Klasifikácia sociálnych profesií a pracovných pozícií

Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá je zameraná na predchádzanie problémom alebo upravuje problémy jednotlivcov, skupín a komunít, ktoré vznikajú z konfliktov potrieb jednotlivcov a spoločenských inštitúcií. Opierajúc sa o vedecké poznanie ľudského správania a sociálneho systému zasahuje sociálna práca práve tam, kde prichádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia. Jej zámerom je zlepšiť kvalitu života všetkých ľudí.

schéma systému sociálnej práce a jej prepojenie s komunitou

Legislatívny rámec a vzdelanostné požiadavky

Sociálnu prácu na pozícii sociálneho pracovníka môže vykonávať absolvent vysokoškolského vzdelania II. stupňa v študijnom odbore sociálna práca podľa § 5, ods. 1, písm. a) zákona č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci. Na pozíciu sociálneho pracovníka môžu byť prijatí aj záujemcovia, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v prechodných ustanoveniach § 45 zákona č. 219/2014 Z.z.

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledujúcimi právnymi predpismi:

  • Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci
  • Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
  • Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách

Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3-ročná prax v oblasti sociálnej práce. Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov.

Kategorizácia a formy sociálnej práce

Sociálnu prácu môžeme klasifikovať podľa jej zamerania a rozsahu na:

  1. Individuálna sociálna práca: Práca s jedným klientom s rešpektovaním komplexnosti a individualizácie prístupu.
  2. Skupinová sociálna práca: Realizovaná s väčším počtom klientov, pri ktorej sa využívajú špecifické skupinové práce v prospech jednotlivcov.
  3. Komunitná sociálna práca: Práca s regionálnou komunitou (obec, región, osada), t.j. spoločenstvom v rámci ktorého spoločne nažívajú ľudia konkrétneho územného celku.

Z hľadiska charakteru činnosti rozlišujeme preventívnu a kuratívnu sociálnu prácu. Preventívna sociálna práca sa považuje za najvyšší princíp, pričom jej cieľom je pozitívne ovplyvniť jednotlivcov, skupiny a komunity. Kuratívna (terapeutická) sociálna práca sa zaoberá liečbou, zmierňovaním a odstraňovaním vzniknutých nepriaznivých sociálnych javov.

tabuľka metód sociálnej práce a cieľových skupín

Cieľové skupiny a etické princípy

Medzi najčastejšie cieľové kategórie sociálnej práce patria disfunkčné rodiny, nezamestnaní, starí ľudia, osoby sociálne deviantné, utečenci a minority. Pri práci s týmito skupinami sa sociálny pracovník riadi nasledujúcimi etickými princípmi:

  • Individualizácia: Uznanie vlastnej jedinečnej kvality osobnosti klienta.
  • Akceptácia: Vnímanie klienta takého, aký je, vrátane jeho slabých a silných stránok.
  • Právo na sebaurčenie: Rešpektovanie potreby klienta slobodne sa rozhodovať.
  • Diskrétnosť: Zachovávanie dôverných informácií o klientovi.

Odborné kompetencie a štatút

Osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od kvalitného vzdelania, sociálneho rozhľadu a integrovaného súhrnu povahových čŕt, ako sú poctivosť, spravodlivosť a schopnosť komunikácie. Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje životnú situáciu klientov a dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny.

tags: #klasifikacia #zamestnani #socialny #profesii