Nárok na stravný lístok a stravovanie pri rôznych typoch pracovných úväzkov a situáciách

Problematika nároku na obed a stravné lístky pri skrátenom pracovnom čase je častou otázkou zamestnancov aj zamestnávateľov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, zohľadňujúc legislatívu a bežné pracovné scenáre. Zákonník práce stanovuje určité pravidlá, ale v praxi vznikajú rôzne situácie vyžadujúce si individuálne posúdenie. Stravné lístky, alebo ľudovo „gastráče“, sú jedným z najrozšírenejších a najobľúbenejších zamestnaneckých benefitov na Slovensku. Napriek tomu, že ich pozná takmer každý, okolo ich poskytovania panuje množstvo nejasností.

Vedeli ste napríklad, že na „gastráč“ nemáte nárok počas dovolenky alebo že pri veľmi dlhej zmene vám môže zamestnávateľ poskytnúť dva? A viete, že si od roku 2023 môžete namiesto lístkov vybrať aj finančný príspevok?

Základné princípy stravovania zamestnancov podľa Zákonníka práce

Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, konkrétne § 152, definuje povinnosti zamestnávateľa v oblasti zabezpečenia stravovania zamestnancov. Základným princípom je, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy.

Kľúčové body povinností zamestnávateľa

• Povinnosť zamestnávateľa: Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom. Táto povinnosť sa týka každého zamestnávateľa bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Navyše má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.
• Formy stravovania: Zamestnávateľ stravovanie zabezpečuje podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja. Stravovanie môže byť zabezpečené vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (napr. stravné lístky). Zamestnávateľ môže jednotlivé formy zabezpečenia stravovania aj kombinovať.
• Teplé jedlo a nápoj: Zamestnávateľ zabezpečuje najmä poskytovanie jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.
• Finančný príspevok: Zamestnávateľ môže vo výnimočných prípadoch poskytnúť finančný príspevok, ak stravovanie neumožňujú podmienky výkonu práce alebo ak zamestnanec predloží lekárske potvrdenie o závažnom ochorení tráviaceho traktu, ktoré vyžaduje dodržiavanie prísnej špeciálnej diéty. Od 1.3.2021 bola novelou Zákonníka práce umožnená zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, zvoliť si namiesto už zavedenej formy stravných lístkov formu finančného príspevku. V oboch prípadoch je výška príspevku rovnaká. Ak si zamestnanec nevyberie finančný príspevok, od 1.1.2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta). Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska.
• Pracovná cesta: Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí stravné, čo predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu.

Nárok na stravu pri pracovnej zmene nad 4 hodiny

Každý zamestnanec, ktorý pracuje na hlavný pracovný pomer, má nárok na stravné lístky, pokiaľ je v práci viac ako 4 hodiny. Ak máte úväzok presne na 4 hodiny, zamestnávateľ vám nemusí poskytnúť teplé jedlo. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny.

Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte. Ak vaša zmena trvá presne 4 hodiny, nárok vám ešte nevzniká.

Situácie a ich riešenia:

• Zamestnanec pracuje denne viac ako 4 hodiny: Ak zamestnanec so skráteným úväzkom pracuje v niektoré dni viac ako 4 hodiny, má za tieto dni nárok na stravný lístok alebo inú formu stravovania zabezpečenú zamestnávateľom. Napríklad, zamestnanec s 20-hodinovým týždenným úväzkom pracuje niekedy 3 hodiny a niekedy 8 hodín denne. Za dni, kedy odpracuje viac ako 4 hodiny, má nárok na stravný lístok.
• Zamestnanec pracuje denne menej ako 4 hodiny: Ak zamestnanec nikdy nepracuje viac ako 4 hodiny denne, nárok na stravu mu nevzniká.
• Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času: Ak má zamestnanec nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a v niektoré dni pracuje viac a v iné menej, posudzuje sa nárok na stravu za každý deň zvlášť.
• Pracovná zmluva a stravovanie: Ak má zamestnanec v pracovnej zmluve stanovený pracovný čas napríklad 20 hodín týždenne rozvrhnutých na päť pracovných dní, ale reálne pracuje denne menej ako 4 hodiny, nárok na stravu mu nevzniká. V takomto prípade je možné zvážiť úpravu pracovnej zmluvy (napr. na 4 dni po 5 hodín), aby zamestnanec nárok na stravu získal.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Príklad: Máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne. Nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Príklad z praxe: Skrátený úväzok po PN

Dobrý deň, vraciam sa do práce po dlhodobej PN a chcela by som si skrátiť úväzok. Nechcem však prísť o stravný lístok. Mám nárok na stravný lístok, keď odrobím týždenne 22,5 hodín, teda denne 4,5 hodiny? Vlastne by som robila od 6:00 - 11:00 aj s 30-minútovou prestávkou. Ďakujem.

Odpoveď: Áno, máte nárok na stravný lístok. Ak odrobíte denne 4,5 hodiny, spĺňate podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny, čím vám nárok na stravné vzniká.

Dohodári a konatelia

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie.

Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov. Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.

Príklad 1: Podnikateľka Regína zamestnáva 4 brigádnikov, z toho dvoch dôchodcov na dohodu o pracovnej činnosti a počas letných prázdnin aj dvoch študentov na dohodu o brigádnickej práci študentov. Študenti vykonávajú prácu denne dlhšie ako 4 hodiny (pracujú 8 hodín denne), preto sa Regína rozhodla, že im zabezpečí stravovanie (stravný lístok) tak ako ostatným zamestnancom.

Prestávky v práci a stravovanie

Zákonník práce stanovuje nárok na prestávku v práci na odpočinok a jedenie pre zamestnancov, ktorých pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín. Táto prestávka sa nezapočítava do pracovného času.

• Pracovná zmena nad 6 hodín: Zamestnanec má nárok na prestávku v trvaní najmenej 30 minút.
• Pracovná zmena do 6 hodín: Zamestnanec nemá automaticky nárok na prestávku podľa Zákonníka práce.

Možnosti pre zamestnávateľa:

• Poskytnutie prestávky aj pri kratšom pracovnom čase: Zamestnávateľ môže, ale nemusí, poskytnúť prestávku aj zamestnancom s kratším pracovným časom ako 6 hodín. Je to jeho rozhodnutie.
• Stravovanie vo vlastnom zariadení: Ak zamestnávateľ poskytuje stravovanie vo vlastnom zariadení, môže určiť, že zamestnanci s 6-hodinovým pracovným časom, ktorí si objednajú stravu, musia odpracovať 6,5 hodiny (vrátane prestávky na obed), zatiaľ čo tí, ktorí stravu nemajú, môžu ísť po 6 hodinách domov.

Minimálna hodnota stravovacej poukážky a príspevok zamestnávateľa

Príspevok od zamestnávateľa na stravný lístok musí byť minimálne 55 %. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, ak zabezpečuje stravovanie mimo vlastnú kantínu alebo jedáleň. Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby formou stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín.

Aktuálne v roku 2026 majú gastrolístky minimálnu hodnotu 6,98 € a maximálnu 9,30 €. V roku 2025 sa naposledy menila ich výška a je možné, že sa zvýši aj v roku 2026.

Vývoj hodnôt stravného a príspevkov

Mechanizmus zvyšovania súm stravného upravuje § 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Sumy sa zvyšujú na základe údajov o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Ak kumulatívny index oproti poslednej úprave vzrastie o najmenej 5 %, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže pristúpiť k úprave súm stravného. Sumy stravného sa naposledy zvyšovali od 1. apríla 2025, na základe opatrenia MPSVR SR č. 211/2024 Z. z. V roku 2025 Štatistický úrad SR zaznamenal ďalší nárast cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní o viac ako 5 % oproti januáru 2025. Na základe týchto údajov Ministerstvo vydalo opatrenie č. 333/2025 Z. z., ktorým sa výška stravného opätovne upravuje od 1. decembra 2025.

Znamená to, že ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravný lístok v hodnote napríklad 6,98 €, zamestnávateľ na neho prispieva sumou minimálne 3,84 € (55 % z 6,98 €) a zamestnanec sumou 3,14 €. Suma 3,14 € sa strháva z mesačnej mzdy zamestnanca. V súčasnosti je maximálny príspevok vo výške 5,12 € (55 % zo 9,30 €) podľa nových podmienok.

Príspevky na stravovanie z pohľadu zákona o dani z príjmov

Povinný príspevok zamestnávateľa na stravovanie v súlade so Zákonníkom práce je uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v zákone o dani z príjmov. Zamestnávateľ musí uhradiť svoj povinný príspevok na svoje náklady, ktoré pre neho predstavujú daňový výdavok.

Príspevok zo sociálneho fondu

Podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ uhradiť len časť alebo zvyšok hodnoty stravného lístka. Najčastejším prípadom z praxe je, že zamestnávateľ prispieva časť zo sociálneho fondu a časť uhrádza zamestnanec. Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov.

Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, dohodne sa v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ vo vnútornom predpise. Ak zamestnávateľ celú časť príspevku zamestnanca na stravný lístok vo výške 3,14 € uhradí z prostriedkov sociálneho fondu, potom zamestnanec nebude prispievať na stravovanie vôbec. Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu nebude pre zamestnanca predstavovať príjem podliehajúci dani z príjmov, teda bude príjmom oslobodeným od dane a poistných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Z pohľadu zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje do jeho nákladov. Daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu.

Oslobodenie od dane z príjmov

Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov. Novela Zákonníka práce a Zákona o dani z príjmov zjednotila od 1. 1. 2023 pravidlá pre oslobodenie príspevku na stravovanie zamestnancov.

Niektorí zamestnávatelia poskytujú príspevky nad rámec zákonom stanovenej sumy buď zo sociálneho fondu, alebo dobrovoľne z vlastných zdrojov. Ak zamestnávateľ prispieva nad rámec zákonného limitu, oplatí sa mu poskytnúť príspevok vo forme stravovacej poukážky, pretože jej celá hodnota je oslobodená od dane. Pri finančnom príspevku je suma nad limit považovaná za mzdu, z ktorej sa odvádzajú daň aj poistné.

Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

• Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov.
• Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Stravovanie a pracovná cesta

Ak vás zamestnávateľ vyšle na pracovnú cestu, máte nárok na stravné (tzv. diéty) podľa Zákona o cestovných náhradách. Zákaz súbehu: Za dni, kedy máte nárok na diéty, vám neprislúcha stravný lístok ani finančný príspevok od zamestnávateľa. V prípade, že je zamestnanec na pracovnej ceste, nevzniká mu za tento deň nárok na stravný lístok, ale na stravné. Suma stravného závisí od dĺžky trvania služobnej cesty a je rovnako oslobodená od dane a odvodov. Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).

Často sa stáva, že idete na pracovnú cestu do iného mesta. Ak sa zdržíte viac ako 5 hodín, získavate cestovné náhrady namiesto stravného lístka. Oveľa atraktívnejšie je to v zahraničí. Z práce vás môžu poslať napríklad do Česka, Rakúska, Maďarska alebo Poľska. Stačí, že danú krajinu navštívite čo i len na 2 minúty a zamestnávateľ vám tam neposkytne stravu, získavate nárok na cestovné náhrady. Výška diét závisí od konkrétnej krajiny.

Výška stravného pri pracovnej ceste v tuzemsku od 1.12.2025

V prípade, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, zamestnancovi prislúcha výška stravného v závislosti od trvania pracovnej cesty:

• pri trvaní cesty 5 až 12 hodín: 9,30 €
• pri trvaní cesty 12 až 18 hodín: 13,80 €
• pri trvaní cesty nad 18 hodín: 20,60 €

Stravné (diéty) pri zahraničnej pracovnej ceste od 1.12.2025

Nárok na stravné vzniká zamestnancovi aj v prípade pracovnej cesty do zahraničia. Zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu patrí za každý kalendárny deň stravné v eurách alebo v cudzej mene.

Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine. Člení sa na tri pásma:

• do 6 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 6 hodín až 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 100 % zo základnej sadzby stravného.

Prehľad základných sadzieb stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách uvádza Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.

Práca z domu a stravné

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu. S kartou UpDéjeuner si môžete objednať jedlo priamo domov aj cez službu Wolt. Ak pracujete z domu a nemáte čas pripraviť si obed vopred alebo ste počas práce dostali na niečo chuť, vyberte si obľúbenú reštauráciu, cukráreň alebo podnik vo vašom meste a zopár klikmi máte objednávku u seba. Stačí, ak v časti platobné údaje zvolíte kartu UpDéjeuner.

Kedy povinnosť zabezpečiť stravovanie nevzniká?

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie:

• Zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
• Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
• Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Vyplácanie stravného

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Príklad: Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli 5 dní PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o 5 kusov, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN. Práve vďaka stravovacej karte a zákazníckej zóne máte prehľad o všetkých transakciách, prijatých platbách či výdavkoch. Môžete si tak ľahko pozrieť a skontrolovať aj v takýchto situáciách, či vám zamestnávateľ poslal správnu sumu peňažných prostriedkov za daný mesiac.

Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia). Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi. Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.

Čo robiť, ak zamestnávateľ neposkytuje stravné lístky?

V prípade, že zamestnávateľ zamestnancovi neposkytuje stravu a rovnako ani príspevok na stravovanie, respektíve stravné lístky, zamestnanec má možnosť za účelom vymáhania svojich nárokov zo zamestnaneckého pomeru zvoliť obdobný postup ako v prípade, kedy zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu. V prvom rade je potrebné zamestnávateľa vyzvať na vydanie stravných lístkov, respektíve v prípade odmietnutia vydania mu zaslať predžalobnú výzvu, v ktorej bude špecifikovaný nárok zamestnanca. Zamestnanec má taktiež možnosť predmetné porušenie nároku na stravné oznámiť na príslušný inšpektorát práce, ktorý v prípade potvrdenia porušenia povinnosti zo strany zamestnávateľa, mu môže udeliť pokutu.

tags: #narok #na #stravny #listok #4 #hodiny