Vysielanie zamestnancov na pracovnú cestu je bežnou súčasťou pracovného života. Zamestnanci vyslaní na pracovnú cestu majú nárok na úhradu výdavkov, ktoré s ňou súvisia. Medzi tieto výdavky patrí aj stravné, ktoré má kompenzovať zvýšené náklady na stravovanie mimo bežného pracoviska. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o stravnom v mieste výkonu práce, a to aj počas víkendov, a zohľadňuje aktuálnu legislatívu a praktické príklady.
Čo sú cestovné náhrady?
Cestovné náhrady a stravné sú dôležitou súčasťou odmeňovania zamestnancov, ktorí cestujú v rámci svojich pracovných povinností. Ich hlavnou funkciou je kompenzovať reálne výdavky a zabezpečiť hladký chod firmy. Motivujú zamestnancov, aby efektívne plnili úlohy aj mimo pracoviska. Cestovné náhrady zahŕňajú všetky výdavky, ktoré vzniknú zamestnancovi v súvislosti so služobnou cestou. Ide o kompenzáciu nákladov spojených s cestovaním, ubytovaním, stravovaním a inými vedľajšími výdavkami.
Kto má nárok na cestovné náhrady?
Nárok na cestovné náhrady vzniká zamestnancom v pracovnom pomere pri pracovných cestách. Okrem nich však zákon o cestovných náhradách a Zákonník práce definujú aj ďalšie osoby:
- Osoby v pracovnoprávnom vzťahu: Zamestnanci v pracovnom pomere, štátni zamestnanci, členovia družstiev (ak je pracovný vzťah podmienkou členstva), dočasne pridelení zamestnanci.
- Osoby na základe dohôd: Fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ak je náhrada cestovného dohodnutá v dohode).
- Osoby definované osobitnými predpismi: Zahraniční zamestnanci, rodinní príslušníci zamestnancov v zahraničí, verejní funkcionári, audítori, daňoví poradcovia a iné osoby definované osobitnými predpismi.
- Osoby v iných vzťahoch s nárokom na náhradu cestovného (podmienené dohodou): Členovia orgánov právnických osôb bez pracovnoprávneho vzťahu, osoby plniace úlohy pre právnické alebo fyzické osoby bez pracovnoprávneho alebo iného právneho vzťahu, ale s dohodnutou náhradou cestovného.
Čo je pracovná cesta?
Pracovná cesta začína nástupom zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko. Zamestnávateľ je povinný písomne určiť miesto nástupu na pracovnú cestu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty.
Medzi náhrady cestovných výdavkov patria:
- Náhrada cestovných výdavkov: Náklady na dopravu (autobus, vlak, lietadlo, vlastné motorové vozidlo).
- Stravné: Paušálne sumy podľa dĺžky pracovnej cesty.
- Náhrada výdavkov za ubytovanie: Náklady na ubytovanie, ak sú dokladované.
- Náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov: Parkovanie, diaľničné známky, vstupné poplatky a podobne.
- Náhrada cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny: Ak pracovná cesta trvá viac ako 7 za sebou nasledujúcich dní.
Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste
Stravné, hovorovo nazývané aj diéty, slúži zamestnancom ako náhrada výdavkov na stravovanie na služobných cestách. Diéty sú platené finančnými prostriedkami a je na zamestnancovi, či tieto peniaze reálne využije na jedlo alebo nie. Stravné nie je možné zamieňať za stravný lístok alebo finančný príspevok na stravovanie.
Výšku stravného upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Zamestnancovi vzniká nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta v rámci kalendárneho dňa trvá najmenej 5 hodín. Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.
Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne.
Sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách
Sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách v závislosti od dĺžky trvania (platné od 1.4.2025):
| Dĺžka trvania | Suma stravného |
|---|---|
| 5 - 12 hodín | 8,80 € |
| 12 - 18 hodín | 13,10 € |
| nad 18 hodín | 19,50 € |
Stravné počas víkendu
Ak je zamestnanec na viacdňovej pracovnej ceste, pričom pracovná cesta trvá aj počas víkendu, má takýto zamestnanec nárok na stravné aj počas víkendu, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom o cestovných náhradách (predovšetkým časové).
Zamestnanec pracujúci v noci, v sobotu či v nedeľu má nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie za rovnakých podmienok ako zamestnanec pracujúci napríklad od pondelka do piatka 8 hodín denne - v rámci pracovnej zmeny musí vykonávať prácu viac ako 4 hodiny. To, že ide o prácu cez víkend alebo v noci, nemá na nárok na stravovanie žiadny vplyv.
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste
Zahraničné stravné náleží každému zamestnancovi, ktorý sa vydá na pracovnú cestu za hranice Slovenskej republiky. Tento typ diét sa bežne vypláca v cudzej mene a riadi sa konkrétnymi sadzbami stravného pre každý štát zvlášť. Pri každej zahraničnej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene bez ohľadu na dĺžku jej trvania.
Stravné sa pri zahraničnej pracovnej ceste poskytne zamestnancovi podľa krajiny, v ktorej strávil v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ mu poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.
Pri prepočte nároku na stravné v zahraničnej mene sa zamestnávateľ riadi podľa § 36 ods. 6 zákona o cestovných náhradách.
Krátenie stravného pri poskytnutí stravy zadarmo
Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera.
Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa (napr. zabezpečenie len obeda, len večere, raňajok a obeda a pod.). Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed ale v plnej výške).
Ak zamestnanec dostane na pracovnej ceste bezplatne jedlo, zamestnávateľ mu stravné kráti zo sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín, a to o:
- 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky
- 40 % za poskytnutý obed
- 35 % za poskytnutú večeru
Napríklad za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %. Za bezplatne zabezpečený obed o 40 %. Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %. Pri sumách stravného podľa oznámenia MPSVR SR č. 280/2025 Z. z. sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa od 1. večere o 7,21 € (20,60 € x 35 % = 7,21 €).
Vo väzbe na vypočítanú nominálnu (menovitú) mieru krátenia stravného za bezplatne poskytnuté raňajky, bezplatne poskytnutý obed a za bezplatne poskytnutú večeru je potrebné upozorniť na to, že sa nezaokrúhľuje vypočítaná nominálna (menovitá) miera krátenia, ale podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa zaokrúhľuje až vypočítané, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor. Týmto spôsobom sa zaokrúhľuje stravné za každý kalendárny deň samostatne, nezaokrúhľuje sa stravné za pracovnú cestu ako celok. Určené stravné = nárok na stravné pre dané časové pásmo v rámci kalendárneho dňa - vypočítaná miera krátenia za bezplatne zabezpečené jedlo (raňajky, obed, večera) bez zaokrúhlenia. Ak má zamestnanec so zamestnávateľom dohodnuté iné podmienky poskytovania stravného, nominálna hodnota krátenia za raňajky, obed a večeru sa vypočíta z najvyššie dohodnutej sumy stravného medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Vypočítaná miera krátenia sa nezaokrúhľuje. Zaokrúhľuje sa až vypočítané stravné a to vždy na najbližší eurocent nahor. Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu mieru krátenia. Kráti sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa podľa času trvania tuzemskej pracovnej cesty.
Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania a pod.). Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil, zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní tuzemskej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi.
Pracovný čas na pracovnej ceste a stravné
Je potrebné rozlišovať čas strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času a čas strávený na pracovnej ceste mimo rámca pracovného času. Čas, ktorý na pracovnej ceste patrí do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Čas zamestnanca strávený cestou na pracovnú cestu a po uplynutí pracovného času, mimo rámca rozvrhu pracovného času je čas nestrávený výkonom práce. Tento čas je možné považovať za osobné voľno zamestnanca strávené inak ako výkonom práce a tento čas sa započítava pri výpočte nároku na stravné.
Príklad:
Zamestnanci počas trojdňovej pracovnej cesty vykonávajú prácu dva dni po 8 hodín a jeden deň 10 hodín. Posledný deň pracovnej cesty po 8 hodinách práce cestujú domov cca 2 hodiny. Pracovná doba zamestnancov je od 7:00 hod.
Čas, ktorý strávi zamestnanec v posledný deň pracovnej cesty cestovaním domov, nie je prácou nadčas. Tento čas je možné považovať za osobné voľno zamestnanca strávené inak ako výkonom práce a tento čas sa započítava pri výpočte nároku na stravné. Za tento čas zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi ani náhradné voľno.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa po skončení pracovnej cesty
- Zamestnanec: Je povinný do 10 dní od skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, najdlhšie však do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta skončená.
- Zamestnávateľ: Je povinný do 10 dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty, najdlhšie však do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.
Paušalizácia cestovných náhrad
Zamestnávatelia môžu pri poskytovaní náhrad za pracovné cesty zamestnancom pristúpiť aj ku paušalizácii cestovných náhrad. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať všetkým zamestnancom stravovanie buď v mieste ich pracoviska, alebo v jeho okolí. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zamestnávateľ stravovanie zabezpečuje podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja.
Prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, inými slovami prostredníctvom predaja stravovacích poukážok tzv. stravných lístkov (gastrolístkov). Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie mimo vlastnú kantínu alebo jedáleň, je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1.1.2024 5,85 €.
Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu. Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.