuté, že zamestnávateľ účasť na súdnom pojednávaní uhradí.

Náhrada výdavkov a ušlého zárobku (svedočné)

Svedkovia v občianskom súdnom konaní majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné) podľa § 139 Občianskeho súdneho poriadku. V trestnom konaní má svedok nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy za prácu alebo iného preukázateľného ušlého príjmu (§ 140 Trestného poriadku).

Nárok zaniká, ak si ho svedok neuplatní do troch dní od výsluchu alebo po tom, ako mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde. Svedok, ktorý je v pracovnoprávnom pomere, preukazuje výšku ušlej mzdy potvrdením zamestnávateľa. Ak nie je v pracovnom pomere, má nárok na náhradu vo výške vypočítanej z dane z príjmov fyzických osôb, delenej počtom pracovných hodín pripadajúcich na kalendárny rok, násobenej počtom hodín potrebných na procesný úkon. Ak výšku straty na zárobku nemožno preukázať týmto spôsobom, svedkovi patrí náhrada určená hodinovou sadzbou minimálnej mzdy.

Druhy ospravedlnenej absencie v práci

Zamestnanec má štandardne nárok na dva základné druhy ospravedlnenej absencie v práci: voľno s náhradou mzdy a voľno bez náhrady mzdy.

Dovolenka

Zákonník práce zaraďuje medzi najzákladnejšie práva zamestnanca právo na odpočinok a právo na zotavenie sa po práci, čo sa premieta aj do nároku na dovolenku. V období dovolenky nemá zamestnanec nárok na klasickú mzdu, ale na náhradu mzdy, ktorá predstavuje výšku jeho priemerného zárobku. Minimálna dĺžka dovolenky je 4 týždne pre ľudí do 33 rokov a 5 týždňov pre ľudí starších ako 33 rokov. Výmera dovolenky zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej 5 týždňov.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (PN)

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Ošetrenie u lekára

V prípade ošetrenia u lekára, ktoré nemožno vykonať mimo pracovného času, je zamestnávateľ povinný prisúdiť náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Takéto ošetrenie však môže trvať najviac sedem dní v jednom roku. Zamestnávateľ môže pracovníkovi poskytnúť aj ďalšie voľno na ošetrenie, to však už bez náhrady mzdy. Tehotné ženy majú právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom.

Neplatené voľno

Zamestnanec môže čerpať aj neplatené voľno. V prípade tzv. tolerovaného neplateného voľna sa jedná o situácie, ktoré sú presne definované v zákone a sú spoločensky tolerované, niekedy aj nevyhnutné. Ak zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy, teda neplatené voľno, neplatí za neho zamestnávateľ žiadnu mzdu, náhradu mzdy, dokonca ani povinné odvody. Tieto úhrady si musí zamestnanec v čase neplateného voľna hradiť sám.

Darovanie krvi a ďalších biologických materiálov

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber.

Starostlivosť o rodinných príslušníkov

Platené voľno, respektíve náhradu mzdy, je nutné akceptovať aj v prípade potvrdenia starostlivosti o rodinných príslušníkov, a to maximálne v trvaní sedem dní. Rodič s dieťaťom má nárok na ďalších desať dní náhrady mzdy v prípade zdravotne postihnutého dieťaťa, ktoré sprevádza do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. Ošetrovné za ošetrenia člena rodiny (OČR) poskytuje od prvého dňa Sociálna poisťovňa, avšak platí maximálna hranica OČR v trvaní 14 dní.

Zákonník práce charakterizuje rodinného príslušníka v ust. § 40 ods. 1. Ak spĺňate podmienku spoločného žitia v jednej domácnosti, potom napriek tomu, že nie ste manželia, považujete sa v zmysle ust. cit. § za rodinných príslušníkov voči sebe navzájom. Sprevádzanie sa môže týkať iba rodinného príslušníka daného zamestnanca. Zákon teda pripúšťa pracovné voľno zamestnancovi, ale bez náhrady mzdy, ale neupravuje jeho dĺžku. Dĺžka pracovného voľna závisí od potreby ošetrovania chorého člena rodiny. Poskytnutím pracovného voľna sa pracovný pomer zamestnancovi neskončí, takže po skončení ošetrovania sa vráti do práce. Zamestnanec môže zamestnávateľa požiadať aj o pracovné voľno s náhradou mzdy podľa § 141 ods. 3 písm. c) ZP.

Svadba a úmrtie rodinného príslušníka

V prípade svadby možno v zmysle zákona poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň, ak ide o vlastnú svadbu a pracovné voľno bez náhrady mzdy za účasť na svadbe dieťaťa a rodiča. V prípade úmrtia rodinného príslušníka je nárok na voľný deň podľa príbuzenského vzťahu. Dva dni voľna s náhradou mzdy sa poskytuje pri smrti manžela alebo dieťaťa. Ďalší deň voľna je v deň pohrebu. Zákonník práce neurčuje, že deň na obstaranie pohrebu musí byť čerpaný bezprostredne pred pohrebom - musí však byť v primeranej časovej súvislosti s touto udalosťou.

Študijné voľno

Študijné voľno je špecifickou kapitolou a zamestnávateľ má k dispozícii priestor, aby sa rozhodol, či dá, alebo nedá zamestnancovi študijné voľno s náhradou mzdy. Ak je však zvýšenie kvalifikácie zamestnanca potrebné pre lepší výkon v jeho práci, zamestnávateľ môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca. Pri zvyšovaní kvalifikácie však zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi za pracovné voľno aj náhradu mzdy. Zamestnávateľ však môže dobrovoľne poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov alebo na žiadosť zamestnanca. Môže mu taktiež poskytnúť pracovné voľno aj na viac dní, ako ustanovuje Zákonník práce. V týchto prípadoch je na uvážení zamestnávateľa, či poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy, alebo bez náhrady mzdy.

Pri zvýšení kvalifikácie poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno najmenej:

• v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
• 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
• 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória,
• 40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky,
• 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.

5 dní na sústavné vzdelávanie, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie. V prípade, že zamestnanec nebude úspešný, môže mu zamestnávateľ poskytnúť opätovne pracovné voľno na vykonanie opakovanej skúšky, ale tentoraz už bez náhrady mzdy.

Ďalšie dôležité osobné prekážky v práci

Medzi dôležité osobné prekážky v práci sa radí aj znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím - poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň. Nepredvídané prerušenie pravidelnej verejnej dopravy - poskytuje sa pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas.

Presťahovanie zamestnanca - v rámci tej istej obce sa poskytne pracovné voľno najviac 1 deň, pri sťahovaní do inej obce najviac 2 dni, vždy bez náhrady mzdy. Ak je sťahovanie v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.

Hľadanie práce pred skončením pracovného pomeru - pracovné voľno v trvaní jeden poldeň za každý týždeň trvania výpovednej doby bez náhrady mzdy. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi pri výpovedi danej zamestnávateľom z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, sťahuje sa, zamestnanec sa stane nadbytočný alebo nespôsobilý vykonávať prácu.

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa

Prekážkami v práci na strane zamestnávateľa sa rozumejú také situácie, ktoré bránia zamestnancovi vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, pričom tieto prekážky pramenia z dôvodov na strane zamestnávateľa. Ide v podstate o nepredvídateľnú prekážku v práci na strane zamestnávateľa, ktorá má pôvod v technologických, technických alebo prevádzkových chybách.

Nepriaznivé poveternostné vplyvy obdobne ako prestoj spôsobujú nemožnosť vykonávania práce zamestnanca. Avšak dôvod prerušenia práce zamestnanca v prípade tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa nespočíva v pracovnom procese, teda netýka sa organizačných alebo technických problémov, ale vzniká mimo pracovného procesu a má objektívny charakter.

Náhrada mzdy pri prekážkach na strane zamestnávateľa

V prípade nepriaznivých poveternostných vplyvov má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume najmenej 50 % jeho priemerného mesačného zárobku. Ide o minimálnu výšku náhrady mzdy, ktorá je upravená v Zákonníku práce. Použitie uvedeného ustanovenia Zákonníka práce neprichádza do úvahy, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov. V prípade vážnych prevádzkových dôvodov patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Iné prekážky v práci na strane zamestnávateľa, ako prestoje a nepriaznivé poveternostné vplyvy alebo vážne prevádzkové dôvody, zakladajú právnu povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Môže ísť napríklad o neprideľovanie práce zamestnancovi.

tags: #narok #na #volno #pocas #sudu