Nárok na rizikový príplatok a mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) sú kľúčovou súčasťou pracovného práva, zameriavajúcou sa na prevenciu úrazov, chorôb z povolania a škôd na živote a majetku. Slovenská legislatíva pamätá na situácie, kedy sú zamestnanci vystavení rôznym faktorom v pracovnom prostredí, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať ich zdravie a pohodu a poskytuje im určitú formu kompenzácie za prácu v sťažených podmienkach.

Tento článok sa zameriava na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, podmienky jej vzniku a zmeny, ktoré nastanú v roku 2025.

Kategorizácia prác a jej význam

Pracovný trh ponúka širokú škálu zamestnaní, každé so svojou špecifickou náročnosťou a prostredím. Riziková práca je práca, pri ktorej je zamestnanec vystavený zvýšenému riziku vzniku choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s vykonávanou prácou. Podľa toho, akým spôsobom môže výkon určitej práce ovplyvniť zdravie zamestnancov, sa práce diferencujú do štyroch kategórií.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, práce sa rozdeľujú do štyroch kategórií na základe úrovne a charakteru rizikových faktorov, ktoré pri ich výkone vplývajú na zdravie zamestnancov, ako aj na základe pracovného prostredia. Je dôležité rozlišovať medzi kategóriou rizikových prác a stupňom náročnosti práce, ktorý je upravený v zákone č. 311/2001 Z. z. Pritom rizikovou prácou sa rozumie práca zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie.

Tretia kategória prác:

Práce s vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia, pri ktorých:

• Vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia nie je znížené technickými alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov.
• Vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia je znížené technickými alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie.
• Zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom, nie sú ustanovené limity, ale nepriaznivá odpoveď organizmu poukazuje na možné špecifické pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia a vystavenie sa faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia.

Štvrtá kategória prác:

Práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia, a to len výnimočne na obmedzený čas (najviac na jeden rok); ide o práce:

• Pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov a vystavenie faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje kritériá na zaradenie práce do tretej kategórie a je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov.
• Ktoré podľa miery vystavenia zamestnanca jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia.
• Zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom.

Hlavným zmyslom kategorizácie prác je určenie miery rizika pri vykonávaných prácach z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Kritériami kategorizácie sú úroveň a charakter faktorov práce a pracovného prostredia, posúdenie zdravotných rizík a posúdenie zmien zdravotného stavu zamestnancov. O tom, či bude určitá práca zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie, rozhoduje príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ). RÚVZ rozhoduje buď na základe návrhu zamestnávateľa, alebo z vlastného podnetu.

Legislatívny rámec mzdových príplatkov a kompenzácií

Mzdové príplatky a kompenzácie na Slovensku upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a ďalšie súvisiace právne predpisy, ako napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Cieľom týchto predpisov je zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov a kompenzovať im prácu v prostredí, ktoré predstavuje zvýšené riziko.

Definícia sťaženého výkonu práce

Sťažený výkon práce je definovaný ako vykonávanie pracovných činností v prostredí, kde pôsobia faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať zdravie zamestnanca. Medzi tieto faktory patria:

• Chemické faktory
• Karcinogénne a mutagénne faktory
• Biologické faktory
• Prach
• Fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie)

Na pracoviskách, kde zamestnávateľ nemohol vykonať také opatrenia, aby znížil riziko, vyplývajúce zo škodlivých faktorov pracovného prostredia na čo najnižšiu mieru, sú zamestnanci vystavení škodlivým vplyvom týchto faktorov. Práca v takomto pracovnom prostredí môže poškodzovať zdravie zamestnancov a môže spôsobiť vznik chorôb z povolania. Zamestnancom prislúcha kompenzácia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.

Podmienky vzniku nároku na mzdovú kompenzáciu

Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností, ak sú splnené nasledujúce podmienky:

1. Zaradenie práce do 3. alebo 4. kategórie: Príslušný orgán verejného zdravotníctva (regionálny úrad verejného zdravotníctva) musí zaradiť dané pracovné činnosti do 3. alebo 4. kategórie rizika podľa osobitného predpisu (§ 31 zákona č. 355/2007 Z. z.). O zaradení práce do príslušnej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu. Pri rozhodovaní sa berie do úvahy množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie zamestnancov.
2. Používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP): Intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia musí byť aj napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam taká, že vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky. To znamená, že zamestnávateľ musí zabezpečiť všetky dostupné opatrenia na minimalizáciu rizika, ale ak je aj napriek tomu potrebné používať OOPP, vzniká nárok na kompenzáciu.
3. Zvýšené riziko vzniku choroby z povolania: Riziková práca je práca, pri ktorej je zamestnanec vystavený zvýšenému riziku vzniku choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s vykonávanou prácou. Podľa zákona o ochrane verejného zdravia sú všetky práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie rizikové. Pri ich výkone sa vyžadujú špecifické opatrenia na zníženie zdravotného rizika.

Explicitne sa teda ustanovilo, že nárok na mzdovú kompenzáciu podľa ods. 1 môže vzniknúť len v prípade, ak napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonať, je nevyhnutné na zníženie zdravotného rizika, vyplývajúceho z charakteru pracovných činností zaradených príslušným orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie.

Výška mzdovej kompenzácie

Minimálna výška mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce je stanovená zákonom. Podľa § 124 Zákonníka práce je to najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu sťaženého výkonu práce. Od 1. januára 2026 predstavuje najmenej 1,0518 eura za každú hodinu sťaženého výkonu práce.

Mzdové zvýhodnenia a zmeny v roku 2025

S účinnosťou od 1. 1. 2025 došlo k zvýšeniu minimálnej mzdy. Mechanizmus určenia minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Zmena minimálnej mzdy neovplyvňuje len výšku minimálnych mzdových nárokov pre rôzne stupne náročnosti práce, ale premieta sa aj do rôznych príplatkov poskytovaných v rámci pracovného pomeru. Každoročne sa tak menia príplatky za víkend, za nočnú prácu, za sťažený výkon práce a náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti. Na ďalšie príplatky, ktoré sa odvíjajú od priemernej mzdy zamestnanca, nemá výška minimálnej mzdy nijaký vplyv.

Minimálna mzda pre rok 2025 je určená takto: mesačná minimálna mzda v sume 816 eur, hodinová minimálna mzda v sume 4,69 eur. Nasledujúca tabuľka sumarizuje zmeny mzdových príplatkov v roku 2025:

Možnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ môže, ako dobrovoľné plnenie, poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi sťažujú prácu, prípadne ho pri práci negatívne ovplyvňujú. V takom prípade nie je zákonom ustanovená minimálna výška mzdovej kompenzácie pre zamestnávateľa záväzná.

Príklady pracovných pozícií s potenciálnym nárokom na kompenzáciu

• Sanitár na operačných sálach: Manipulácia s pacientmi, čistenie a dezinfekcia operačného stola a zariadenia, kontakt s rizikovými pacientmi (žltačka typu C, HIV pozitívni, MRSA).
• Triedička použitého textilu: Práca v zaprášenom, plesnivom a špinavom prostredí.
• Asfaltér: Vystavenie zdraviu škodlivým faktorom, ako sú chemické látky (výpary z asfaltu, PAU - polycyklické aromatické uhľovodíky), fyzická záťaž, vibrácie, hluk a práca vo vonkajších podmienkach. Asfaltérske práce spravidla patria medzi rizikové povolania. O presnom zaradení rozhoduje posudok pracovnej zdravotnej služby.

Postup pri uplatňovaní nároku na mzdovú kompenzáciu

Na zaradenie určitej práce do príslušnej kategórie má vplyv množstvo faktorov, a preto nie je možné na základe stručného opisu určiť, či práca spadá do kategórie číslo tri. Zamestnanec by sa mal obrátiť na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorý môže na základe podania začať z vlastného podnetu konanie, ktorého predmetom bude rozhodovanie o zaradení alebo nezaradení opísanej práce do kategórie číslo tri. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť kategorizáciu prác a oznámiť, ak ide o rizikovú prácu.

Ďalšie dôležité aspekty pracovného práva

Práca nadčas

Zamestnanec, ktorý vykonáva rizikové práce, má nárok na vyšší mzdový príplatok za prácu nadčas, a to vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa odseku 8. Zákon s takouto dohodou spája podmienku výnimočnosti situácie a uvádza, že práca nadčas je možná, ak si to vyžaduje zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu.

Povinnosti zamestnávateľa

Podľa Zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný:

• Nahrádzať práce, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia.
• Zohľadňovať ľudské schopnosti, vlastnosti a možnosti najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca.
• Zabezpečiť kategorizáciu prác a oznámiť, ak ide o rizikovú prácu.
• Poskytovať zamestnancom bezplatne účinné osobné ochranné pracovné prostriedky.
• Zabezpečiť zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou a lekárske preventívne prehliadky.

Dodatková dovolenka

Podľa § 106 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas roka vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, pri ktorých je vystavený škodlivému pôsobeniu chemických a iných škodlivých faktorov práce v takom rozsahu, že to môže vo významnej miere pôsobiť na zdravie zamestnanca, má nárok na dodatkovú dovolenku. Dodatková dovolenka sa priznáva v trvaní jedného týždňa pri zamestnancoch, ktorí odpracujú celý rok. Pokiaľ neodpracujú celý rok, dodatková dovolenka je vo výmere 1/12 dodatkovej dovolenky za každých 21 odpracovaných dní. Ak sa dodatková dovolenka nevyčerpá, zamestnanec nemá nárok na jej preplatenie. Preto Zákonník práce uvádza, že by sa mala vyčerpať prednostne pred „klasickou“ dovolenkou.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Za nočnú prácu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, ak zamestnanec vykonáva rizikovú prácu. Pri týchto zamestnancoch nie je možné dohodnúť nižšie mzdové zvýhodnenie.

Nárok na doplnkové dôchodkové poistenie

Zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, zakotvuje povinnosť zamestnávateľa v lehote 30 dní od začiatku vykonávania rizikových prác uzavrieť zamestnávateľskú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom poistení. Tomu zodpovedá povinnosť zamestnanca v lehote do 30 dní od začatia výkonu práce zaradenej na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie rizikovosti práce uzavrieť účastnícku zmluvu na doplnkové dôchodkové sporenie.

Rekondičný pobyt

Zákon o BOZP v ustanovení § 11 upravuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie, rekondičný pobyt. Pričom medzi vybrané povolanie patria všetky rizikové práce, ktoré sú Úradom verejného zdravotníctva zaradené do tretej a štvrtej kategórie. Avšak na vznik povinnosti zamestnávateľa nestačí, že je práca zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie, zároveň sa vyžaduje naplnenie účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie poškodenia zdravia. Zamestnávateľ je povinný vypracovať v spolupráci s lekárom zoznam tých zamestnancov, ktorým vznikne nárok na zabezpečenie rekondičného pobytu. Na to, aby sa zamestnanec mohol zúčastniť rekondičného pobytu, nemôže mať príznaky akútnej choroby alebo prenosného ochorenia.

Kompenzácia za pranie pracovných odevov

S vykonávaním rizikovej práce je úzko spojený nárok zamestnanca súvisiaci s pracovným odevom a ochrannými pracovnými prostriedkami. Zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu. Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie osobného ochranného pracovného prostriedku najmä čistením, opravou a výmenou. Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ - tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.

tags: #narok #na #rizikovy #priplatok