Komplexný sprievodca stravným a stravovaním v reštauráciách pre zamestnancov, živnostníkov a konateľov

Stravovanie zamestnancov je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti zamestnávateľa o svojich zamestnancov, upravené v § 140 Zákonníka práce. Zamestnávatelia musia zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Okrem toho má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.

Nárok na stravné a stravovanie

Zamestnanci v pracovnom pomere

Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte. Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 11 hodín, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť vám ďalšie stravovanie. Môže tak urobiť z dobrej vôle, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov v rámci tejto jednej pracovnej zmeny.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Napríklad, ak máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne, nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Dohodári a nárok na stravné

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov. Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.

Konatelia a spoločníci

Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však rovnako môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, a to či už prerokovaním so zástupcami zamestnancov, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa. V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Práca z domu a stravné

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávatelia môžu zabezpečiť stravovanie niekoľkými spôsobmi:

• Vlastné stravovacie zariadenie: Prevádzkovanie vlastnej jedálne priamo na pracovisku.
• Stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa: Dohoda s inou firmou o využívaní ich jedálne.
• Externý poskytovateľ stravovacích služieb: Spolupráca s reštauráciami, bufetmi a inými zariadeniami, ktoré majú oprávnenie poskytovať alebo sprostredkovávať stravovacie služby.
• Stravovacie poukážky (gastrolístky): Poskytovanie stravovacích poukážok, ktoré zamestnanci môžu využiť v rôznych stravovacích zariadeniach. Od roku 2023 sú stravovacie poukážky poskytované primárne v elektronickej forme (stravovacia karta), s výnimkou prípadov, keď ich použitie nie je možné.
• Finančný príspevok na stravovanie: Alternatívna možnosť pre zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení.

Zákon vyžaduje, aby stravovanie zodpovedalo zásadám správnej výživy. To znamená, že poskytovaná strava musí obsahovať potrebné výživové hodnoty, ktoré vychádzajú z odporúčaných výživových dávok pre jednotlivé skupiny obyvateľstva. Súčasťou stravy musí byť aj vhodný nealkoholický nápoj, ako napríklad čaj, ochutená malinovka, káva, mlieko alebo pitná voda. Zamestnávateľ nemá povinnosť starať sa o špeciálne požiadavky na stravu, ako napríklad pre vegetariánov alebo diabetikov.

Kedy zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie). Taktiež zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej, ani zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Zamestnávateľ musí uhradiť svoj povinný príspevok na svoje náklady, ktoré pre neho predstavujú daňový výdavok. Podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ uhradiť len časť alebo zvyšok hodnoty stravného lístka. Najčastejším prípadom z praxe je, že zamestnávateľ prispieva časť zo sociálneho fondu a časť uhrádza zamestnanec. Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, dohodne sa v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Minimálna hodnota stravného lístka od 1. decembra 2025

V prípade, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok, podľa Zákonníka práce musí hodnota stravného lístka predstavovať najmenej 75 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. decembra 2025 teda minimálna hodnota stravného lístka predstavuje 6,98 € (75 % z 9,30 €).

Znamená to, že ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravný lístok v hodnote napríklad 6,98 €, zamestnávateľ na neho prispieva sumou minimálne 3,84 € (55 % z 6,98 €) a zamestnanec sumou 3,14 €. Suma 3,14 € sa strháva z mesačnej mzdy zamestnanca. V súčasnosti je maximálny príspevok vo výške 5,12 € (55 % zo 9,30 €) podľa nových podmienok. Ak zamestnávateľ celú časť príspevku zamestnanca na stravný lístok vo výške 3,14 € uhradí z prostriedkov sociálneho fondu, potom zamestnanec nebude prispievať na stravovanie vôbec.

Zdaňovanie príspevkov na stravovanie zamestnancov

Na stravovanie nie je možné poskytovať finančné prostriedky v hotovosti. Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov. Od 1. 1. 2023 platia jednotné pravidlá pre oslobodenie príspevku na stravovanie zamestnancov. Ak zamestnávateľ prispieva nad rámec zákonného limitu, oplatí sa mu poskytnúť príspevok vo forme stravovacej poukážky, pretože jej celá hodnota je oslobodená od dane. Pri finančnom príspevku je suma nad limit považovaná za mzdu, z ktorej sa odvádzajú daň aj poistné.

Od 1. 12. 2025 je oslobodenie od dane z príjmov jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Stravné pri pracovnej ceste

Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje. Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne. Ak počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní zamestnanec vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

Výška stravného pri pracovnej ceste v tuzemsku od 1. decembra 2025

V prípade, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, zamestnancovi prislúcha výška stravného v závislosti od trvania pracovnej cesty:

• pri trvaní cesty 5 až 12 hodín: 9,30 €
• pri trvaní cesty 12 až 18 hodín: 13,80 €
• pri trvaní cesty nad 18 hodín: 20,60 €

Mechanizmus zvyšovania súm stravného upravuje § 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Sumy sa zvyšujú na základe údajov o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Ak kumulatívny index oproti poslednej úprave vzrastie o najmenej 5 %, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže pristúpiť k úprave súm stravného. V roku 2025 došlo k úprave súm stravného dvakrát: od 1. apríla 2025 a od 1. decembra 2025.

Porovnanie cestovných náhrad:

Stravné (diéty) pri zahraničnej pracovnej ceste od 1. decembra 2025

Nárok na stravné vzniká zamestnancovi aj v prípade pracovnej cesty do zahraničia. Zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu patrí za každý kalendárny deň stravné v eurách alebo v cudzej mene. Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine. Člení sa na tri pásma:

• do 6 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 6 hodín až 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 100 % zo základnej sadzby stravného.

Prehľad základných sadzieb stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách uvádza Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.

Krátenie stravného

Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera. Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.). Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie. Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín.

• Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %.
• Za bezplatne zabezpečený obed o 40 %.
• Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.

Určené stravné sa vypočíta ako nárok na stravné pre dané časové pásmo v rámci kalendárneho dňa mínus vypočítaná miera krátenia za bezplatne zabezpečené jedlo (raňajky, obed, večera) bez zaokrúhlenia. Zaokrúhľuje sa až vypočítané, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor. Týmto spôsobom sa zaokrúhľuje stravné za každý kalendárny deň samostatne, nezaokrúhľuje sa stravné za pracovnú cestu ako celok.

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania a pod). Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil, zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní tuzemskej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi.

Živnostníci a výdavky na stravné od 1. decembra 2025

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), teda napríklad živnostníci, ktorí uplatňujú preukázateľné daňové výdavky, si môžu do svojich výdavkov zahrnúť aj stravné. To nie je potrebné dokladovať bločkom, faktúrou za nákup jedla či stravovacích poukážok, avšak do daňových výdavkov si môžu uznať za každý odpracovaný deň sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. decembra 2025 si SZČO môžu uznať do daňových výdavkov 5,12 eura za odpracovaný deň. Živnostník si ju môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť. Pre živnostníkov to znamená menej administratívy a jednoduchší spôsob uplatnenia výdavkov. Na rozdiel od zamestnancov sa na nich nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.

tags: #narok #na #stravne #v #restauracii