Nárok na stravné lístky pri poobednej pracovnej zmene a súvisiace povinnosti zamestnávateľa

Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou pracovných podmienok. Zamestnávatelia na Slovensku majú povinnosť zabezpečiť stravovanie svojim zamestnancom za určitých podmienok, ktoré stanovuje Zákonník práce. Táto povinnosť sa týka predovšetkým zamestnancov v pracovnom pomere, teda tých, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy.

V nasledujúcom článku sa venujeme podmienkam nároku na stravné lístky pri poobednej pracovnej zmene, pričom zohľadňujeme platnú legislatívu a relevantné informácie. Dôležité je tiež vedieť, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca

Po podpísaní pracovnej zmluvy a fyzickom nástupe do zamestnania má zamestnanec okrem povinností aj určité práva. Mnohí zamestnávatelia vydávajú pracovný poriadok, v ktorom aplikujú ustanovenia všeobecných právnych predpisov na svoje podmienky. Zamestnávateľ má povinnosť oboznámiť s ním každého novoprijatého zamestnanca a tento musí byť každému zamestnancovi kedykoľvek voľne prístupný. Ak to tak nie je, je nutné domáhať sa nápravy.

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok. Poskytovať stravovanie treba počas zmeny, ak je to formou stravných lístkov, tak vopred. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Kolektívna zmluva

Vo firmách, kde pracuje odborová organizácia, odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami výhodnejšie ako všeobecne platné právne predpisy. Treba podotknúť, že kolektívna zmluva sa vzťahuje na všetkých zamestnancov firmy, nie iba na členov odborov. Kolektívna zmluva plní teda výraznú ochranársku funkciu všetkých zamestnancov a je prospešné sa s ňou zoznámiť a vedieť si uplatniť práva, ktoré zaručuje.

Podmienky nároku na stravné lístky

Nárok na stravné lístky alebo inú formu stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Táto podmienka platí bez ohľadu na to, či ide o rannú, poobednú alebo nočnú zmenu. Zákonná povinnosť zamestnávateľa je zabezpečiť stravovanie svojim zamestnancom vo všetkých zmenách, t.j. stravovanie musí zamestnávateľ zabezpečiť bez ohľadu na to, či sa jedná o zmenu rannú, popoludňajšiu zmenu alebo nočnú zmenu.

Poskytované stravovanie musí zodpovedať zásadám správnej výživy a musí zahŕňať jedno teplé hlavné jedlo vrátane nápoja. Ak zamestnanec nepracuje pre zamestnávateľa dlhšie ako 4 hodiny, nie je mu zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie. Ak zamestnávateľ pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín, poskytne zamestnancom ďalšie teplé hlavné jedlo, je povinný prispievať aj na toto jedlo.

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie aj dočasne prideleným zamestnancom. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Navyše má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.

Zákon presne vymedzuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nemusí, kedy má zamestnanec nárok na stravné a kedy zo zákona nárok na stravovanie nemá.

• Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny.
• Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 11 hodín, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť vám ďalšie stravovanie. Môže tak urobiť z dobrej vôle, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov v rámci tejto jednej pracovnej zmeny.
• Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného.
• Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny.
• Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie.
• Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny.

Kedy povinnosť zabezpečiť stravovanie nevzniká?

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom:

• ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
• ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
• pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Poobedná zmena a stravovanie

Pri poobednej zmene, ktorá typicky začína okolo 14:00 hodiny, je dôležité, aby zamestnávateľ zabezpečil stravovanie v priebehu tejto zmeny. Zákonník práce preferuje zabezpečenie stravovania prostredníctvom:

1. Poskytovania teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení.
2. Poskytovania teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
3. Zabezpečenia stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie týmito spôsobmi, napríklad z dôvodu, že na pracovisku nie je jedáleň alebo nie je možné zabezpečiť donášku teplého jedla, prichádza do úvahy poskytovanie stravných lístkov alebo finančného príspevku na stravovanie.

Alternatívy stravovania

V prípade, že zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie priamo na pracovisku, má zamestnanec možnosť výberu medzi stravnými lístkami (gastrolístkami) a finančným príspevkom na stravovanie. Táto možnosť výberu je zakotvená v Zákonníku práce a zamestnávateľ je povinný ju zamestnancovi umožniť.

Od 1. januára 2023 platí, že ak sa zamestnávateľ rozhodne zabezpečiť stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok, mal by poukážky poskytovať prednostne v elektronickej forme (tzv. gastrokarta). Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. V takom prípade môže zamestnávateľ poskytovať papierové stravné lístky.

Finančný príspevok na stravovanie

Ak sa zamestnanec rozhodne pre finančný príspevok na stravovanie, jeho výška sa odvíja od toho, či zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom. Ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom, suma finančného príspevku je určená podľa § 152 ods. 3 ZP prvej vety, t.j. najviac na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie musí byť najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 ZP.

Sumy stravného sa naposledy zvyšovali od 1. apríla 2025, na základe opatrenia MPSVR SR č. 211/2024 Z. z. V roku 2025 Štatistický úrad SR zaznamenal ďalší nárast cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní o viac ako 5 % oproti januáru 2025. Na základe týchto údajov Ministerstvo vydalo opatrenie č. 333/2025 Z. z., ktorým sa výška stravného opätovne upravuje od 1. decembra 2025.

S účinnosťou od 1. decembra 2025 sa suma stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín zvyšuje na 9,30 eura. Z toho vyplývajú nasledovné sumy pre finančný príspevok:

• Minimálna hodnota stravného lístka: 6,98 € (75 % z 9,30 €).
• Maximálny príspevok zamestnávateľa: 5,12 € (55 % zo sumy 9,30 €).
• Minimálny príspevok zamestnávateľa: 3,84 € (55 % zo sumy 6,98 €).

Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.

Príklady z praxe

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov z praxe:

• Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravný lístok v hodnote napríklad 6,98 €, zamestnávateľ na neho prispieva sumou minimálne 3,84 € (55 % z 6,98 €) a zamestnanec sumou 3,14 €. Suma 3,14 € sa strháva z mesačnej mzdy zamestnanca.
• Ak zamestnávateľ celú časť príspevku zamestnanca na stravný lístok vo výške 3,14 € uhradí z prostriedkov sociálneho fondu, potom zamestnanec nebude prispievať na stravovanie vôbec.

Tabuľka príspevkov na stravovanie

Špecifické situácie

Domácka práca a telepráca

Ak zamestnanec vykonáva domácku prácu alebo teleprácu, zamestnávateľ mu poskytne finančný príspevok na stravovanie, ak mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo ak by stravovanie podľa § 152 ods. 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

Zdravotné dôvody

Ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom, má nárok na finančný príspevok na stravovanie.

Vyplácanie stravného

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi. Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.

Pracovná cesta a stravné

Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie alebo poskytnúť finančný príspevok na stravovanie zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu. Počas pracovnej cesty môže vzniknúť zamestnancovi nárok na cestovné náhrady. Suma stravného pri pracovnej ceste je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty:

• pri trvaní cesty 5 až 12 hodín: 9,30 €
• pri trvaní cesty 12 až 18 hodín: 13,80 €
• pri trvaní cesty nad 18 hodín: 20,60 €

V prípade, ak zamestnanec v rámci jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

Stravné (diéty) pri zahraničnej pracovnej ceste

Nárok na stravné vzniká zamestnancovi aj v prípade pracovnej cesty do zahraničia. Zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu patrí za každý kalendárny deň stravné v eurách alebo v cudzej mene.

Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine. Člení sa na tri pásma:

• do 6 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 6 hodín až 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 100 % zo základnej sadzby stravného.

Stravné sa pri zahraničnej pracovnej ceste poskytne zamestnancovi podľa krajiny, v ktorej strávil v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ mu poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.

Živnostníci a výdavky na stravné od 1. 12. 2025

Zmeny v oslobodení od dane z príjmov sa týkajú aj živnostníkov. Od 1. 1. 2022 už živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Od 1. 12. 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň (55 % z 9,30 €). Živnostník si ju môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť. Pre živnostníkov to znamená menej administratívy a jednoduchší spôsob uplatnenia výdavkov. Na rozdiel od zamestnancov sa na nich nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.

tags: #narok #na #stravne #listky #pri #poobednajsej