Dovolenka je základným právom každého zamestnanca a slúži na jeho odpočinok a regeneráciu síl. Problematika dovolenky je podrobne upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Základný nárok na dovolenku
Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok. Za odpracovaný deň možno považovať taký, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
Základná výmera dovolenky je upravená v § 103 Zákonníka práce a predstavuje minimálne 4 týždne, teda 20 pracovných dní pri štandardnom 5-dňovom pracovnom týždni. Toto platí bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru či vek zamestnanca.
- Pre zamestnanca, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov, je výmera dovolenky 4 týždne.
- Pre zamestnanca, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov, ako aj pre zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je výmera dovolenky 5 týždňov. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámi, že sa trvale stará o dieťa, a zaniká dňom, keď sa o dieťa prestane trvale starať.
- Dovolenka vo výmere najmenej 8 týždňov v roku prislúcha pedagógom, vysokoškolským učiteľom a výskumným pracovníkom.
Dĺžku dovolenky môže zamestnávateľ upraviť aj vo vyššom rozsahu, napríklad prostredníctvom kolektívnej zmluvy alebo internej smernice.
Dovolenka za odpracované dni
Zamestnanec, ktorý u zamestnávateľa nepracoval v príslušnom kalendárnom roku aspoň 60 dní, má nárok na dovolenku za odpracované dni. Tento nárok vzniká za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku a predstavuje 1/12 ročného nároku na dovolenku (t.j. 1,5 dňa pri 4 týždňoch dovolenky).
Dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase
Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je v tom, že týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom predstavuje toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich v priemere pripadne na jeho pracovný týždeň, v zmysle § 104 Zákonníka práce.
Je to preto, že zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom môže mať rozvrhnutý pracovný čas tak, že počet pracovných dní v jednotlivých týždňoch bude rozdielny (napr. v jeden týždeň 3 pracovné zmeny, v iný týždeň 4 pracovné zmeny).
Spôsoby určenia výmery dovolenky
V praxi sa pri určení ročnej výmery dovolenky u zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom uplatňujú dva spôsoby:
- „Neprepočítaná“ výmera dovolenky: Zamestnávateľ postupuje rovnako ako u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Jeden deň dovolenky je doba zodpovedajúca dĺžke pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, bez ohľadu na skutočnú dĺžku pracovnej zmeny v hodinách pripadajúcu podľa rozvrhu práce na konkrétny deň. Pri poskytovaní náhrady mzdy za dovolenku sa však vychádza z počtu pracovných hodín, ktoré pripadajú na konkrétny pracovný deň zamestnanca.
- „Prepočítaná“ výmera dovolenky: Pri určení výmery dovolenky sa vychádza z priemerného počtu pracovných dní (pracovných zmien), ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň zamestnanca.
Bez ohľadu na to, ktorý zo spôsobov zamestnávateľ použije, zamestnanec má v oboch prípadoch zachovaný nárok na základnú výmeru dovolenky, ktorú ustanovuje Zákonník práce.
Výpočet „prepočítanej“ dovolenky
Na určenie ročnej „prepočítanej“ výmery dovolenky je potrebné postupovať v nasledujúcich krokoch:
1. Určenie priemerného počtu pracovných dní na jeden týždeň
Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky, je potrebné zistiť, koľko pracovných dní (pracovných zmien) pripadá podľa rozvrhu pracovných zmien na jeden pracovný týždeň zamestnanca. Priemerný počet pracovných dní sa vypočíta ako podiel počtu pracovných zmien (bez nadčasov), ktoré má zamestnanec naplánované v kalendárnom roku podľa rozpisu pracovných zmien, a priemerného počtu týždňov pripadajúcich na kalendárny rok (konštanta 52,1785).
Vzorec: Z = X : Y
- Z = priemerný počet pracovných zmien na jeden týždeň
- X = počet pracovných zmien, ktoré podľa rozvrhu pracovných zmien pripadajú v kalendárnom roku (príp. na časť roka, ak pracovný pomer netrvá celý kalendárny rok)
- Y = počet týždňov v kalendárnom roku (konštanta 52,1785, vypočítaná ako 365,25 : 7)
2. Určenie výmery „prepočítanej dovolenky“
Počet dní dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa vypočíta ako súčin priemerného počtu pracovných zmien pripadajúcich na jeden týždeň a počtu týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce, na ktorú má zamestnanec nárok v závislosti od dosiahnutého veku.
Vzorec: N = Z * V
- N = počet dní prepočítanej dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok za kalendárny rok
- Z = priemerný počet pracovných zmien na jeden týždeň
- V = základná výmera dovolenky podľa Zákonníka práce (4, resp. 5 týždňov podľa veku zamestnanca)
Príklad prepočítanej dovolenky:
Zamestnanec (28 rokov) pracuje v nepretržitej zmenovej prevádzke s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom (37,5 hodín týždenne). Podľa rozvrhu má odpracovať 171 pracovných zmien v roku. Má nárok na 4 týždne dovolenky.
- Priemerný počet zmien za týždeň: 171 : 52,1785 = 3,277 dňa ≈ 3,3 pracovnej zmeny.
- Ročná výmera dovolenky: 3,3 x 4 týždne = 13,2 dňa ≈ 13,5 dňa (zaokrúhlenie nahor, spôsob zaokrúhľovania je vhodné upraviť v internom predpise zamestnávateľa).
Ak si zamestnanec čerpal dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 13,5 dňa sa mu odpočíta 1 deň čerpanej dovolenky. Zostatok dovolenky bude 12,5 dňa (13,5 - 1). Zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy za 11,5 hodiny.
How to Calculate Working Days in Excel & Exclude ANY Days you WANT (weekends too)
Tabuľka porovnania príkladov
| Parameter | Neprepočítaná dovolenka (Príklad 1) | Prepočítaná dovolenka (Príklad 2) |
|---|---|---|
| Vek zamestnanca | 28 rokov | 28 rokov |
| Ročný nárok na dovolenku (týždne) | 4 týždne (20 dní) | 4 týždne |
| Určený pracovný čas | 37,5 hod/týždeň | 37,5 hod/týždeň |
| Dĺžka čerpanej zmeny | 11,5 hodiny | 11,5 hodiny |
| Odpočítaný počet dní dovolenky | 1,53 dňa (11,50 : 7,5) | 1 deň |
| Zostatok dovolenky | 18,47 dňa (20 - 1,53) | 12,5 dňa (13,5 - 1) |
| Náhrada mzdy | Za 11,5 hodiny | Za 11,5 hodiny |
Čerpanie a plánovanie dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, ktorý by mal byť určený s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov.
- Zamestnávateľ plánuje čerpanie dovolenky spravidla tak, aby si zamestnanec mohol vyčerpať jeho nárok do konca kalendárneho roka.
- Čerpanie dovolenky zamestnávateľ oznamuje zamestnancovi aspoň 14 dní vopred, pokiaľ sa nedohodnú inak.
- Zamestnávateľ musí poskytnúť jednu časť čerpania dovolenky v trvaní aspoň dvoch týždňov, ak sa nedohodne so zamestnancom inak.
- Zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky počas obdobia, kedy je zamestnanec na PN, materskej či rodičovskej dovolenke.
V prípade, že u zamestnanca nastanú prekážky v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka), resp. zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, presúva sa mu táto dovolenka do ďalšieho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie tejto zostatkovej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť jej čerpanie sám. Vyčerpať si ju však musí do konca príslušného kalendárneho roka.
Počas dovolenky patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku za predchádzajúci kvartál.
Odvolanie z dovolenky
Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov odvolať zamestnanca z dovolenky. V takomto prípade je však povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli.
Upozornenie pre zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým časom
Ak zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom chce čerpať dovolenku celý týždeň, je vhodné požiadať o schválenie dovolenky nielen na tie dni, ktoré sú jeho pracovnými dňami (dni, kedy má naplánované pracovné zmeny), ale aj na nepracovné dni (dni, kedy pracovné zmeny naplánované nemá). Ak by zamestnanec požiadal o schválenie dovolenky len na pracovné dni, zamestnávateľ by mu mohol (výnimočne) nariadiť výkon práce nadčas, ktoré by mohli pripadnúť na nepracovné dni dovolenky.