Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká ako sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva či už zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v ust. § 415 stanovuje, že každý je povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Táto povinnosť má formu generálnej prevencie a vzťahuje sa na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Rovnako sa táto generálna prevencia vzťahuje aj na účastníkov obchodnoprávnych vzťahov s prihliadnutím na ust. § 1 ods. 2 druhá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Povinnosť predchádzať škodám určuje zamestnancovi i zamestnávateľovi priamo v ust. § 177 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením. Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť do bodky splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Vo všeobecnosti rozlišujeme štyri predpoklady:
- Porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon)
- Vznik škody
- Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou
- Zavinenie toho, kto škodu spôsobil
Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti.
Preukázanie zavinenia sa nevyžaduje pri škode spôsobenej v obchodnoprávnych vzťahoch, najčastejšie medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. V tomto prípade hovoríme, že ide o objektívnu zodpovednosť za škodu. Prvé tri predpoklady (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť) však musia byť rovnako splnené.
Za škodu však nie je zodpovedný ten, kto ju spôsobil, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, ak sa za daných okolností nedalo odvrátiť iným spôsobom. Spôsobený následok nesmie byť rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za škodu ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku.
Príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010 skonštatoval, že základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Tento princíp je explicitne vyjadrený aj v normatívnom texte Obchodného zákonníka.
V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.
Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada „ante hoc, propter hoc“ (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) v rozsudku sp. zn. R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Atribútom príčinnej súvislostí je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho.
Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.
Zavinenie
K predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu musí pristúpiť zavinenie škodcu, ktoré predstavuje vnútorný psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a spôsobenej škode. Ak škodca v prípadnom súdnom konaní preukáže, že škodu nezavinil, môže sa tejto zodpovednosti zbaviť, dôkazné bremeno teda nesie on, a nie poškodený, ktorému bola škoda spôsobená.
Definícia a druhy škôd
Podľa ustálenej judikatúry súdov sa škodou rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Môže ísť nielen o škodu na majetku, škodu na zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom či zamestnávateľom na pracovisku vrátane otázky pracovných úrazov, ale aj o škodu vzniknutú v podnikateľskom prostredí.
Náš právny poriadok rozlišuje dva druhy škody, ktoré sa uhrádzajú, a to skutočnú škodu a ušlý zisk.
- Skutočná škoda (damnum emergens): Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ide napríklad o poškodenie, zničenie či odcudzenie veci iného, no rovnako aj o finančné náklady, ktoré boli vynaložené na odstránenie následkov spojených so vznikom škody (napr. pri zničenom motorovom vozidle môže ísť o náklady spojené so zapožičaním nového motorového vozidla, hodnotu spotrebovaných pohonných látok či hodnotu novo zakúpenej diaľničnej nálepky a pod.). Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote.
- Ušlý zisk (lucrum cessans): Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.
Ustanovenia o náhrade škody sú obsiahnuté nielen v Občianskom a Obchodnom zákonníku, osobitne upravuje zodpovednosť za škodu a náhradu škody napr. aj zákon č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Z uvedeného je zrejmé, že ujma môže nastať tak v majetkovej, ako i v nemajetkovej sfére poškodeného. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére poškodeného. Náprava nesleduje cieľ navrátenia do pôvodného stavu či poskytnúť poškodenému peňažné zadosťučinenie, ale predstavuje skôr určité spravodlivé zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy napr. pri vytrpených bolestiach pri ujme na zdraví. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na:
- Osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje.
- Závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo.
- Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote.
- Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Spôsoby náhrady škody
Pokiaľ ide o spôsob náhrady škody, tento závisí od viacerých faktorov, hoci samotný Občiansky zákonník uprednostňuje náhradu škody v peniazoch (tzv. relutárnu náhradu). Táto forma náhrady je navyše výlučná pri škode spôsobenej na zdraví.
Škoda sa uhrádza v peniazoch. Ak o to poškodený požiada a súčasne ak je to účelné a možné, umožňuje zákon uhradiť škodu navrátením do pôvodného stavu. Naturálna náhrada (náhrada navrátením do pôvodného stavu) teda neprichádza do úvahy bez žiadosti poškodeného. Ide najmä o prípady, ak opravu a obnovu veci možno vykonať alebo ak veci rovnakého druhu a tej istej akosti možno nahradiť novými.
Kačmár, Szalay: Autokrati dostali signál, že to nemajú isté
Osobitné prípady zodpovednosti za škodu
Škoda na zdraví
Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Zákon priznáva aj právo na náhradu straty na zárobku, ktorá sa uhrádza formou peňažného dôchodku. Právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zanikne smrťou oprávneného, pretože je viazané na jeho osobu.
Bolesťou sa podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť“) rozumie ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav súvisiaci s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre uspokojovanie životných a spoločenských potrieb poškodeného alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.
Pri náhrade straty na zárobku má poškodený voči škodcovi nárok iba na tú časť straty, ktorá nie je pokrytá dávkami nemocenského poistenia alebo sociálneho poistenia. To však neznamená, že škodca nezaplatí celú stratu. Sociálnej poisťovni totiž vzniká právo požadovať náhradu od toho, kto svojim zavineným konaním spôsobil, že dávky museli byť poskytované.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú deťmi
Ak škodu spôsobí maloletý (dieťa) alebo ten, kto je v čase jej spôsobenia postihnutý duševnou poruchou, ako subjekty zodpovednosti prichádzajú o úvahy jednak tí, ktorí zanedbali dohľad (dozor) založený zákonom či úradným rozhodnutím alebo dohodou, a jednak maloletí alebo tí, ktorí sú postihnutí duševnou poruchou. Zákon vo väčšine týchto prípadov zodpovednosť vzťahuje predovšetkým na tých, ktorí zanedbali náležitý dohľad.
Tými, ktorí zanedbali náležitý dohľad (dozor), budú v prvom rade rodičia - zásadne ide o obidvoch rodičov - § 34 ods. 1 Zákona o rodine - bez ohľadu na to, či sú manželmi alebo nie sú. Ak však bude maloleté dieťa zverené súdnym rozhodnutím, či súdom schválenej dohody len jednému z rodičov, bude z hľadiska zanedbania náležitého dohľadu, a tým aj jeho zodpovednosti prichádzať do úvahy zásadne len tento rodič, prípade jeho manžel (nie druh), ktorý žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, a to aj keď nie je otcom dieťaťa, ak v rámci svojej zákonnej povinnosti (§ 33 Zákona o rodine) výslovne či mlčky prevzal povinnosť podieľať sa na výchove dieťaťa. Rovnako však osoba, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti (napríklad rozhodnutím súdu), za istých podmienok aj manžel (nie druh) tejto osoby, hoci nie je otcom dieťaťa, ale i učitelia či vychovávatelia a pod.
Zodpovednosť štátu za škodu
Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.
Nedodržanie lehoty uvedenej v § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovanie spôsobené práve (iba) týmto postupom.
Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne. V žiadosti je potrebné uviesť, čoho sa poškodený domáha (pri žiadosti o náhradu škody v peniazoch je potrebné uviesť požadovanú výšku náhrady škody, resp. jej konkrétne určenie). Ak je žiadosť neúplná, Sociálna poisťovňa vyzve žiadateľa na odstránenie nedostatkov žiadosti. Ak Sociálna poisťovňa neuspokojí nárok žiadateľa alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti alebo ak žiadateľovi písomne oznámi, že neuspokojí jeho nárok, môže sa žiadateľ domáhať uspokojenia nároku na súde.
Zodpovednosť advokáta za škodu
Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie (§ 21 ods. 2 zákona č. 132/1990 Zb.) je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov:
- Činnosť súvisiaca s výkonom advokácie,
- Vznik škody,
- Príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody.
Nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný.
Vznik škody z neplatného právneho úkonu
Neplatnosť právneho úkonu môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie nepriaznivé právne následky ako je vznik bezdôvodného obohatenia a vznik zodpovednosti za škodu. Ak z neplatného právneho úkonu vznikne škoda, vznikne konajúcemu mimo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie aj zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za škodu pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 42 Obč. zákonníka nie je osobitným prípadom tejto zodpovednosti, ale spravuje sa ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Obč. zákonníka). Nejde o zodpovednosť zmluvnú (plynúcu z porušenia zmluvných povinností), ale o predzmluvnú zodpovednosť (culpa in contrahendo).
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi chovaním zodpovedného subjektu a vznikom neplatnosti ako aj príčinná súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody a existencia zavinenia. Škodou sa tu rozumie majetková ujma, ktorá vznikla ako dôsledok neplatnosti právneho úkonu. Sú to najmä náklady, ktoré zmluvná strana vynaložila na neplatný právny úkon, ako aj významná majetková ujma, ktorá vznikla tým, že zmluvná strana nemohla uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Zodpovedným subjektom je ten, komu možno pričítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu. Zavinenie zodpovedného subjektu sa predpokladá, pričom stačí aj zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti.
Zodpovednosť za škodu v účtovníctve
Účtovanie mánk a škôd na majetku účtovnej jednotky úzko spolu súvisí, pretože v obidvoch prípadoch ide o ujmu, škodu, stratu na majetku účtovnej jednotky a manko aj škoda sa účtujú takmer vo všetkých prípadoch na rovnakých nákladových účtoch, okrem škôd zo živelných pohrôm. Škoda pre účtovné účely sa prvýkrát zadefinovala až v zákone o účtovníctve č. 431/2002 Z. z., ktorý vstúpil do platnosti od 1. 1. 2003. Súčasné znenie zákona o účtovníctve definuje škodu v § 26 ods. 6 ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku.
Z definície vyplýva, že v účtovníctve sa bude o škode na majetku hovoriť iba v prípade, že je tak poškodený alebo zničený, že sa už opravou toto poškodenie alebo zničenie nedá odstrániť, alebo bol majetok odcudzený neznámym páchateľom. Ak dôjde ku škode, ktorá sa dá opravou odstrániť, nepôjde o škodu, ale o opravu majetku. Postupy účtovania pre podnikateľov v § 35 ods. 2 písm. f) definujú, čo treba rozumieť pod opravami dlhodobého hmotného majetku. Opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie majetku za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu.
Obsahová náplň účtu 549 - Manká a škody je definovaná v § 68 ods. 8 postupov účtovania pre podnikateľov. Podľa tohto ustanovenia na účte 549 - Manká a škody sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku (hmotnom aj nehmotnom), manko nakúpených zásob, ako aj zásob vlastnej výroby. Na tomto účte sa neúčtuje úbytok zásob do výšky stanovenej normy prirodzených úbytkov. Ak dôjde ku škode, ktorá sa dá opravou odstrániť, napr. poškodenie motorového vozidla, nepôjde o škodu, ale o opravu majetku.
Škody vzniknuté z mimoriadnych príčin, napríklad v dôsledku živelnej pohromy, sa účtujú na účte 582 - Škody. Škoda na finančnom majetku sa bude účtovať v prípadoch, keď došlo k neodstrániteľnému poškodeniu alebo zničeniu, alebo ku krádeži neznámym páchateľom, na účte 569 - Manká a škody na finančnom majetku. Náhrada škody sa bude účtovať na účte 668 - Ostatné finančné výnosy.
Manko na finančnom majetku zavinené zodpovedným pracovníkom sa obyčajne účtuje ako náhrada voči zamestnancovi na účte 335 - Pohľadávky voči zamestnancom. V takomto prípade sa však namiesto slova manko používa slovo schodok v pokladničnej hotovosti a ceninách.
Účtovanie nároku na náhradu škody voči poisťovni
Vo väčšine prípadov si účtovné jednotky dávajú majetok poistiť. Ak účtovná jednotka má poistený majetok proti škode, v prípade jej vzniku bude účtovať aj o nároku voči poisťovni. Podľa § 55 ods. 9 postupov účtovania nárok na náhradu škody voči poisťovni sa účtuje na ťarchu účtu 378 - Iné pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, ak pôjde o nárok týkajúci sa škody, ktorá sa udiala v hospodárskej činnosti. V mnohých prípadoch si účtovná jednotka uplatňuje aj náhradu škody voči zodpovednému pracovníkovi.
Účtovná jednotka o škode bude účtovať v deň uskutočnenia účtovného prípadu, teda v deň, kedy sa škoda na vozidle stala. O nároku na náhradu škody od poisťovne bude účtovná jednotka počas účtovného obdobia účtovať buď predpisovo, keď sa škoda stala, alebo až vtedy, keď účtovná jednotka obdrží náhradu od poisťovne.
Podľa § 48 ods. 3 postupov účtovania účtovná jednotka, ak do dňa zostavenia účtovnej závierky neobdrží náhradu škody od poisťovne, výšku náhrady určí na základe zmluvy, prípadne iného dokladu (predbežná suma vyčíslenia náhrady škody od poisťovne sa určí v dohadnej výške), ktorý zaúčtuje na príslušnom účte pohľadávky, na ktorom sa náhrada od poisťovne účtuje, ale na samostatnom analytickom účte (účet 378-Aú). V nasledujúcom účtovnom období bude účtovná jednotka účtovať o skutočne prijatej výške, prípadne o rozdiele, ak suma nebola určená presne.
DPH a náhrada škody
Pri posudzovaní, či požadovaná finančná náhrada má vstupovať do základu dane na účely DPH, je potrebné skúmať, či v danej situácii ide o predmet dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“); t.j. či ide o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu v Slovenskej republike zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Dodanie tovaru alebo poskytnutie služby sa vykoná „za protihodnotu“, ak existuje priama súvislosť medzi dodaním tovaru resp. poskytnutím služieb a prijatou protihodnotou. Táto priama súvislosť existuje len vtedy, ak medzi dodávateľom a príjemcom plnenia existuje právny vzťah. Ak požadovaná odplata iba nahrádza škodu, ktorú platiteľ dane utrpel, a teda nie je protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, nie je vzhľadom na jej povahu predmetom DPH. Môže ísť napríklad o odškodnenie za odstúpenie od zmluvy ešte pred samotnou realizáciou transakcie, náhrada za poškodenie tovaru, a pod. Ak by v takomto prípade platiteľ dane neoprávnene uviedol DPH na faktúre, ktorou požaduje náhradu škody, jej príjemcovi nevznikne právo na odpočítanie dane.
Samotné odstránenie poškodenia (napr. oprava tovaru) predstavuje z hľadiska DPH dodanie služby, a teda podlieha dani. Ak je dodávateľ služby platiteľ dane, vyhotoví faktúru za opravu s DPH. Na druhej strane platiteľ dane, ktorý škodu utrpel a zabezpečil odstránenie poškodenia (opravu) svojho majetku u dodávateľa, môže si v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom o DPH daň na základe prijatej faktúry odpočítať.
Pri zvažovaní DPH dôsledkov požadovaných úhrad je potrebné venovať osobitnú pozornosť sumám, ktoré vo svojej podstate predstavujú protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby, bez ohľadu na označenie týchto súm ako náhrada, kompenzácia, poplatok, a podobne. V praxi sa môžu zmluvné strany zaviazať platiť rôzne sumy podľa konkrétnych zmluvných okolností, ako napríklad poplatok za márnu jazdu, kompenzáciu odberateľa za prestoj, sumu za neskoré vrátenie prepravného kontajnera, sumu platenú pri predčasnom ukončení lízingovej alebo nájomnej zmluvy, a pod. Ak sú úhrady uskutočnené v súvislosti s dodaním tovarov a služieb na základe zmluvne dohodnutých podmienok, majú byť považované za protihodnotu, a teda vstupovať do základu dane. Pre uplatnenie pravidiel DPH je nevyhnutné zohľadniť hospodársku realitu danej transakcie.
Časové limity pre uplatnenie nároku na náhradu škody
Právo domáhať sa náhrady škody je majetkovým právom a preto podlieha premlčaniu. Premlčanie predstavuje kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého síce právo nezaniká, ale bráni jeho vymáhateľnosti. Preto ak poškodený neuplatní svoj nárok na náhradu škody v rámci premlčacej doby, po jej uplynutí mu ho súd spravidla neprizná, a to v závislosti od toho, či druhá strana predloží námietku premlčania alebo nie.
Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, premlčacia doba je 10-ročná.
Možnosti uplatnenia nároku
Ak ste utrpeli ujmu v dôsledku protiprávneho činu, môžete sa obrátiť na súd, aby osobu zodpovednú za protiprávny čin odsúdil na odškodnenie vašej ujmy. Získate teda náhradu škody. Ak osoba zodpovedná za ujmu spáchala trestný čin, nárok na náhradu škody si môžete uplatniť v rámci trestného konania. Keď občianskoprávny alebo trestný sudca stanoví sumu, obeť má voči odsúdenému pohľadávku a odsúdený sa stáva dlžníkom.
Žiadosť o náhradu škody môžete predložiť aj priamo na pojednávaní v rámci konania pred sudcom. Žiadosť sa predloží ústne alebo písomne. Vaša žiadosť musí umožňovať náhradu škody za všetky ujmy, ktoré ste utrpeli. Musíte ju presne určiť a poskytnúť dôkazy (faktúry, fotografie z miesta nehody). Svoju žiadosť musíte vyčísliť, neuplatňuje sa minimum ani maximum.
Ak však prokurátor republiky nezačal vyšetrovanie, hoci obeť sa domnieva, že došlo k trestnému činu, a želá si, aby jej bola poskytnutá náhrada škody, za určitých podmienok sa môže obrátiť priamo na vyšetrujúceho sudcu vďaka žalobe súkromnej osoby o náhradu škody. Vyšetrujúci sudca môže v tom prípade sťažovateľa požiadať, aby zaplatil určitú peňažnú sumu, ktorej výšku určí na základe jeho príjmov. Vyplatená suma sa nazýva depozit.
Podobne, keď prokurátor republiky nestíhal osobu pred súdom, obeť môže podať „súkromnú trestnú žalobu“ (citation directe) pred trestným súdom a začať trestné a občianskoprávne konanie proti obžalovanému.
Právna pomoc a podpora pri vymáhaní
Môže sa poskytnúť právna pomoc s cieľom, aby časť alebo celú výšku honorárov advokátov a súdnych poplatkov, ktoré počas konania vznikli osobám s nedostatočnými finančnými prostriedkami, na seba prevzal štát. Pri najzávažnejších trestných činoch sa udeľuje bez uplatnenia podmienok týkajúcich sa prostriedkov (pozri zoznam v článku 9-2 zákona č. 91-647 z 10. júla 1991).
Service d’Aide au Recouvrement des Victimes d'Infractions - SARVI (služba podpory pre obete trestných činov pri vymáhaní pohľadávok) zriadená v rámci záručného fondu takisto môže pomôcť s vymáhaním náhrady škody (a súm súdnych poplatkov) priznaných súdom výlučne v trestnom konaní. Táto služba obeti vyplatí sumu (ktorej výška závisí od vyneseného rozsudku) a ujme sa vymáhania dlžných súm od odsúdeného. Každé tri mesiace budete informovaný o výsledku úsilia vyvinutého vo váš prospech. Pri tomto postupe je teda vylúčené, aby ste sa sami obrátili na súdneho exekútora. SARVI využíva právne prostriedky dostupné podľa zákona. Svoju žiadosť musíte spísať najneskôr jeden rok po vynesení konečného rozsudku. Ak výbor CIVI zamietol vašu žiadosť o náhradu škody, máte jeden rok od oznámenia tohto zamietnutia na to, aby ste sa obrátili na SARVI.