Problematika študijného voľna pred atestáciou je kľúčová pre profesijný rozvoj mnohých zamestnancov, najmä v sektoroch školstva a zdravotníctva. Tento článok sa zameriava na podmienky a možnosti, ktoré zákonodarca ponúka pedagogickým a zdravotníckym zamestnancom v súvislosti so vzdelávaním a prípravou na atestácie, s dôrazom na právny rámec a praktické aspekty.
Právny rámec vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie
Povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov v oblasti vzdelávania zamestnancov upravuje Zákonník práce (ďalej aj „ZP“) najmä v § 140 a v § 153 až § 155. Podľa § 153 Zákonníka práce sa zamestnávateľ stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Uvedené pojmy však nie sú v Zákonníku práce bližšie definované. Len v § 154 ods. 3 ZP sa uvádza, že prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie.
Určenie kvalifikačných nárokov na jednotlivé pracovné miesta je vecou rozhodnutia každého zamestnávateľa, samotný ZP kvalifikačné predpoklady neustanovuje. Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku určiť na vykonávanie niektorých pracovných činností kvalifikačné požiadavky (zameranie alebo odbor vzdelania, absolvovanie odborného kurzu, ktorý súvisí s vykonávaním pracovnej činnosti, alebo ďalšie kvalifikačné požiadavky).
Prehlbovanie kvalifikácie
Z § 154 ods. 3 ZP vyplýva zamestnancovi povinnosť sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Na rozdiel od zvyšovania kvalifikácie v prípade prehlbovania kvalifikácie na prácu dohodnutú v pracovnej zmluve sa dohoda neuzatvára, pokiaľ predpokladané náklady zamestnávateľa na prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca nedosahujú aspoň 1 700 eur. V takom prípade sa dohoda môže uzatvoriť, musí mať písomnú formu a musí obsahovať rovnaké náležitosti ako dohoda o zvýšení kvalifikácie.
Zvyšovanie kvalifikácie
Zvyšovaním kvalifikácie je podľa § 140 Zákonníka práce účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ môže v súlade s § 140 ods. 2 ZP poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa.
Na rozdiel od prehlbovania kvalifikácie nemôže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu. Starostlivosť zamestnávateľa o zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov nie je právnou povinnosťou zamestnávateľa. Ak si zamestnanec z vlastnej iniciatívy chce zvýšiť kvalifikáciu, je na rozhodnutí zamestnávateľa, či to zamestnancovi umožní.
Dohoda o zvýšení kvalifikácie
Ak zamestnávateľ vysloví súhlas so zvýšením kvalifikácie zamestnanca, musí zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy podľa § 140 ods. 2 ZP v rozsahu uvedenom v odseku 3 tohto paragrafu. Pretože súhlas zamestnávateľa so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca je spojený s vynaložením výdavkov zo strany zamestnávateľa, je v záujme zamestnávateľa, aby mu tieto náklady boli zo strany zamestnanca kompenzované odpracovaním určitého počtu rokov u zamestnávateľa, resp. úhradou nákladov vynaložených na zvýšenie jeho kvalifikácie.
Zákonník práce v § 155 umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom dohodu, ktorá je právnou formou stabilizácie zamestnanca. Touto dohodou sa na jednej strane zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Na druhej strane sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere. Ak zamestnanec tento stabilizačný záväzok nesplní, vznikne mu povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Zákonník práce predpisuje písomnú formu dohody, inak je neplatná. Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere však nesmie prekročiť päť rokov. Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov.
Ak zamestnanec vykonáva opravnú skúšku, za pracovné voľno poskytnuté na jej vykonanie mu nepatrí náhrada mzdy (§ 140 ods. 5 ZP). Táto náhrada nepatrí ani vtedy, ak by to bolo dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Nároky na pracovné voľno pre pedagogických zamestnancov
Vzdelávanie pedagogických zamestnancov upravuje zákon č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je účinný od 1. septembra 2019. Tento zákon, spolu s vyhláškou MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji, podrobne upravuje profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov.
V zmysle ustanovenia § 54 vyššie uvedeného zákona, pedagogickému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní a ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie. To znamená, že učiteľ má nárok na platené voľno na vzdelávanie a prípravu na atestáciu.
Zákon č. 138/2019 Z. z. v § 82 ukladá povinnosť zamestnávateľovi udeliť pedagogickým a odborným zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 5 pracovných dní v kalendárnom roku (nie školskom roku!) na profesijný rozvoj, kam patrí aj vzdelávanie. Ide teda o 37,5 hodiny pracovného voľna s náhradou mzdy, ktoré môže udeliť v príslušnom kalendárnom roku, čo je vlastne jeden týždenný ustanovený pracovný čas.
Typy profesijného rozvoja a nároky na voľno:
- Kvalifikačné vzdelávanie: Cieľom je získanie kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca (napr. doplňujúce pedagogické štúdium). Pedagogickému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku.
- Funkčné vzdelávanie: Zamerané na získanie profesijných kompetencií na výkon činnosti vedúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca.
- Adaptačné a aktualizačné vzdelávanie: Zamestnávateľ podporuje profesijný rozvoj poskytovaním adaptačného a aktualizačného vzdelávania v pracovnom čase.
- Príprava a vykonanie atestácie: Pracovné voľno na prípravu a vykonanie prvej alebo druhej atestácie môže zamestnanec čerpať aj viackrát v prípade, ak vykonáva atestáciu opakovane.
Plán profesijného rozvoja
Profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov v školách a v školských zariadeniach sa riadi podľa plánu profesijného rozvoja, ktorý vyplýva zo zamerania školy, školského zariadenia alebo zo zamerania zariadenia sociálnej pomoci. Plán profesijného rozvoja vydáva riaditeľ školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci po prerokovaní so zriaďovateľom, zástupcami zamestnancov a v pedagogickej rade, ak je zriadená. Plán profesijného rozvoja vydáva riaditeľ školy, riaditeľ školského zariadenia a riaditeľ zariadenia sociálnej pomoci najmenej na jeden školský rok a najviac na päť školských rokov.
Študijné voľno pre zdravotníckych zamestnancov
Novela Zákonníka práce účinná od 01.09.2011 zaviedla nový § 140 ods. 4, podľa ktorého „zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, pracovné voľno päť dní v rámci kalendárneho roka na sústavné vzdelávanie a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku."
Ošetrovateľskú starostlivosť vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb môžu vykonávať iba zamestnanci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. Zdravotnícky zamestnanec v zariadení musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“).
Podľa § 3 Zákona o zdravotnej starostlivosti je zdravotnícke povolanie súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zabezpečovaní záchrannej zdravotnej služby, ochrane zdravia ľudí, lekárskej posudkovej činnosti, zaobchádzaní s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, výkone kontroly poskytovania zdravotnej starostlivosti, ochrany zdravia ľudí a lekárskej posudkovej činnosti a pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou.
Podľa § 27 Zákona o zdravotnej starostlivosti je zdravotníckym pracovníkom fyzická osoba vykonávajúca nasledovné zdravotnícke povolania:
- lekár
- zubný lekár
- farmaceut
- sestra
- pôrodná asistentka
- fyzioterapeut
- verejný zdravotník
- zdravotnícky laborant
- asistent výživy
- dentálna hygienička
- rádiologický technik
- zdravotnícky záchranár
- zubný technik
- technik pre zdravotnícke pomôcky
- optometrista
- farmaceutický laborant
- masér
- očný optik
- ortopedický technik
- zdravotnícky asistent
- zubný asistent
- sanitár
V praxi to znamená, že ak povolanie zamestnanca spadá pod zdravotnícke povolanie, má nárok na platené pracovné voľno na sústavné vzdelávanie bez ohľadu na to, či pracuje v zdravotníckom alebo nezdravotníckom zariadení (napr. domov dôchodcov).
Financovanie profesijného rozvoja a daňové aspekty
Náklady spojené s profesijným rozvojom a atestáciami hradí zamestnávateľ, len ak je vzdelávanie v súlade s plánom profesijného rozvoja školy a školského zariadenia s výnimkou adaptačného vzdelávania a aktualizačného vzdelávania, ktoré hradí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či toto vzdelávanie bolo v uvedených plánoch školy alebo školského zariadenia. Okrem uvedeného spôsobu financovania vzdelávania v profesijnom rozvoji ministerstvo školstva môže poskytnúť z kapitoly ministerstva školstva dotáciu zameranú na podporu aktivít profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl, školských zariadení alebo zariadení sociálnej pomoci.
Daňové výdavky a oslobodenie od dane
V nadväznosti na vzdelávanie upravené v Zákonníku práce sa oslobodenie od dane z príjmov zo závislej činnosti v súlade s § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov vzťahuje na prehlbovanie kvalifikácie vykonávané v súlade s § 154 ods. ZP.
Ak sa počas účasti na aktivitách spojených s doškoľovaním poskytuje mzda, funkčný plat a pod., tento príjem nie je oslobodený u zamestnanca od dane, ale ide o zdaniteľný príjem. Ak sa vzdelávacie aktivity uskutočňujú mimo miesta pravidelného pracoviska, má zamestnanec nárok na cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, ktoré sa posudzujú podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. nie sú predmetom dane.
Pokiaľ je zamestnávateľ subjekt, ktorého príjmy podliehajú dani z príjmov, možno uňho uznať za daňové výdavky len také výdavky spojené so vzdelávaním zamestnanca, ktoré súvisia s jeho činnosťou a pracovným zaradením. To sa týka mzdy zamestnanca, úhrady poplatkov za školenia, kurzy a náhrady cestovných výdavkov.
Náklady zamestnávateľa vynaložené v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca podľa § 140 a § 155 Zákonníka práce možno uplatniť ako daňové výdavky len v prípade vzdelávania, ktoré súvisí s predmetom činnosti zamestnávateľa a s pracovným zaradením zamestnanca. Podmienkou je, aby zamestnanec využíval získanú kvalifikáciu u zamestnávateľa. Zamestnávateľ musí tiež preukázať, že zvýšenie kvalifikácie je potrebné na výkon jeho činnosti.