Výplata PN v Rakúsku a dôležité termíny: Komplexný sprievodca pre Slovákov

Rakúsko je obľúbenou destináciou pre Slovákov hľadajúcich prácu. Preto je dôležité poznať systém nemocenského poistenia a s ním spojené nároky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o práceneschopnosti v Rakúsku, kto platí nemocenské dávky, ako postupovať pri práceneschopnosti a ďalšie dôležité informácie.

Registrácia a povinnosti cudzincov v Rakúsku

Po príchode do Rakúska sa musia všetci cudzinci do troch dní zaregistrovať na príslušnom obecnom úrade - Gemeindeamt. Tu musí nahlásiť svoju adresu na prihlasovacom lístku - Meldezettel, dostane osobné číslo, uvedené v registračnom formulári - Meldebestätigung. Občania Slovenskej republiky síce nepotrebujú povolenie na pobyt, avšak ak sa predpokladá pobyt dlhší ako tri mesiace, je potreba požiadať na regionálnom správnom úrade o povolenie na pobyt pre občanov Európskej únie - Lichtbildausweis für EWR-Bürger. Právne predpisy v Rakúsku umožňujú uzatvárať pracovné zmluvy aj ústne.

Zdravotné poistenie: Základný kameň sociálneho zabezpečenia

Európske právne predpisy stanovujú, že občania SR podliehajú predpisom o zdravotnom poistení len v jednom štáte, a to v štáte, kde vykonávajú zárobkovú činnosť. Všeobecne platí, že osoba, cestujúca do akéhokoľvek štátu Európskej únie s cieľom hľadania zamestnania, je slovenským poistencom až do doby, keď získa v cudzine prácu. V okamihu, keď táto osoba začne vykonávať zárobkovú činnosť v inom členskom štáte Európskej únie a EHP, začne podliehať tamojším právnym predpisom. Zdravotné poisťovne v daných krajinách vydávajú vlastné preukazy zdravotného poistenia.

Po ukončení pracovnej činnosti v inom členskom štáte je potreba sa opäť bezodkladne prihlásiť späť k slovenskej zdravotnej poisťovni. Zdravotná poisťovňa potom môže požadovať doklad o priebehu zdravotného poistenia v členskom štáte Európskej únie.

V súčasnosti majú v Rakúsku takmer všetci zamestnanci sociálne zabezpečenie. Výška príspevkov sociálneho zabezpečenia sa odvíja od výšky príjmov. Kompetentnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia je pre väčšinu zamestnaných "Gesundheitskasse". Registráciu do príslušnej sociálnej poisťovne vykonáva zamestnávateľ a zamestnancovi sa pridelí číslo sociálneho zabezpečenia (Sozialversicherungsnummer). Následne zamestnanec dostane elektronickú kartu, tzv. e-card, ktorá ho oprávňuje požadovať od poisťovne služby týkajúce sa sociálneho poistenia.

Osoby, ktoré pracujú na skrátený pracovný úväzok - čiastočný pracovný úväzok „geringfügeArbeit“ majú pokryté len úrazové poistenie. Medzi Rakúskom a Slovenskou republikou platí Bilaterálna dohoda, ktorá zamedzuje dvojitému zdaneniu. Táto dohoda je platná od roku 2007 - 31/2007 Zb.

Kľúčové oblasti sociálneho zabezpečenia v Rakúsku:

• Zdravotné poistenie (Krankenversicherung)
• Úrazové poistenie (Unfallversicherung)
• Dôchodkové poistenie (Pensionsversicherung)
• Poistenie v nezamestnanosti (Arbeitslosenversicherung)

Postup pri práceneschopnosti (PN) v Rakúsku

Práceneschopnosť musíte nahlásiť do 7 dní od vzniku PN. Na začiatku PN vyplňte formulár a odošlite ho do 7 dní od začiatku PN. Pri PN trvajúcej dlhšie ako 14 dní je potrebné odoslať tlačivo každých 14 dní. Koniec PN je potrebné hlásiť čo najskôr po jej ukončení. Vždy odosielajte originál s pečiatkou a podpisom lekára.

Pracovná neschopnosť - Krankenmeldung musí byť nahlásená do 7 dní po vzniku pracovnej neschopnosti príslušnej soc. poisťovni v Rakúsku. Po prekročení lehoty budú dávky vyplácané až od nahlásenia pracovnej neschopnosti a nie od začiatku práceneschopnosti (od 4. dňa). V každom prípade treba dbať na to, a to hlavne pri ceste poštou, aby bola dodržaná 7-dňová lehota.

Pri pretrvávajúcej práceneschopnosti musí byť poisťovni predložená lekárska správa každých 14 dní. Po pobyte v nemocnici alebo REHA, príp. doliečovacom zariadení a pri pretrvávajúcej práceneschopnosti musí byť dokladovaná aj lekárska správa odborného lekára, najlepšie v nemeckom preklade. V prípade choroby, ktorá si vyžaduje pravidelné ošetrenie/návštevu odborného lekára, je potrebné dokladovať SVS každú lekársku správu. Závažnosť choroby a dĺžku potrebnej PN-ky na vyliečenie posudzuje zmluvný lekár poisťovne. Ten môže z dôvodu nedostatočných podkladov PN-ku ukončiť, aj keď v skutočnosti ešte stále trvá. Po opätovnom zaslaní potrebných podkladov môže vyplácanie dávok znova obnoviť.

V prípade podozrenia na oprávnenosť práceneschopnosti môže byť poistenec vyzvaný, aby sa dostavil na vyšetrenie do strediska SVS vo Viedni. V prípade práceneschopnosti bez prerušenia sa nemocenské dávky vyplácajú od 4. dňa choroby do maximálne 26 týždňov, aj keď ak sa k pôvodnému ochoreniu pridajú ďalšie diagnózy. Ak ste dostávali nemocenské dávky a táto choroba sa bude počas 26 týždňov znovu opakovať, doby pracovnej neschopnosti sa zrátajú.

Ak vaša PN bude trvať dlhšie ako 42 dní, budete mať nárok na sociálnu podporu pri dlhodobej PN. Ak o ňu chcete požiadať, v takom prípade vyplňte druhú stranu tlačiva. Nezabudnite vyplniť číslo vášho účtu vo forme IBAN a BIC.

Postup pre SZČO pri práceneschopnosti

1. Oznámenie práceneschopnosti: Práceneschopnosť (Krankenmeldung) je potrebné nahlásiť do 7 dní od jej vzniku príslušnej sociálnej poisťovni v Rakúsku (SVS). Použite tlačivo Krankenmeldung. Po prekročení lehoty, budú dávky vyplácané až od nahlásenia práceneschopnosti a nie od začiatku práceneschopnosti (od 4. dňa).
2. Potvrdenie od lekára: Potvrdenie o chorobe (KRANKENMELDUNG) musí byť potvrdené lekárom (slovenským alebo rakúskym) a predložené SVS. Ak je potvrdenie od slovenského lekára, je potrebné ho predložiť v nemčine.
3. Pravidelné hlásenia: Pri pretrvávajúcej práceneschopnosti musí byť poisťovni predložená lekárska správa každých 14 dní.

Kto platí nemocenské dávky a ako sa vypočítavajú?

Každý, kto ochorie, musí od zamestnávateľa naďalej dostávať náhradu mzdy. Náhrada mzdy nie je iba o mzdách alebo platoch. Zahŕňa aj pravidelné nadčasy alebo prémie vypočítané na základe priemeru. Od začiatku práceneschopnosti začína plynúť trojdňová čakacia lehota. Nemocenské dávky sa zvyčajne začínajú vyplácať od 4. dňa. Ak svoju práceneschopnosť do týždňa nenahlásite, nemocenské dávky sa budú vyplácať až odo dňa oznámenia. Denná výška nemocenských dávok sa vypočíta na základe poslednej mzdy. Od 43. dňa je výška PN 50 % - 60 % zo mzdy.

Ak to stanovy fondu zdravotného poistenia umožňujú, tieto sadzby sa môžu zvýšiť o určité percento za manžela/manželku a/alebo ostatných nezaopatrených rodinných príslušníkov. Zvýšená dávka nesmie presiahnuť 75 % zo mzdy. Zamestnávateľ musí zaplatiť celú sumu, neskôr polovicu. Počas polovice pokračujúcej výplaty náhrady miezd dostanete aj polovicu nemocenskej dávky od ÖGK - Österreichische Gesundheitskasse (= rakúsky fond zdravotného poistenia). Ak vyplácanie polovice pokračujúcej platby zamestnávateľom skončí, do procesu vstúpi ÖGK a zamestnanec dostane plnú nemocenskú dávku. Zamestnanci zamestnaní na čiastočný úväzok so samopoistením podľa § 19a ASVG - Zákona o sociálnom poistení zamestnancov - dostávajú dávku vo výške 5,51 EUR za deň (165,44 EUR mesačne).

Upozornenie: Ak sa mzda zamestnanca mení z mesiaca na mesiac, má nárok na pokračovanie výplaty mzdy vo výške priemerného zárobku za posledných 13 celých odpracovaných týždňov. Do úvahy treba brať aj nadčasy, prémie, provízie či mzdové odmeny, nie však diéty či iné náhrady výdavkov.

Ako dlho sa vyplácajú nemocenské dávky?

Rakúsko vypláca nemocenské dávky maximálne 1 rok. Každý, kto je schopný znova odpracovať najmenej 13 týždňov, vzniká mu nový nárok. Zamestnanec musí požiadať ÖGK o polovicu a aj o plnú nemocenskú dávku - nedostane ju „automaticky“. Trvanie a výška základného nároku na dávku a ďalšieho - následného nároku závisia od počtu odpracovaných rokov. Učni dostávajú úplnú kompenzáciu za učňov po dobu 8 týždňov a čiastočnú mzdu počas ďalších 4 týždňov. Zamestnávateľ musí naďalej vyplácať náhradu mzdy za nasledujúce obdobia za každý odpracovaný rok:

Pracovný rok sa vždy začína dátumom prihlásenia do poisťovne. Zamestnanci majú navyše nárok na úplnú výplatu mzdy za pracovný úraz počas 8 týždňov (alebo 10 týždňov po 15 rokoch práce). Počas PN nesmú byť zamestnanci v Rakúsku na tom finančne horšie. Musia dostať plat, ktorý by dostali, keby nedošlo k úrazu (Ausfallsprinzip = princíp úbytku/straty).

Nemocenské dávky pri pohybe v rámci Európy

Vo všeobecnosti platí, že peňažné nemocenské dávky (t. j. dávky určené na náhradu straty príjmu v dôsledku choroby) sa vždy vyplácajú na základe právnych predpisov krajiny, v ktorej ste poistení. A to bez ohľadu na to, kde sa zdržiavate alebo kde máte pobyt. Pri získaní nároku na nemocenské dávky pri presťahovaní do inej krajiny (Európskej únie, na Island, do Lichtenštajnska, Nórska alebo Švajčiarska) musí príslušná inštitúcia (t. j. inštitúcia v krajine, v ktorej ste poistení) zohľadniť obdobia poistenia, pobyt alebo zamestnanie podľa právnych predpisov každej zo spomínaných krajín. Tým sa zabezpečí, že ľudia pri zmene zamestnania alebo pri presťahovaní do iného štátu neprídu o svoje zdravotné poistenie.

Migrujúci pracovník v EÚ, zamestnaný alebo SZČO, prihlásený do systému sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine, má nárok na nemocenské dávky, dávky v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania či dávky v nezamestnanosti. V mnohých krajinách bude váš nárok na tieto dávky závisieť od toho, ako dlho ste v minulosti prispievali do systému. Krajina, v ktorej žiadate o dávky, je však povinná zohľadniť všetky obdobia, počas ktorých ste pracovali v iných krajinách EÚ. Príklad: Anna, pôvodne z Poľska, pracovala v Poľsku 6 rokov. Potom sa presťahovala do Nemecka, kde pracovala 2 roky. Následne mala Anna dopravnú nehodu, po ktorej ochrnula. V Poľsku aj Nemecku požiadala o invalidný dôchodok. Nemecké úrady však jej žiadosť zamietli, pretože nemala odpracovaných 5 rokov v Nemecku. Avšak úrady mali pri výpočte Anniných odpracovaných rokov zarátať aj obdobie odpracované v Poľsku. Po správnosti je výsledok 8 rokov, teda viac, ako nemecké kvalifikačné minimum. Anna teda má nárok na poberanie invalidného dôchodku nielen z Poľska, ale aj Nemecka.

Podpora pri dlhodobo pretrvávajúcej chorobe pre SZČO

Od 1.1.2013 pre samostatne zárobkovo činné osoby (ako aj pre podnikateľov s max. 25 zamestnancami) vzniká pri dlhodobo pretrvávajúcej chorobe nárok na podporu, ak pracovná neschopnosť pretrváva dlhšie ako 42 dní. Podpora sa vzťahuje iba na pracovnú neschopnosť zapríčinenú jednou a tou istou chorobou počas celej doby práceneschopnosti. Podpora nemá vplyv na riadne nemocenské dávky vyplývajúce z nemocenského pripoistenia. Podpora sa vypláca spätne od 4. dňa pracovnej neschopnosti až do 20. týždňa.

Žiadosť je potrebné podať najneskôr do 4 týždňov od vzniku práceneschopnosti. Podáva sa na tlačive KRANKENMELDUNG, ktorý potvrdí ošetrujúci lekár. Musí sa doručiť do SVS najneskôr do 2 týždňov od jeho vystavenia lekárom. Pokračovanie choroby sa musí oznámiť poisťovni každých 14 dní na tlačive Krankenmeldung. Ak poistenec už poberá nemocenské dávky, je mu podpora automaticky vyplácaná k nemocenským dávkam.

Doplnkové zdravotné poistenie pre živnostníkov (Zusatzversicherung bei Krankenversicherung)

Pri bežnom zdravotnom poistení, ktoré si platí živnostník v Rakúsku, má nárok na výplatu dávky v chorobe po uplynutí 42 dní. Doplnkové zdravotné poistenie zabezpečuje vyplácanie dávky od 43. dňa choroby. Pri doplnkovom pripoistení je dávka v chorobe vyplácaná od 3. dňa choroby. Doplnkové zdravotné pripoistenie je možné uzavrieť do 60. roku života. Ak si niekto uzavrie pripoistenie pred 60. rokom života, platí mu doživotne. Pripoistenie začína od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po podpísaní zmluvy. Pripoistenie sa platí spolu s mesačným poistením. Minimálna výška pre rok 2020 je 30,77 € mesačne.

• Výška odvodov za dobrovoľné nemocenské pripoistenie (Zusatzversicherung): 2,5% z vymeriavacieho základu, mesačne minimálne 30,77 Euro.
• Výška nemocenskej dávky: 60% z vášho vymeriavacieho základu.

Výplata dávky: Ak si opatrovateľka nepodáva daňové priznanie, dávka je vypočítaná z minimálneho vymeriavacieho základu v sume 9,21 € na deň. Po uplynutí 43. dňa sa vypláca dávka. Výplata dávky je maximálne 26 týždňov. Po uplynutí tohto obdobia sa výplata dávky ukončí. Práceneschopnosť sa oznamuje tlačivom Krankenmeldung - odosiela sa do 7 dní od začiatku práceneschopnosti na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v Rakúsku (SVS). Ak oznámite ukončenie ku koncu príslušného mesiaca napr. 30.06., dávka bude vyplatená do tohto dňa.

Povinnosti poistencov pri odchode do zahraničia

Zdravotne poistený môžete byť v jednom čase len v jednej krajine, spravidla tam, kde žijete a pracujete. Pre rôzne prípady platia rôzne pravidlá.

Dovolenka alebo štúdium

Vo väčšine prípadov ste naďalej poistený na Slovensku. Nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť máte na základe európskeho preukazu, ak ide o krajinu EÚ, prípadne si pred odchodom môžete vybaviť komerčné poistenie liečebných nákladov. Ak idete do zahraničia študovať, môže vám vzniknúť v zahraničí aj poistenie (napríklad ak budete prihlásený ako rezident danej krajiny). Vznik poistenia je potrebné oznámiť do 8 dní.

Práca v zahraničí

Ak v zahraničí pracujete, vo väčšine prípadov tam budete aj poistený a zamestnávateľ bude za vás platiť aj odvody. Zdravotnú poisťovňu si vyberiete vy alebo vám ju určí zamestnávateľ. Podmienky na vznik poistenia sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia. Informujte sa o nich v krajine, kde vykonávate prácu.

Podnikanie v zahraničí

Ak v zahraničí podnikáte a nemáte v inej krajine EÚ žiadnu inú ekonomickú aktivitu, vo väčšine prípadov budete v zahraničí aj poistený a budete si platiť aj odvody. Zdravotnú poisťovňu si spravidla vyberá poistenec, v niektorých krajinách je určená. Podmienky na vznik poistenia sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia. Informujte sa o nich v krajine, kde podnikáte.

Dôležité povinnosti

• Do 8 dní oznámte, že vám vzniklo poistenie v zahraničí.
• Oznámte, v ktorej poisťovni v zahraničí ste poistený (údaj nájdete na preukaze poistenca alebo v sprievodnom liste k preukazu).
• Ak ním disponujete, predložte nám doklad o poistení v zahraničí (doklad vydáva zdravotná poisťovňa alebo príslušná inštitúcia v krajine, kde pracujete alebo podnikáte).
• Ak takéto doklady nemáte k dispozícii, predložte nám pracovnú zmluvu od zahraničného zamestnávateľa.
• Na základe doručených dokladov vás odhlásime z verejného zdravotného poistenia na Slovensku.
• V prípade návratu sa nezabudnite opäť prihlásiť na Slovensku, a to do 8 dní od ukončenia poistenia v zahraničí.

Nárok na zdravotnú starostlivosť v krajine bydliska (S1/E106)

Ak pracujete alebo podnikáte v inej krajine EÚ (ste cezhraničným zamestnancom alebo SZČO a bydlisko máte na Slovensku) a chcete navštevovať svojich lekárov na Slovensku, stačí si požiadať o nárokový doklad S1/E106. Žiadosť o nárokový doklad podávate prioritne vo svojej zahraničnej poisťovni. Zdravotnú starostlivosť na Slovensku vám bude na základe nárokového dokladu uhrádzať vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí. Nárokový doklad po doručení do Dôvery zaregistrujeme a vydáme vám preukaz poistenca s označením EÚ na plnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku.

Zdravotné poistenie pre rodinu

Pracujete v EÚ a vaši nezaopatrení rodinní príslušníci zostali na Slovensku? Vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí kryje aj náklady na zdravotnú starostlivosť o vašich rodinných príslušníkov, ktorí sú považovaní za nezaopatrené osoby. Týka sa to napríklad detí navštevujúcich školu (max. do 30 rokov), manželky na rodičovskej dovolenke, manželky, ktorá je dobrovoľne nezamestnaná alebo evidovaná na úrade práce (ak už nepoberá podporu v nezamestnanosti). O presnom rozsahu zdravotnej starostlivosti pre rodinných príslušníkov sa informujte v príslušnej zdravotnej poisťovni. Podmienky pre rodinných príslušníkov môžu byť v jednotlivých krajinách EÚ rôzne.

Práca z domova a certifikát A1

Certifikát A1 je potrebný nielen pri vyslaniach či služobných cestách v členských štátoch EÚ, ale aj pri práci zo svojho bydliska v inej krajine, ako je krajina vášho zamestnávateľa. V prípade, že pracujete z krajiny bydliska viac ako 25% vášho pracovného času (napr. 2 dni do týždňa), podľa pravidiel EÚ by ste mali prispievať do sociálneho a zdravotného poistenia v krajine bydliska. V júli 2023 podpísalo 18 krajín EÚ Rámcovú dohodu, v ktorej zvýšilo hranicu z 25% na menej ako 50%. Slovensko, Česko, Poľsko aj Rakúsko k Rámcovej dohode pristúpili, Maďarsko zatiaľ dohodu neuplatňuje. V prípade, že pracujete viac ako 25% a menej ako 50% z krajiny bydliska napr. z Rakúska alebo Česka a prajete si ostať poistený v SR, kde máte zamestnávateľa, je potrebné požiadať o certifikát A1.

Zmeny v daňových zákonoch a zákonoch sociálneho zabezpečenia v Rakúsku

Za posledné roky prebehli daňové zákony a zákony sociálneho zabezpečenia v Rakúsku mnohými zmenami. Je dôležité sledovať aktuálne znenia zákonov a prípadné zmeny, ktoré môžu mať vplyv na vaše práva a povinnosti.

Daňové priznanie v Rakúsku

Povinnosť podať daňové priznanie v Rakúsku môže vzniknúť buď na základe zákona, alebo môže ísť o dobrovoľné podanie. Ak sa rozhodnete rakúske daňové priznanie podať dobrovoľne, môžete tak urobiť až za obdobie 5 rokov spätne. Rozdiel je pri vzniku zákonnej povinnosti, kedy je termín pre podanie presne stanovený. V závislosti od formy podania sa rozlišujú termíny.

Zlúčenie zdravotných poisťovní v Rakúsku

Od 01.01.2020 došlo v Rakúsku k zlúčeniu viacerých poisťovní. Pre živnostníkov bola vytvorená nová poisťovňa SVS - Sozialversicherung der Selbständigen a to zlúčením živnostenskej poisťovne SVA der gewerblichen Wirtschaft a poisťovne pre poľnohospodárov - Sozialversicherungsanstalt der Bauern. U zamestnancov došlo k zlúčeniu deviatich poisťovní a bola vytvorená jedna Österreichische Gesundheitskasse - ÖGK. Pobočky ale ostávajú v každej spolkovej republike a volajú sa podľa miesta svojho pôsobenia ako napr. Österreichische Gesundheitskasse Wien, Tirol, NÖ, OÖ….

Práca v Rakúsku a výpoveď počas práceneschopnosti

V článku sme spracovali odpovede na najčastejšie otázky týkajúce sa práceneschopnosti v Rakúsku a situácie, ktoré môžu vzniknúť počas tejto doby. Odpovedáme na otázky, aké sú práva zamestnancov, kto je chránený pred výpoveďou a aké postupy by ste mali dodržať, ak sa vám dostala do rúk výpoveď. Článok vám poskytne jasný prehľad o vašich možnostiach a právach v prípade práceneschopnosti v Rakúsku.

Môžem dostať výpoveď počas trvania práceneschopnosti?

Áno, zamestnávateľ môže zamestnanca prepustiť aj počas trvania práceneschopnosti, ak zamestnanec nepatrí do skupiny osôb chránených pred výpoveďou. Dôvod výpovede nemusí uvádzať. Výpoveď však nesmie byť neopodstatnená. To znamená, že zamestnávateľ by nemal prepustiť zamestnanca napr. kvôli jednorazovej chrípke. Zamestnanec by sa voči takej výpovedi mohol odvolať. Zamestnávateľ nemusí uviesť dôvod výpovede, ale v prípade súdneho sporu musí preukázať jej opodstatnenosť.

Kto je chránený pred výpoveďou?

Pred výpoveďou počas práceneschopnosti sú chránené tieto osoby:

• tehotné ženy,
• osoby na materskej a rodičovskej dovolenke,
• osoby so zdravotným postihnutím (s mierou invalidity viac ako 50 %),
• vojaci.

Zamestnávateľ ma prepustil počas práceneschopnosti. Je v poriadku, ak mi výpoveď oznámil telefonicky?

Písomná forma výpovede sa nevyžaduje, odporúča sa však z dôvodu prípadného dokazovania a určenia dĺžky výpovednej lehoty. Pri telefonickej forme výpovede (prostredníctvom hovoru) sa oznámenie výpovede ťažko dokazuje. Zamestnanec môže dať výpoveď rovnakou formou ako zamestnávateľ, teda osobne, písomne aj telefonicky.

Dostal som výpoveď počas trvania práceneschopnosti. Kedy mi začína plynúť výpovedná lehota?

Výpovedná lehota začína plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, oznámenia alebo odovzdania výpovede. To znamená, ak zamestnanec obdrží výpoveď napr. 20. júna, výpovedná lehota začína plynúť 21. júna. Práceneschopnosť nemá vplyv na výpovednú lehotu a nepredlžuje ju.

Aké sú výpovedné lehoty pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa?

Doba trvania výpovednej lehoty závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca. Zákonom stanovené výpovedné lehoty sú:

• 6 týždňov - pri odpracovaní 1 až 2 rokov,
• 2 mesiace - pri odpracovaní 3 až 5 rokov,
• 3 mesiace - pri odpracovaní 6 až 15 rokov,
• 4 mesiace - pri odpracovaní 16 až 25 rokov,
• 5 mesiacov - pri odpracovaní 26 rokov a viac.

Zamestnávateľ musí dodržať zákonom stanovené lehoty, ak kolektívna zmluva neurčuje iné výpovedné lehoty. Po dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť výpovedná lehota predĺžená až o 6 mesiacov. Platí to pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa aj zo strany zamestnanca.

Aké sú výpovedné lehoty pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca?

Zamestnanec je povinný dodržať zákonom stanovenú výpovednú lehotu, ktorá je 1 mesiac (ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak). Pracovný pomer musí skončiť k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. To znamená, ak má pracovný pomer skončiť napr. 31. júla, zamestnanec musí dať výpoveď mesiac vopred, a to 30. júna.

Dostal som výpoveď počas trvania práceneschopnosti. Bude mi zamestnávateľ vyplácať mzdu aj naďalej?

Áno, zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi mzdu (vo výške 100 % a následne vo výške 50 %) aj naďalej. Výplata mzdy pokračuje aj po skončení pracovného pomeru, ak nárok na výplatu mzdy ďalej trvá. Dĺžka vyplácania plnej a polovičnej mzdy závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak práceneschopnosť trvá aj po skončení pracovného pomeru a po ukončení výplaty mzdy od zamestnávateľa, zamestnancovi bude vyplácaná nemocenská dávka zo zdravotnej poisťovne. Nemocenská dávka sa vypláca max. 52 týždňov, ak sú splnené podmienky nároku.

Dôležité: Zamestnávateľ nepokračuje vo výplate mzdy po skončení pracovného pomeru, ak zamestnanec dostal výpoveď pred začatím práceneschopnosti.

S výpoveďou počas práceneschopnosti nesúhlasím, môžem sa voči nej odvolať?

Áno, zamestnanec sa voči výpovedi môže odvolať. Musia byť však splnené uvedené požiadavky:

• zamestnanec je v pracovnom pomere min. 6 mesiacov,
• výpoveď poškodzuje základné záujmy zamestnanca,
• zamestnanecká rada s výpoveďou nesúhlasila. Ak sa zamestnávateľ chystá ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, vopred o tom musí informovať zamestnaneckú radu.

Ako mám postupovať, ak sa chcem voči výpovedi odvolať?

Ak zamestnanec nesúhlasí s výpoveďou, o podanie odvolania musí požiadať zamestnaneckú radu. Tá má na podanie odvolania jeden týždeň od oznámenia výpovede. Ak však zamestnanecká rada nesúhlasí so zamestnancom a nepodá odvolanie, zamestnanec sa môže obrátiť na pracovný súd a podať odvolanie sám. Na podanie odvolania má dva týždne od uplynutia termínu pre zamestnaneckú radu.

Môžem odcestovať do domovskej krajiny, ak mi práceneschopnosť vznikla v Rakúsku?

Áno, ale len so súhlasom ošetrujúceho lekára a zdravotnej poisťovne.

tags: #ku #ktoremu #dnu #sa #vyplaca #pn