Nárok na stravné lístky a príspevok na stravovanie pre SZČO a zamestnancov pri práci z domu

V súčasnosti, keď sa čoraz viac spoločností a živnostníkov (SZČO) uchyľuje k práci z domu, či už príležitostne alebo pravidelne, je dôležité rozumieť pravidlám a možnostiam, ktoré sa týkajú stravovania a stravných lístkov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o stravovaní zamestnancov a SZČO, s dôrazom na prácu z domu a zmeny, ktoré priniesla novela Zákonníka práce. Cieľom je objektívne informovať o platných skutočnostiach a poukázať na rozdiely vo výhodnosti jednotlivých možností prispievania na stravovanie.

Stravovanie zamestnancov: Základné povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov pracujúcich na pracovný pomer, ak sú splnené podmienky stanovené v zákone č. 311/2001 Z. z. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na agentúry dočasného zamestnávania voči dočasne prideleným zamestnancom. Nárok na poskytnutie stravy vzniká zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. V prípade, ak zamestnanec nepracuje pre zamestnávateľa dlhšie ako 4 hodiny, nie je mu zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže poskytnúť aj ďalšie teplé hlavné jedlo a je povinný prispievať aj na toto jedlo.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať:

• vlastné stravovacie zariadenie,
• stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov,
• alebo môžu zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie. V oboch prípadoch je výška príspevku rovnaká. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov, avšak zmena je možná aj skôr, ak je to dobrovoľná voľba oboch strán.

Výška príspevku zamestnávateľa na stravné

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovanie v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Novela Zákonníka práce a Zákona o dani z príjmov zjednotila od 1. 1. 2023 pravidlá pre oslobodenie príspevku na stravovanie zamestnancov. Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Stravné lístky: Elektronická forma a výnimky

Od 1.1.2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta). Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska. Pri stravných lístkoch sa často stávalo, že z ich hodnoty sa nevydávalo. Napríklad, ak obed stál 8 € a zamestnanec použil dva lístky v hodnote 4,50 €, v reštaurácii mu spravidla 1 € nevydali.

Príspevok zo sociálneho fondu

Podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ uhradiť len časť alebo zvyšok hodnoty stravného lístka. Najčastejším prípadom z praxe je, že zamestnávateľ prispieva časť zo sociálneho fondu a časť uhrádza zamestnanec. Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, dohodne sa v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ vo vnútornom predpise. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Z pohľadu zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje do jeho nákladov. Daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu.

Aktuálne sumy stravného (od 1.12.2025)

Vzhľadom na Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa s účinnosťou od 1. 12. 2025 menia sumy stravného pri pracovných cestách, čo ovplyvňuje aj hodnotu gastrolístkov a výšku príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov. Mechanizmus zvyšovania súm stravného upravuje § 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Sumy sa zvyšujú na základe údajov o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Ak kumulatívny index oproti poslednej úprave vzrastie o najmenej 5 %, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže pristúpiť k úprave súm stravného. Sumy stravného sa naposledy zvyšovali od 1. apríla 2025, na základe opatrenia MPSVR SR č. 211/2024 Z. z. V roku 2025 Štatistický úrad SR zaznamenal ďalší nárast cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní o viac ako 5 % oproti januáru 2025. Na základe týchto údajov Ministerstvo vydalo opatrenie č. 333/2025 Z. z., ktorým sa výška stravného opätovne upravuje od 1. decembra 2025.

Výška stravného zamestnanca od 1.12.2025:

• Minimálna hodnota stravného lístka: 6,98 € (75 % z 9,30 €).
• Maximálny príspevok zamestnávateľa: 5,12 € (55 % zo 9,30 €).
• Minimálny príspevok zamestnávateľa: 3,84 € (55 % zo sumy 6,98 €).

Znamená to, že ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravný lístok v hodnote napríklad 6,98 €, zamestnávateľ na neho prispieva sumou minimálne 3,84 € (55 % z 6,98 €) a zamestnanec sumou 3,14 €. Suma 3,14 € sa strháva z mesačnej mzdy zamestnanca. Ak zamestnávateľ celú časť príspevku zamestnanca na stravný lístok vo výške 3,14 € uhradí z prostriedkov sociálneho fondu, potom zamestnanec nebude prispievať na stravovanie vôbec. Hodnota stravovacej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov.

Tabuľka: Príspevok na stravovanie (pre zamestnancov)

Stravné pri pracovnej ceste v tuzemsku od 1.12.2025

V prípade, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, zamestnancovi prislúcha výška stravného v závislosti od trvania pracovnej cesty:

• pri trvaní cesty 5 až 12 hodín: 9,30 €
• pri trvaní cesty 12 až 18 hodín: 13,80 €
• pri trvaní cesty nad 18 hodín: 20,60 €

Tabuľka: Cestovné náhrady

Stravné (diéty) pri zahraničnej pracovnej ceste od 1.12.2025

Nárok na stravné vzniká zamestnancovi aj v prípade pracovnej cesty do zahraničia. Zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu patrí za každý kalendárny deň stravné v eurách alebo v cudzej mene. Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine. Člení sa na tri pásma:

• do 6 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 6 hodín až 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
• nad 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 100 % zo základnej sadzby stravného.

Prehľad základných sadzieb stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách uvádza Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.

Stravné pre SZČO: Daňové výdavky a práca z domu

Zmeny v oslobodení od dane z príjmov sa týkajú aj živnostníkov. Od 1. 1. 2022 už živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Od 1. 12. 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň (55 % z 9,30 €). Živnostník si ju môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť. Pre živnostníkov to znamená menej administratívy a jednoduchší spôsob uplatnenia výdavkov. Na rozdiel od zamestnancov sa na nich nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.

Podmienky pre uplatnenie stravného SZČO

• Odpracovaný deň: Stravné je možné uplatniť za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, vrátane dní pracovného voľna, pracovného pokoja a štátnych sviatkov, ak SZČO v týchto dňoch pracovala.
• Preukázateľnosť: Nárok na uplatnenie stravného musí SZČO preukázať dokladom (napr. o nákupe stravných lístkov alebo dokladom o nákupe teplého hlavného jedla). Od 1.1.2022 už živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie.
• Súbeh: SZČO nemôže súčasne uplatňovať stravné ako zamestnanec a ako SZČO za ten istý deň.
• Maximálna suma stravného: Ide o maximálnu sumu daňovo uznaného výdavku na stravné SZČO za každý odpracovaný deň. Táto suma môže byť nižšia, ak si SZČO kúpi stravné lístky v nižšej menovitej hodnote alebo predloží doklad o nákupe teplého hlavného jedla v nižšej sume.

Práca z domu (Home Office): Definície a podmienky

V súvislosti s pandémiou a inými faktormi sa práca z domu stala bežnou praxou. Zákonník práce pojem "home office" nedefinuje, ale pozná domácku prácu a teleprácu (§ 52 Zákonníka práce). Home office môžeme definovať ako príležitostnú prácu z domu, ktorá je vykonávaná so súhlasom zamestnávateľa. Domácka práca je pravidelná práca vykonávaná z domácnosti zamestnanca. Zamestnávateľ nemôže jednostranne nariadiť domácku prácu. Ak zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovnej zmluvy, zamestnávateľ musí postupovať v súlade so Zákonníkom práce a posúdiť to ako prekážku na strane zamestnávateľa, za čo patrí zamestnancovi náhrada mzdy.

Práva a povinnosti pri práci z domu

• Pracovné podmienky: Pracovné podmienky pri domáckej práci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa.
• Rozvrhnutie pracovného času: Pri domáckej práci zamestnávateľ jednostranne neurčuje rozvrhnutie pracovného času, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak.
• Kontrola: Zamestnávateľ nemôže uplatňovať kontrolné nástroje, ktoré obvykle uplatňuje na pracovisku. Môže však zamestnanca poveriť vedením evidencie pracovnej doby.
• BOZP: V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) má zamestnávateľ rovnaké povinnosti ako voči zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na pracovisku.

Stravovanie pri práci z domu

Zamestnanec, ktorý vykonáva home office alebo domácku prácu, má nárok na stravné. Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce, ak mu nezabezpečí jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja alebo ak by bolo zabezpečenie stravovania jedlom v rozpore s povahou vykonávanej domácej práce. Nárok na stravné v zmysle § 152 Zákonníka práce vzniká po odpracovaní viac ako 4 hodín. Aj zamestnanci na ,,home office" majú nárok na stravné. Nárok na stravné má každý zamestnanec za každý deň, kedy pracuje viac ako 4 hodiny denne. A to bez ohľadu na to, či pracuje doma alebo na pracovisku zamestnávateľa.

tags: #narok #na #stravne #listky #pre #szco