Študijné voľno predstavuje dôležitý nástroj na podporu vzdelávania a profesijného rozvoja zamestnancov. Umožňuje im získať nové vedomosti a zručnosti, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu ich kvalifikácie a efektívnejšiemu výkonu práce. V slovenskom právnom prostredí je problematika študijného voľna upravená predovšetkým Zákonníkom práce a zákonom o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Tento článok sa zaoberá problematikou študijného voľna z pohľadu slovenského právneho poriadku, so zameraním na podmienky jeho poskytovania, najmä pre pedagogických a odborných zamestnancov, ale aj pre zamestnancov v zdravotníctve.
Študijné voľno podľa Zákonníka práce
Zákonník práce upravuje študijné voľno v § 140. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. V praxi to znamená, že ak zamestnávateľ súhlasí so štúdiom zamestnanca, môže mu poskytnúť platené voľno na účasť na výučbe, skúšky a štátnice. Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa.
Zvyšovanie kvalifikácie a dohoda so zamestnávateľom
Ak zamestnanec zvyšuje svoju kvalifikáciu na základe vlastného rozhodnutia a nie na základe požiadavky zamestnávateľa, nemá automaticky nárok na študijné voľno. V takom prípade záleží na dohode so zamestnávateľom, ktorý môže, ale nemusí poskytnúť voľno, prípadne neplatené voľno. Pokiaľ nemáte uzatvorenú so zamestnávateľom Dohodu o zvýšení kvalifikácie, tak nárok na študijné voľno nemáte. Zamestnávateľ so zamestnancom môže túto dohodu uzatvoriť, čiže nemá povinnosť. Dohoda musí byť uzatvorená samozrejme na začiatku štúdia.
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu o zvyšovaní kvalifikácie podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce. Táto dohoda upravuje podmienky poskytovania pracovného voľna, náhrady mzdy a prípadnú povinnosť zamestnanca zotrvať po skončení štúdia v pracovnom pomere u zamestnávateľa. Ak predpokladané náklady na zvyšovanie kvalifikácie dosahujú aspoň 1700 eur, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorá zaväzuje zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere po dobu maximálne piatich rokov. Zamestnanec nemá právny nárok na pomoc zamestnávateľa pri zvyšovaní jeho kvalifikácie. Právny nárok zamestnanca uzavretím kvalifikačnej dohody ako zmluvný nárok vzniká. Jeho rozsah ale určuje samotná kvalifikačná dohoda. Spôsob, akým sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie je:
- poskytovanie pracovného voľna,
- náhrada mzdy za čas poskytnutého pracovného voľna,
- náhrada nákladov štúdia (školné, cestovné...).
Pokiaľ ide o prekážku v práci nevyhnutnú pre zvýšenie vašej kvalifikácie, tak zamestnávateľ ju musí vždy akceptovať (napr. prac. voľno v deň prednášky, cvičenia, skúšky alebo zápočtu), aj vtedy, ak by vaša kvalifikačná dohoda neobsahovala takýto výpočet, keďže základným záväzkom vášho zamestnávateľa je umožniť vám zvýšiť si kvalifikáciu. Minimálny rozsah pritom určuje § 140 ods. 3 ZP.
Ustanovenie tohto paragrafu považuje za prekážku nevyhnutnú pre zvýšenie kvalifikácie:
- 2 dni na prípravu na skúšku,
- 5 dní na prípravu na záverečnú skúšku,
- 40 dní na prípravu na všetky štátne skúšky, resp. dizertačné skúšky v jednom stupni vysokoškolského vzdelávania,
- 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.
Nemožno ale vylúčiť, že kvalifikačná dohoda bude výslovne obsahovať odlišné dojednania.
Študijné voľno pre pedagogických a odborných zamestnancov
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch upravuje profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov. Podrobnosti o profesijnom rozvoji a jednotlivých druhoch vzdelávania obsahuje aj vyhláška MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji. Profesijný rozvoj sa riadi podľa plánu profesijného rozvoja, ktorý vydáva riaditeľ školy po prerokovaní so zriaďovateľom a zástupcami zamestnancov. U nás to je tak, že vás musí riaditeľka zahrnúť do "plánu rozvoja", v tom prípade máte nárok na 5 dní študijného voľna za rok.
Rozsah pracovného voľna na profesijný rozvoj
Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. má pedagogický zamestnanec nárok na päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na profesijnom rozvoji uskutočňovanom prostredníctvom vzdelávania, odbornej stáže a tvorivých aktivít. Riaditelia škôl a vedúci pedagogickí zamestnanci majú nárok na ďalších päť pracovných dní na účasť na rozširujúcom module funkčného vzdelávania.
Kvalifikačné vzdelávanie
Kvalifikačné vzdelávanie slúži na získanie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca. Organizuje sa ako doplňujúce pedagogické štúdium pre kategórie učiteľ, vychovávateľ, majster odbornej výchovy, školský tréner a pedagogický asistent.
Rozširujúce štúdium
Rozširujúce štúdium je určené na získanie kvalifikačného predpokladu v kategórii učiteľ na vyučovanie ďalších aprobačných predmetov alebo predmetov podľa štátneho vzdelávacieho programu.
Atestácie
Atestácie sa vykonávajú v súlade s § 59 až 62 zákona č. 138/2019 Z. z. a § 7 vyhlášky MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z.
Pre posudzovanie kvalifikácie pedagogického zamestnanca je dôležité, že zamestnávateľ posudzuje kvalifikačné predpoklady podľa § 14 ods. 1 zákona o pedagogických zamestnancoch. Zamestnávateľ porovná doklady o vzdelaní s vyhl. MŠVVaM SR, Príloha 1, 1. diel, I. časť, Oddiel A body 2, 4 alebo 5. Ak pedagogický zamestnanec získal vzdelanie uvedené v niektorom z uvedených bodov, bude po zaradení do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec zaradený do 7. stupňa. Vysokoškolské vzdelanie I. stupňa je požadovaným stupňom vzdelania na výkon pracovnej činnosti učiteľa materskej školy. Vykonaná atestácia platí pre vyžadovaný stupeň vzdelania, na ktorom sa spĺňa kvalifikačný predpoklad a kategóriu. Od 1.1.2026 bude zaradený v kariérnom stupni pedagogický zamestnanec s 1. stupňom.
Funkčné vzdelávanie
Pedagogický zamestnanec, ktorý nezískal profesijné kompetencie potrebné na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca, je povinný absolvovať funkčné vzdelávanie do 31. decembra 2026. Povinnosť absolvovať funkčné vzdelávanie, teda základný program a rozširujúci program - úhrnne 220 hodín - sa týka všetkých vedúcich pedagogických zamestnancov a vedúcich odborných zamestnancov. V súčasnom období platí, že funkčné vzdelávanie má vedúci pedagogický zamestnanec a vedúci odborný zamestnanec absolvovať do 31.8.2026. Riaditeľ, ktorý absolvoval funkčné vzdelávanie v roku 2007, mal povinnosť absolvovať funkčné inovačné vzdelávanie a funkčné inovačné vzdelávanie podľa zákona č. 317/2009 Z. z. v roku 2014, sa považuje za riaditeľa, ktorý absolvoval celé funkčné vzdelávanie podľa zákona č. 138/2019 Z.
Financovanie profesijného rozvoja
Náklady spojené s profesijným rozvojom a atestáciami hradí zamestnávateľ, ak je vzdelávanie v súlade s plánom profesijného rozvoja školy. Výnimkou je adaptačné vzdelávanie a aktualizačné vzdelávanie, ktoré hradí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či bolo toto vzdelávanie zahrnuté v pláne profesijného rozvoja. Ministerstvo školstva môže poskytnúť dotáciu na podporu aktivít profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov.
Povinnosti zamestnanca
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.
Študijné voľno v zdravotníctve
Pretože pracujete v zdravotníctve, budú sa na vás vzťahovať tiež ustanovenie § 140 ods. 4 ZP, ktoré hovorí o 5 dňoch pracovného voľna s náhradou mzdy v jednom kalendárnom roku na sústavné vzdelávanie.
Riešenie situácie odmietnutia poskytnutia študijného voľna
V prípade, že riaditeľ školy odmietne poskytnúť pracovné voľno s náhradou funkčného platu na vzdelávanie v rámci kontinuálneho vzdelávania (profesijný rozvoj) s odôvodnením, že zamestnanec spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady, je potrebné preskúmať, či dané vzdelávanie spadá do kategórií vzdelávania, na ktoré má pedagogický zamestnanec nárok podľa zákona č. 138/2019 Z. z.
Odporúčania
- Preštudovať plán profesijného rozvoja: Zistiť, či je dané vzdelávanie zahrnuté v pláne profesijného rozvoja školy.
- Komunikácia s riaditeľom: Otvorene komunikovať s riaditeľom a argumentovať svojím nárokom na základe zákona č. 138/2019 Z. z.