Komplexný sprievodca sociálnou pomocou a sociálnymi službami na Slovensku

Sociálne služby sú kľúčovou súčasťou sociálnej pomoci, ktorá je poskytovaná ľuďom v nepriaznivej sociálnej situácii. Štát prostredníctvom nich podporuje sociálne začlenenie občanov a uspokojovanie sociálnych potrieb osôb, ktoré sa ocitli v núdzi.

Táto podpora sa neobmedzuje len na jednotlivcov, ale zahŕňa aj problematiku sociálne vylúčených spoločenstiev. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) v tejto oblasti koordinuje štátnu politiku, vypracováva stratégie a koncepčné materiály, analýzy a legislatívne zámery a koordinuje politiky s inými relevantnými oblasťami v záujme sociálnej integrácie sociálne vylúčených spoločenstiev. Vypracúva aj návrhy právnych predpisov v oblasti rozvoja životných podmienok sociálne vylúčených spoločenstiev.

Sociálna pomoc a jej typy

Sociálna pomoc predstavuje systém podpory určený najzraniteľnejším osobám alebo osobám v určitej sociálnej či krízovej životnej situácii, ako sú osoby v hmotnej núdzi, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), rodiny s deťmi či seniori.

Pomoc sa poskytuje formou peňažných alebo vecných dávok (sociálne služby), ktoré sú financované buď zo štátneho rozpočtu prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), alebo z rozpočtu samospráv. Na rozdiel od systému sociálneho poistenia, sociálna pomoc nie je zásluhová, teda sa poskytuje nezávisle od akejkoľvek účasti v poistnom systéme bez ohľadu na výšku príjmu v rovnakej výške alebo v rovnakom plnení pre všetky oprávnené osoby, ktoré splnili ostatné zákonné podmienky (s výnimkou peňažných kompenzácií ŤZP).

Pomoc v hmotnej núdzi

Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem inak. Pomoc v hmotnej núdzi zahŕňa:

• dávku v hmotnej núdzi
• ochranný príspevok
• aktivačný príspevok
• príspevok na nezaopatrené dieťa
• príspevok na bývanie

Na jednorazovú dávku v hmotnej núdzi, určenú na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov (napr. ošatenie, bielizeň, obuv, nevyhnutné vybavenie domácnosti, mimoriadne liečebné náklady alebo školské potreby), má právo aj cudzinec, ak spĺňa podmienky zákona o pomoci v hmotnej núdzi a podmienky obce, ktorá o nich rozhoduje.

Kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia

Štát zabezpečuje kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia prostredníctvom rôznych peňažných a nepeňažných príspevkov, o ktorých rozhodujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nepeňažnými kompenzáciami sú preukaz ŤZP a parkovací preukaz. Peňažnými kompenzáciami sú rôzne jednorazové a opakované príspevky, ako napríklad:

• peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky, na úpravu pomôcky, na opravu pomôcky
• na kúpu zdvíhacieho zariadenia
• na kúpu osobného motorového vozidla, na úpravu osobného motorového vozidla
• na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu, na úpravu garáže
• na osobnú asistenciu
• na prepravu
• na kompenzáciu zvýšených výdavkov
• na opatrovanie

Nárok na kompenzácie vzniká bez ohľadu na vek, výšku a dĺžku zdravotného alebo sociálneho poistenia. Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP závisí od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ŤZP a spoločne posudzovaných osôb v jednej domácnosti.

Sociálne služby

Sociálne služby sú jednou z foriem sociálnej pomoci. Potreba prepájania poskytovania sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti, najmä v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti a fyzioterapie, je v súčasnej dobe jedna z najaktuálnejších tém v poskytovaní pomoci a podpore viacerým skupinám obyvateľov, predovšetkým seniorom, osobám so zdravotným postihnutím, s chronickým ochorením a osobám odkázaným na dlhodobú pomoc inej osoby pri zvládaní každodenných aktivít.

Vláda Slovenskej republiky, vychádzajúc z deklarácie riešenia sociálno-zdravotnej starostlivosti v Programovom vyhlásení vlády na roky 2020 - 2024, uznesením č. 200/2022 schválila Strategický zámer komplexného riešenia sociálno-zdravotnej starostlivosti. Zámerom Stratégie je navrhnutie vecných riešení, ktoré bude potrebné následne premietnuť do zmeny legislatívy s cieľom vytvoriť efektívny a fungujúci systém. Stratégia je vypracovaná v súlade s Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, na ktorý je aj priamo prepojená.

Typy sociálnych služieb

Zákon o sociálnych službách definuje širokú škálu sociálnych služieb, ktoré sú prispôsobené rôznym potrebám a situáciám. Medzi ne patria:

• Zariadenie podporovaného bývania: V tomto zariadení sa poskytuje sociálna služba osobe odkázanej na dohľad od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku. Zámerom tohto druhu zariadenia sociálnych služieb je poskytnúť jej klientom náležitý dohľad a podmienky simulujúce prirodzené rodinné/komunitné prostredie v čo najväčšej možnej miere.
• Zariadenie pre seniorov: Poskytuje sa v ňom pobytová sociálna služba na určitý čas fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na základe posúdenia úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (integrovaný posudok), alebo je odkázaná na túto sociálnu službu (rozhodnutie vydané pred septembrom 2025 obcou), a nemožno jej poskytnúť opatrovateľskú službu v potrebnom rozsahu. Maximálna kapacita zariadenia nie je stanovená a v rámci nej sa poskytujú obdobné činnosti ako v zariadení pre seniorov.
• Rehabilitačné stredisko: Je zamerané na osoby odkázané na pomoc inej osoby alebo osoby, ktoré sú slabozraké a ktoré sú nepočujúce, alebo majú obojstrannú nedoslýchavosť. V prípade, ak rehabilitačné stredisko poskytuje pobytovú formu sociálnej služby, možno ju poskytovať len na určitý čas, najdlhšie tri mesiace. V rehabilitačnom stredisku sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí.
• Denný stacionár: Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 klientov v jednej budove zariadenia a nemožno ju poskytovať ako celoročnú pobytovú službu. Poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností. V dennom stacionári sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí.
• Opatrovateľská služba: Túto službu nemožno poskytovať v určitých prípadoch (napr. pri poberaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu). Súbeh opatrovateľskej služby je možný s peňažným príspevkom na opatrovanie.
• Prepravná služba: Poskytuje sa osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu a osobám s nepriaznivým zdravotným stavom ovplyvňujúcim ich mobilitu a orientáciu.
• Sprievodcovská a predčitateľská služba: Možno ju poskytovať ako samostatnú sociálnu službu, a nielen ako jeden z úkonov opatrovateľskej služby. Okrem osôb, ktorým sa tradične úkony sprievodu a predčítania poskytujú (nevidiace osoby), je možné túto sociálnu službu poskytovať aj osobám s mentálnym postihnutím.
• Sprostredkovanie tlmočníckej služby a osobnej asistencie: Obe tieto sociálne služby, aj keď sa poskytujú rozdielnym cieľovým skupinám, je možné poskytovať aj prostredníctvom agentúr špecializujúcich sa výlučne na uvedené činnosti. Okruh osôb oprávnených k uvedenému druhu sociálnej pomoci je vymedzený pomerne široko.

Novelizácia zákona o sociálnych službách

S účinnosťou od 1. septembra 2025 je novelizovaný aj zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v nadväznosti na Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti. Tento zákon zjednocuje posudkovú činnosť v rámci pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), a to aj v oblasti sociálnych služieb.

MPSVR SR pripravilo stručný informačný materiál za účelom vysvetlenia zmien a potrebných procesných postupov v oblasti poskytovania a zabezpečovania sociálnych služieb súvisiacich s vykonávaním integrovanej posudkovej činnosti v pôsobnosti ÚPSVR.

V súvislosti s odlišným označovaním stupňov odkázanosti podľa zákona o sociálnych službách (stupne II až VI) a podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti (stupne I až V) bude potrebné vykonať aj úpravu Informačného systému sociálnych služieb, a to konkrétne formulárov týkajúcich sa vedenia evidencie prijímateľov (P03) a žiadateľov (P05,O05, V05). Zmeny sa budú týkať nových evidencií a zmien existujúcich. Zmena evidencie doposiaľ evidovaných prijímateľov a žiadateľov („prečíslovanie“ stupňov odkázanosti) sa realizovať v IS SoS nebude.

Dňa 1. júna 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 120/2024 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, vrátane zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. V § 13 ods. 17 sa upravuje oprávnenosť opatrovateľov v zariadeniach poskytovať vybrané úkony dodržiavania liečebného režimu podľa prílohy č. 4 zákona, a to na základe poverenia poskytovateľa sociálnej služby udeleného na návrh kvalifikovanej osoby zodpovednej za odborné poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení. Tieto úkony mohli doposiaľ poskytovať len opatrovatelia v domácnosti.

Okrem toho sa v § 26 ods. 7 upravuje, že povinnosť zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby sa nevzťahuje na zariadenia rodinného typu, a to na vstup zamestnancov a prijímateľov sociálnej služby v tomto zariadení.

Ročné správy poskytovateľov sociálnych služieb

V súlade s § 67a ods. 1 zákona o sociálnych službách je povinnosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom, vypracovať a uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok výročnú správu o činnosti a hospodárení poskytovateľa sociálnej služby za predchádzajúci kalendárny rok do 15. júla príslušného kalendárneho roka.

S cieľom zníženia administratívnej záťaže účtovných jednotiek bol novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve zriadený register účtovných závierok, do ktorého sú účtovné jednotky povinné od 1. januára 2014 ukladať svoje účtovné závierky, výročné správy a správy audítora. Mnohí neverejní poskytovatelia sú povinní ukladať svoju výročnú správu do registra aj v súlade so svojim hmotno-právnym predpisom, podľa ktorého boli zriadení alebo založení. Aby ju nemuseli ukladať opätovne na viaceré miesta, bola v § 67a ods. 1 zákona o sociálnych službách ustanovená povinnosť ukladať výročnú správu do registra.

Register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Do verejnej časti má prístup každý používateľ internetu, avšak do neverejnej časti registra má prístup iba subjekt verejnej správy. Keďže neverejný poskytovateľ má povinnosť uložiť výročnú správu do verejnej časti registra, vyšší územný celok má prístup ku všetkým výročným správam týchto účtovných jednotiek na webovom sídle www.registeruz.sk. Samotné ukladanie výročnej správy prebieha výlučne elektronickou formou prostredníctvom elektronickej podateľne Finančnej správy SR.

Sociálna pomoc pre cudzincov

Cudzinci majú nárok na sociálnu pomoc, avšak s určitými obmedzeniami, ktoré vyplývajú z viacerých zákonov. Niektoré zákony nepočítajú s určitými skupinami cudzincov s ohľadom na ich pobyt (trvalý, prechodný, tolerovaný). Treba brať ohľad aj na to, či využitie sociálnej pomoci nie je v rozpore s podmienkami zákona o pobyte cudzincov (napríklad nedostatočné finančné zabezpečenie, nezabezpečenie ubytovania, resp. povinnosť spoločného ubytovania a pod.).

Prehľad typov sociálnej pomoci pre cudzincov

Podľa zákona majú na pomoc v hmotnej núdzi nárok všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR bez ohľadu na druh a účel pobytu. Na udelenie pobytu, ale aj počas celého jeho trvania musia však cudzinci spĺňať určité podmienky. Jednou z týchto podmienok je finančné zabezpečenie. Ak sa teda cudzinec ocitne v hmotnej núdzi, polícia môže jeho povolenie na pobyt zrušiť. Tieto informácie cudzineckej polícii zasiela úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a to každé tri mesiace.

Vplyv sociálnej pomoci na pobyt cudzincov

Pri podaní žiadosti o prechodný pobyt je štátny príslušník tretej krajiny (ŠPTK) povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu, resp. podnikateľskej činnosti. ŠPTK s prechodným pobytom musia spĺňať podmienky na udelenie pobytu počas celého pobytu na území SR. Nesplnenie podmienok, resp. pominutie účelu pobytu, môže mať za následok zrušenie ich pobytu.

V prípade držiteľa modrej karty je policajný útvar dokonca povinný poučiť ho, že podanie žiadosti o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi je dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty alebo na odňatie modrej karty. Ak k poučeniu nedôjde, policajný útvar nemôže prechodný pobyt z tohto dôvodu zrušiť.

Pri podaní žiadosti o trvalý pobyt je ŠPTK povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu a túto podmienku musí spĺňať počas trvania pobytu. Zákon o pobyte cudzincov priamo uvádza, že policajný útvar jeho pobyt (trvalý pobyt na päť rokov a trvalý pobyt na neobmedzený čas) zruší (až na určité výnimky), ak požiada o pomoc v hmotnej núdzi. O dávku v hmotnej núdzi môžu bez vplyvu na zrušenie pobytu žiadať ŠPTK s dlhodobým pobytom, tolerovaným pobytom, osoby s udeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou.

Samotné poberanie príspevkov na kompenzáciu ŤZP nemá vplyv na pobyt ŠPTK tak ako je to v prípade pomoci v hmotnej núdzi. Podmienky pobytu však ŠPTK musí spĺňať aj ak je uznaný za ŤZP (resp. ak je v stave, ktorý zodpovedá ŤZP), prípadne ich zaňho musí spĺňať osoba, s ktorou sa zlúčil. Inak by mu mohol byť jeho pobyt zrušený (okrem azylantov a osôb s doplnkovou ochranou).

Cudzinci by mali pri potrebe využitia sociálnej služby brať do úvahy, či využitie istej sociálnej služby nie je v rozpore s podmienkami, ktoré musia splniť pri udelení pobytu, alebo počas jeho trvania (napr. účel pobytu, finančné zabezpečenie, zabezpečenie ubytovania, spoločné ubytovanie v prípade zlúčenia s rodinou a pod.). Ak by tieto podmienky neboli splnené, cudzinecká polícia môže ich pobyt zrušiť. Avšak pri zrušení pobytu musí vždy brať do úvahy, či by dôsledky zrušenia pobytu neboli neprimerané dôvodu zrušenia pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca.

Cudzinci bez obavy o to, či spĺňajú podmienky pobytu na území SR môžu byť prijímateľmi najmä ambulantných a terénnych sociálnych služieb. Ide najmä o situácie, keď cudzinec na Slovensku žije s rodinou a sociálne služby využíva osoba, ktorá sa s ním na území SR zlúčila - napr. sociálne služby na podporu rodiny s deťmi (detské jasle alebo služba včasnej intervencie), domáca opatrovateľská služba, prepravná služba, denný stacionár (v prípadoch, kedy ide o pobyt za účelom zlúčenia s rodinou - dieťa do 18 rokov alebo rodič odkázaný na starostlivosť) a pod.

Koordinácia sociálneho zabezpečenia v rámci EÚ

V rámci EÚ existuje 27 rôznych systémov sociálneho zabezpečenia. Keď ste migrujúci pracovník a pracujete v niektorom z členských štátov, je dôležité určiť, systém sociálneho zabezpečenia ktorého štátu sa na vás vzťahuje. Tieto situácie môžu byť vyriešené iba prostredníctvom nadnárodného právneho predpisu, ktorým je koordinačné nariadenie. Cieľom koordinačných nariadení EÚ je zabezpečiť, aby uplatňovanie rôznych vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia negatívne nepostihlo osoby, ktoré si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb.

Koordinácia ponecháva národné systémy nedotknuté, z čoho vyplýva, že rozdiely medzi národnými systémami zostávajú. Pri uplatňovaní koordinačných pravidiel sa môže stať, že sa dostanete do takej situácie, v ktorej nebudete mať nárok na určitú dávku v rámci určeného systému sociálneho zabezpečenia, keďže nespĺňate podmienky nárokov tohto systému. Podľa koordinačných pravidiel platí princíp jednej legislatívy, to znamená, že osoba môže byť poistená na sociálne zabezpečenie výlučne v jednom členskom štáte EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu (EHP), Švajčiarska alebo Veľkej Británie. Súčasne platí, že pokiaľ pracujete na území nejakého členského štátu, vo všeobecnosti podliehate systému sociálneho zabezpečenia tohto členského štátu.

Zrušenie pandemického ošetrovného

V súvislosti s prijatou novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa od 1. septembra 2023 prestane uplatňovať ustanovenia týkajúce sa pandemického ošetrovného, ktoré sa poistencom poskytovalo od začatia krízovej situácie na Slovensku (od 12. marca 2020).

V zmysle novely zákona č. 461/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2023 sa ruší poskytovanie ošetrovného pre osoby poskytujúce starostlivosť o klientov zariadení sociálnych služieb, ktoré sa počas uzatvorenia zariadenia starajú o osoby, ktorým sa poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou. Zachovaný zostane iba nárok na ošetrovné v prípade uzatvorenia zariadenia, v ktorom sa poskytuje starostlivosť dieťaťu, t. j. zariadenia starostlivosti o dieťa do troch rokov veku.

Pre túto skupinu zariadení zákon č. 461/2003 Z. z. zavádza individuálnu povinnosť - potvrdzovať ich uzatvorenie na základe rozhodnutia príslušných orgánov na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. To znamená, že zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov, ktoré budú od 1. septembra 2023 uzavreté na základe rozhodnutia príslušného orgánu (riaditeľ, zriaďovateľ, regionálny úrad verejného zdravotníctva, príp. iné), budú vydávať individuálne potvrdenia iba na požiadanie poistenca, ktorý si bude chcieť uplatniť nárok na ošetrovné z dôvodu starostlivosti o dieťa.

tags: #socialna #pomoc #a #socialne #sluzby