Život amerických dôchodcov: Od ideálneho Sun City po výzvy doby

Tvrdé hospodárske a prírodné pomery na Liptove často motivovali ľudí, aby si hľadali živobytie mimo svoj rodný kraj. Od osemdesiatych rokov 19. storočia sa cieľom mnohých stala Amerika.

V USA sa po skončení Občianskej vojny, v ktorej zvíťazil priemyselný Sever, prudko rozvíjal priemysel a Amerika potrebovala veľké množstvo nových pracovných síl. Preto sa majitelia baní v roku 1877 rozhodli, že aj na Slovensko pošlú agentov, aby verbovali robotníkov pre banský a oceliarsky priemysel v USA. Amerika poskytovala pracovné príležitosti aj pre nekvalifikovaných robotníkov a zárobok bol v porovnaní s Uhorskom niekoľkonásobne vyšší. V rokoch 1875 až 1914 emigrovalo do Spojených štátov viac ako 650 000 Slovákov.

Na rozhodnutí vysťahovať sa do USA mala vplyv aj stupňujúca sa maďarizácia Slovákov. Deti v školách sa učili po maďarsky, na úradoch sa komunikovalo v maďarskom jazyku, všetky dokumenty boli v maďarčine, na obchodoch a budovách boli maďarské nápisy. Všetko to presviedčalo obyvateľov Liptovského Petra, že nie sú Slováci, ale Maďari.

Veľká časť vysťahovalcov sa neplánovala usadiť v USA natrvalo. Plánovali niekoľko rokov tam pracovať, našetriť doláre a s úsporami sa vrátiť domov; kúpiť pôdu, postaviť murovaný dom a žiť v lepšom sociálnom postavení. Tí, ktorí sa rozhodli v Amerike natrvalo usadiť, predali svoje pole, dom a ostatný majetok, čím získali peniaze na cestu a na usadenie sa v novej vlasti.

Cesta za americkým snom

Americké úrady umožnili prístup do evidencie prisťahovalcov Imigračného úradu na Ellis Islande v New Yorku a v prístavoch Baltimore a Philadelphia, ktorými prešli všetci prisťahovalci v rokoch 1892 - 1924. To bola doba, v ktorej vycestovala veľká väčšina emigrantov z Liptovského Petra. Vyhľadávanie sťažovalo, že mená a názvy boli písané maďarským pravopisom a pri prepisovaní do evidencie americkí prisťahovaleckí úradníci ešte viac skresľovali slovenské mená. Napriek uvedeným problémom nám to umožnilo podľa mena a miesta pôvodného pobytu vyhľadať 108 vysťahovalcov z Liptovského Petra do USA.

Keď boli so všetkým pripravení, vydali sa Petrania na ďalekú cestu. Často ich sprevádzal agent lodiarskej spoločnosti, ktorý im pomáhal orientovať sa v novej neznámej situácii. Veľká väčšina vysťahovalcov cestovala železnicou južnejšou trasou do prístavu Brémy (55 osôb).

V prístave sa ubytovali v barakoch, v ktorých čakali na loď a zakúpili si lodné lístky do najlacnejšej tretej triedy. Pred nalodením bol vypracovaný zoznam cestujúcich, ktorý obsahoval meno vysťahovalca, pôvodné bydlisko a odpovede na 29 otázok. Tento dokument po príchode do USA odovzdal kapitán lode americkým úradníkom, ktorým slúžil na posúdenie spôsobilosti prisťahovalca usadiť sa v USA.

Vysťahovalci cestovali do Ameriky na veľkých parníkoch, ktoré boli postavené koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Parník „Amerika“ bol spustený na vodu v Belfaste v roku 1905. Viezol celkom 897 pasažierov, z toho 1. triedy 420, 2. triedy 254 a 3. triedy 223. Parník „Kaiserin Auguste Victoria“ bol spustený na vodu v Štetíne v roku 1905. V tom čase bol najväčšou loďou na svete. Viezol celkom 2 996 cestujúcich, z toho 1. triedy 652, 2. triedy 286 a 3. triedy 2058.

V prístave sa mladí muži iste pokúsili zamestnať na lodi a počas plavby vykonávať pomocné práce, napr. hádzať uhlie do kotlov. Cestujúci 3. triedy boli umiestnení v podpalubí, v malých izbách ležali ľudia na regáloch na jednoduchom slamníku, spolu muži, ženy aj deti. Strava bola minimálna, väčšinou sa museli stravovať zo svojich zásob. Pitná voda sa rozdávala na prídel v časových intervaloch, alebo len raz do dňa. Po 15. až 60. dňoch pristála loď v prístave, pri móle East River v New Yorku.

Ellis Island: Brána do Ameriky

V rokoch 1820 - 1892 sídlil Imigračný úrad na juhu Manhattanu v prístave Castle Garden. Odtiaľ ho presťahovali na ostrov Ellis Island, kde v tieni Sochy Slobody postavili novú budovu z „Gruzínskej borovice“ a otvorený bol 1.1.1892. Tento ostrov sa premenil na malé mesto, v ktorom sa nachádzal nový Imigračný úrad, súd, škola, nemocnica, obchody a ubytovne. Večer 17. júna 1897 budova do základov vyhorela. Okamžite začali stavať novú budovu otvorenú 17. decembra 1900 a v tento deň prijali 2 251 prisťahovalcov.

Cez tento ostrov prešlo medzi rokmi 1892 až 1924 do Ameriky viac ako dvanásť miliónov prisťahovalcov. V novembri 1954 bol Ellis Island oficiálne uzavretý. V roku 1965 vyhlásili Ellis Island za súčasť Národného pamätníka „Socha slobody“, ktorá bola postavená na susednom ostrove. Po dôkladnej rekonštrukcii otvorili ostrov pre verejnosť a v budove Imigračného úradu zriadili múzeum „Ellis Island Immigration Museum“.

Regulačné opatrenia a kontrola imigrantov

Vláda Spojených štátov zaviedla regulačné opatrenia. Do krajiny nesmeli vstúpiť: chorí, najmä na infekčné nemoci, negramotní, a úplne nemajetní - prisťahovalec musel mať majetok, minimálne 10 dolárov v hotovosti, alebo sponzora, ktorý by sa za neho zaručil. Preto musel každý imigrant absolvovať lekársku a právnu kontrolu. Po prevezení na ostrov Ellis Island oddelili mužov od žien a detí. Prehliadka začala už pri vstupe do hlavnej haly.

Do haly viedli schody, na konci ktorých stál lekár a pozoroval prichádzajúcich hore schodmi. Všímal si, či niektorý z nich nekríva, či nie je veľmi zadýchaný, či sa u neho navonok neprejavuje nejaká fyzická, psychická alebo motorická porucha. Od očného lekára ho poslali na ďalšie vyšetrenia, kde sledovali duševné či fyzické deformácie, nákazlivé choroby, tehotenstvo, pohlavné choroby a podobne.

Po vyšetreniach čakal prisťahovalca pohovor s úradníkom, ktorý mal pred sebou spis o všetkom, čo sa jeho osoby týkalo. Tento spis bol doplnený o jeho chorobopis, ktorý mu lekári vystavili. Všetky tieto náležitosti boli podrobne skúmané a na ich základe sa úradník rozhodol, či prisťahovalca do krajiny pustí, alebo nie. Úradníkovi často pomáhal tlmočník, keďže väčšina prisťahovalcov neovládala anglický jazyk. Každému bolo položených tridsaťdva otázok, v ktorých sa ho pýtali na jeho meno, vek, povolanie, krajinu pôvodu, či je vzdelaný, či vie písať, čítať, koľko peňazí si nesie so sebou a podobne.

Ak mali kontrolovaní nejaké problémy, umiestnili ich do tzv. „väzby“. Napríklad ženy s deťmi, ktoré cestovali samé, museli v tejto väzbe počkať, kým pre nich neprišiel ich manžel. Ľudia, ktorí cestovali bez peňazí, museli počkať na niekoho, kto im prinesie peniaze, alebo sa za nich verejne finančne zaručí. Chorí a tehotné ženy boli nútené ostať v nemocnici. Zločinci a políciou hľadané osoby boli hneď zadržané a vyhostené. Táto väzba trvala pre niekoho pár hodín, pre iného pár dní, no našli sa aj takí, ktorí tam strávili niekoľko mesiacov. Približne 80% všetkých prisťahovalcov strávilo na Ellis Island len niekoľko hodín.

Život v Amerike a vplyv na rodný kraj

Vysťahovalci z Liptovského Petra sa usádzali v priemyselnej oblasti v severovýchodnej oblasti v štátoch New York, New Jersey, Illinois, Connecticut, Ohio, ale najmä v Pensylvánii, kde sa mesto Pittsburg stalo najväčším strediskom Slovákov. Život v Amerike bol pre nich ťažkou skúškou. Po neľahkých udalostiach doma, ťažkej a nepríjemnej plavbe po mori, stresujúcich podmienkach na Imigračnom úrade sa dostali do ďalšej neľahkej situácie. Prvoradou úlohou bolo usadiť sa, nájsť si čím skôr prácu a začať sporiť.

Vysťahovalci z Liptovského Petra boli v drvivej väčšine nekvalifikované pracovné sily, preto sa zamestnávali v baniach, oceliarňach a ako poľnohospodárski robotníci. Práca v týchto profesiách bola často oveľa ťažšia ako doma, no pláca sa nedala ani zďaleka porovnať. Baníci a pracovníci v železiarňach mohli zarobiť až $1.50 - $2.00 na deň. Doma by pritom zarobili niečo okolo 15 - 30 centov. Zatiaľ čo muži pracovali v baniach a továrňach, ženy sa buď starali o domácnosť alebo o ubytovne, prípadne tiež pracovali. Petrania sa pripájali k už existujúcim slovenským komunitám, zapájali sa do činnosti slovenských spolkov, prispôsobovali sa novým životným podmienkam.

Návrat domov alebo trvalé usadenie

Vysťahovalci mali na rodnú obec veľký a dlhodobý vplyv, ktorý doteraz nebol preskúmaný. Osoby, ktoré išli do USA na určitú dobu - napríklad na päť rokov - pracovať a s našetrenými dolármi sa vrátiť domov. Na zárobky odišli ženatí muži v počte 46. Zvyčajne sa vrátili všetci, v USA zostali z nich výnimočne iba jednotlivci. Ktorým sa v Amerike zapáčilo a chceli tam zostať, povolali svoje manželky aj s deťmi a usadili sa tam natrvalo. Za svojimi mužmi odcestovalo 8 manželiek aj s deťmi, takže domov sa vrátilo 38 mužov. Za ušetrené prostriedky doma vyplatili dlhy, kúpili pôdu a väčšinou postavili murované domy. Tieto „amerikánske“ domy stoja dodnes. Navrátilci výrazne zlepšili sociálne postavenie svojich rodín, môžeme ich považovať za majetných gazdov. Okrem peňazí prinášali z demokratického a podnikateľského prostredia USA nové nápady a podnety.

Druhá skupina vysťahovalcov sa rozhodla odísť natrvalo a usadiť sa v USA (emigrácia). Boli to väčšinou mladí a slobodní chlapci a dievčatá, spolu 54 osôb, z ktorých sa vrátilo domov veľmi málo. K nim treba pripočítať 8 vydatých žien, ktoré odišli za manželmi a 8 ženatých mužov, ktorí v USA zostali, spolu 70 osôb. Celkovo sa trvalo vysťahovalo z Liptovského Petra 70 osôb. Ich pomoc rodnej obci bola iného charakteru a bola dlhodobá. Mladí ľudia si v USA dobre pamätali, v akom chudobnom a zaostalom prostredí vyrastali a ako stále ťažko a chudobne žijú ich príbuzní doma. Preto po celý život posielali svojim rodinám určité finančné prostriedky.

Mestá Slovákov v USA: Youngstown a Milwaukee

Mesto Youngstown, Ohio bolo založené v roku 1797 Johnom Youngom. Leží pozdĺž rieky Mahoning, severovýchodne od Ohia. Prvotní prisťahovalci boli prevažne farmári, avšak mesto sa stalo známym až po nájdení železnej rudy a postavení oceliarní. S vybudovaním oceliarní a iných podnikov vzrástla potreba pracovných síl. V roku 1863 sa usadil na tomto území prvý slovenský prisťahovalec a veľa ďalších slovenských robotníkov ho nasledovalo. Ako ich počet vzrastal, vzrastala aj ich potreba postaviť si vlastný kostol. V roku 1898 si postavili najstarší rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda. V súčasnosti tu je postavených 6 slovenských kostolov rôznych vierovyznaní.

V Youngstowne je vysoké percento Slovákov predstavujúce viac ako 26 000 obyvateľov slovenského pôvodu, ktorí sídlia v údolí Mahoning, ktorého celkový počet obyvateľstva predstavuje počet 250 000. Títo obyvatelia udržiavali slovenské dedičstvo prostredníctvom štyroch slovenských bratských spolkov, ktoré majú svoje vetvy v slovenských kostoloch. Každoročne Americko-slovenské kultúrne združenie sa stretáva na zhromaždení, na ktorom sa udeľujú štipendiá pre študentov slovenského pôvodu študujúcich na vysokých školách. Táto organizácia takisto sponzoruje každoročnú "Villija Večeru" pri advente v jednom z miestnych kostolov. Vznikla v roku 1991 miestnymi slovenskými Američanmi. Cieľom bolo nájsť vhodné mesto na Slovensku, ktoré by svojou veľkosťou bolo primeraným k 60 000-ovému Youngstownu. Spišská Nová Ves bola vybraná jednak kvôli svojej veľkosti a takisto z dôvodu, že veľa Slovákov z regiónu Spiš sa usadilo v Youngstowne.

K dnešnému dňu Organizácia Sister Cities sponzorovala 42 učiteľov anglického jazyka vyučujúcich v regióne Spiš a zaslala 8 počítačov a 3 tlačiarne do levočského gymnázia. Viac ako 12 500 učebníc bolo zaslaných na východné Slovensko. V spojení so skupinou Cleveland/Bratislava Sister Cities bolo zaslaných 11 kontajnerov zdravotného vybavenia a MRI prístrojov do tamojších 20 nemocníc. V septembri 1997 zasielame zásielku, ktorá bude obsahovať mamografické prístroje a 72 krvných púmp, ktoré budú distribuované do 4 slovenských miest. Skupina 12 slovenských primátorov a slovenských zástupcov hosťovala na Youngstownskej štátnej univerzite počas seminára zaoberajúceho sa otázkami životného prostredia a systému voľného podnikania. Minulý rok 20 podnikateľov zo Slovenska absolvovalo cestu do tejto oblasti a prezrelo si rôzne továrne a podniky. Sister Cities tiež finančne pomohlo sponzorstvom v prvom Rotary klube v Spišskej Novej Vsi. Prostredníctvom tohto programu sa začne výmena študentov stredných škôl v roku 1998.

Ročný rozpočet 10 000 USD sa udržuje pomocou dotovania Slovenskej bratskej organizácie, súkromnými príspevkami do rozpočtu združenia... Členovia výboru nadviazali kontakty so Slovenskom podľa nasledovného: prezident Steve Bacon navštívil Slovensko 8-krát (od roku 1991), viceprezident Joseph Sedzmak 6-krát, Steve Hruska 6-krát, Mary Babnic 4x, Ray Novotny 2x, Bernadette Demechko 3x. V súčasnosti mesto Youngstown už nie je oceliarskym centrom, ale sa stalo komunitou menších tovární a podnikov.

Milwaukee je najväčšie mesto v americkom štáte Wisconsin a 22. najväčšie v Spojených štátoch. Je to sídlo Milwaukee County a nachádza sa na juhozápadnom brehu jazera Michigan, 138 km severne od Chicaga. V roku 2005 tu žilo takmer 580-tisíc obyvateľov. Územie okolo Milwaukee bolo obývané najskôr indiánskymi kmeňmi Fox, Mascouten, Potawatomi a Winnebago. Indiáni dali tomuto mestu názov Millioke, čo znamená dobrá zem.

V roku 1818 prišiel na toto územie Francúz Solomon Juneau, kúpil si od svojho švagra obchod, a v roku 1833 založil malú dedinu na brehu rieky Milwaukee. V roku 1846 sa Juneauova dedina spojila s ostatnými malými osadami v okolí (Kilbourntown na východe založené Byronom Kilbournom a Walker's Point na juhu založené Georgom H. Walkerom) a založili mesto Milwaukee. Solomon Juneau sa stal prvým starostom mesta Milwaukee. Do mesta sa od 40. rokov 19. storočia začali sťahovať noví ľudia, hlavne z Nemecka. Od konca 19. storočia až po 50. roky 20. storočia, sa rovnako ako do iných priemyselných centier na severe USA, začali sťahovať prívaly ľudí z Nemecka, Poľska, Maďarska, a strednej Európy, a aj Afroameričania z juhu USA. Vďaka tomuto množstvu obyvateľstva sa mesto Milwaukee stalo jedným z 15 najväčších miest vo federálnom štáte Wisconsin. V 60. rokoch dosiahol počet obyvateľov 750 000. Od tohto desaťročia, rovnako ako v iných mestách okolo Veľkých Kanadských jazier, začal počet ľudí klesať. Je to ovplyvnené viacerými faktormi, ale aj sťahovaním do blízkeho Chicaga.

Mesto Milwaukee sa nachádza na pobreží Michiganského jazera a na sútoku troch riek, ktoré sa doň vlievajú: Menomonee, Kinnickinnic a Milwaukee. Pretože je Michiganské jazero tak rozsiahle a široké a skôr pripomína more, ako vnútrozemské jazero, samozrejme že sa doň vlievajú aj iné menšie rieky ako Root River a Lincoln Creek, ktoré pretekajú určitou časťou mesta, samotné mesto na nich neleží. Povrch kraja je relatívne rovinatý, až na útesy pri Michiganskom jazere, ktoré začínajú vystupovať 1 km severne a 6 km južne od centra mesta.

Demografia a ekonomika Milwaukee

V roku 2000 sa nachádzalo v meste 232 188 domácností a 135 133 rodín, ktoré žijú v 249 225 bytových jednotkách, hustota domov/bytov je 1001,7/km². 9,5% žijú opustení dôchodcovia, starší ako 65 rokov. Podľa roku 2000 je v meste 1 408 homosexuálnych domácností, čo predstavuje 0,6% zo všetkých. Milwaukee je známe svojim všeobecným postojom akceptácie k spoločenstvu LGBT (lesbičiek, gayov, bisexuálov, transexuálov). Priemerný ročný zárobok je $32 216 na domácnosť. Muži zarábajú priemerne $32 244 a ženský plat je $26 013. Milwaukee má druhú najväčšiu mužskú černošskú nezamestnanosť za Pittsburghom, Pensylvánia. V roku 2006 žilo v meste 573 378 ľudí, pri hustote obyvateľstva 2399,5/km². Priemerný vek je 31 rokov. Na 100 žien pripadá priemerne 91,6 mužov. Podľa roku 2000 žije v Milwaukee 39,5% Afroameričanov, nasledujú Nemci 38% (tento veľký počet ľudí nemeckého či afrického pôvodu, je spôsobený sekundárnym osídľovaním mesta).

Milwaukee je domáce mesto pre 13 spoločností z Fortune 1000 (najväčších spoločností krajiny), ale aj nespočetné iných firiem a závodov. V meste sa nachádza viacero finančných firiem, špecializujúce sa na spoločné fondy a obchodné systémy, ako aj niekoľko nakladateľských spoločností ako Quad/Graphics. Nachádza sa tu letecká spoločnosť Midwest Airlines. Služby a manažérske pozície patria medzi rýchlo rastúce segmenty v ekonomike Milwaukee. Zdravotná starostlivosť zamestnáva 27% ľudí. V Milwaukee boli kedysi 4 z najväčších svetových pivovarov - Schlitz, Blatz, Pabst a Miller. Vtedy bolo mesto svetová jednotka vo výrobe piva. Dnes sa udržal už len jeden pivovar - Miller Brewing Company, ktorý sa rozrastá do obrovských rozmerov. Napriek strate 3 pivovarov sa mesto naďalej drží vďaka Miller Brewing na poprednom mieste vo výrobe piva. Zamestnáva 1 700 ľudí a je to druhý najväčší pivovar v USA.

Mestá pre seniorov: Sun City a budúcnosť dôchodcov v USA

Paul Johnson sa cíti skoro ako v raji. Toto "mesto zo skúmavky", ktoré bolo vydupané zo zeme v arizonskej púšti v roku 1960 a v ktorom žije viac než 45 000 ľudí, predstavovalo dlho ideál pre milióny Američanov zo strednej triedy. Podobné komfortné mestá stále ešte rozkvitajú po celej Amerike.

Pre Judy Panozaovú (78), ktorá v Sun City žije už takmer dve desaťročia, sú všetci obyvatelia jedna veľká rodina. V meste seniorov "sú všetci aktívnejší, žijú dlhšie a sú veselší", hovorí. Ale aj keď niektorí opisujú život v Sun City ako jednu nekonečnú, opojnú party starých ľudí alebo večnú dovolenku, do stráženého všedného dňa preniká čoraz viac realita.

O zdravie seniorov sa síce v týchto miestach bez detských škôlok a škôl starajú kliniky so zástupmi lekárov, ale vzhľadom na vekovú štruktúru narastá rýchlejšie ako inde podiel tých, ktorí potrebujú opatrovateľskú službu. A i mnohí šťastní obyvatelia Sun City sa v prípade, že potrebujú opatrovateľov, dostávajú na hranicu svojich finančných možností. Nie všetci, ktorí si mohli dovoliť kúpiť si tu domček, vystačia bez dodatočných príjmov. Niektorí ďalej pracujú v neďalekom miliónovom Phoenixe, iní si privyrábajú v supermarketoch alebo ako strážcovia parkovísk.

Pre mnohých by sa mohli tieto rôzne mestá typu Sun City stať súčasťou minulosti. Pre čoraz väčší počet ľudí totiž neponúkajú penzie v USA bezstarostný záver života. Od roku 2007 začnú odchádzať do dôchodku prví príslušníci obdobia "babyboomu", teda populačnej explózie z povojnových rokov 1946 až 1964. Tých je zhruba 75 miliónov. Na mnoho z nich však už nečakajú zlaté roky zaslúženého odpočinku. Americký systém sociálneho zabezpečenia, ktorý je v porovnaní napríklad s Nemeckom značne skromný, núti čoraz viac Američanov, aby i v starobe pracovali. Okrem toho mnohí príslušníci generácie babyboomu nevidia v tradičnom živote dôchodcov nič atraktívne. Štúdia amerického zväzu seniorov AARP, ktorý združuje zhruba 35 miliónov členov, uvádza, že 80 percent nových príslušníkov starej generácie si želá pracovať až do 70. rokov svojho veku.

Florida: Domov milionárov a dôchodcov

Florida je jedným z najznámejších, najvyhľadávanejších a tiež najvýznamnejších štátov Spojených štátov amerických. Zaslúžený oddych na pláži v Miami alebo aktívny odpočinok v tematickom lunaparku v Orlande si na Floride už dlhé roky vychutnávajú aj BUBO klienti. Florida ako polostrovný štát obklopený modrými obzormi Mexického zálivu a Atlantickým oceánom susedí s Georgiou na severnej strane a Alabamou zo západu.

Nesmieme vynechať fakt, že Florida je domovom veľkého počtu milionárov a dôchodcov z rôznych častí USA. S rastúcim počtom obyvateľov vo veku nad 65 rokov. Florida totiž nemá štátnu daň z príjmu, čo znamená, že jednotlivci a firmy neplatia daň z príjmu na štátnej úrovni. Daň z predaja na Floride je 6 % a uplatňuje sa na väčšinu tovarov a niektoré služby, ako sú hotely, reštaurácie a prenájom vozidiel. Na Floride sa daň z nehnuteľnosti vypočíta na základe odhadu trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Každý kraj má vlastný systém hodnotenia a sadzby. Daň z palív na Floride je pomerne vysoká v porovnaní s inými štátmi - 0,30 USD za galón. Daň z príjmu právnických osôb na Floride je 5,5 %. Existuje tu aj daň z ubytovania, ktorá sa uplatňuje na hotely, motely a iné ubytovacie zariadenia. Táto daň môže v niektorých oblastiach dosiahnuť až 12 %.

V 20. a 21. storočí Florida pokračovala v rýchlom ekonomickom raste a stala sa jedným z najväčších „tigrov“ spomedzi štátov USA. Dnes prináša Florida do pokladnice USA 1,7 bilióna USD a keby bola samostatným štátom, išlo by o 15. najlepšiu ekonomiku sveta. Do veľkej miery za to vďačí aj turizmu.

Zábava a príroda na Floride

Universal Studios Florida je jedným z najpopulárnejších zábavných parkov na svete, ktorého atrakcie môžete zažiť na našich BUBO zájazdoch Západ USA a Orlando. Okrem čarodejníckeho sveta Harryho Pottera sa môžete priblížiť aj do sveta žltých postavičiek Simpsonovcov, Mimoňov alebo Transformerov. Ak sa chcete presunúť do sveta rozprávok od Disneyho, odporúčame navštíviť Walt Disney World Resort. Tento rezort ponúka na výber až štyri zábavné parky, ako sú Magic Kingdom s rozprávkovým zámkom Popolušky, ale aj atrakcie Pirátov z Karibiku. Štvrtým tematickým parkom na výber je Disney's Animal Kingdom, ktorý poskytuje nahliadnutie do sveta safari, avatarov svet Pandora a Mount Everest v podobe horskej dráhy. Kombináciu morského života spojenú s atrakciami a živými predstaveniami môžete vidieť v SeaWorld Orlando.

Exponáty o vede, technológii a vesmíre ponúka Orlando Science Center. Centrum ponúka interaktívne zážitky, historické artefakty a jedinečný pohľad na vesmírne programy NASA. Jeho história sa začala písať už v roku 1962, keď prezident John F. Kennedy oznámil ambiciózny cieľ poslať človeka na Mesiac. Dnes Kennedy Space Center ponúka návštevníkom širokú škálu atrakcií ako simulátor raketového štartu.

Vďaka subtropickému podnebiu sa na Floride nachádza mnoho močiarov. Zájazdy s BUBO ponúkajú jedinečný zážitok navštíviť NP Everglades ako jediné miesto na svete, kde nájdeme žiť aligátory americké spolu s krokodílmi americkými na jednom mieste. Po skončení šou sa môžete odfotiť s malým aligátorom na ruke. Tento národný park je tiež zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Everglades je typický svojím tichým, takmer nepostrehnuteľným pohybom vody cez močiare, rieky a trávnaté pláne. Naše BUBO zájazdy vás vezmú aj na súostrovie Florida Keys, ktoré je známe predovšetkým svojimi koralovými útesmi a rozmanitým ekosystémom, ktoré láka turistov aj ochranárov prírody. Toto súostrovie leží medzi Florida Bay (na západe) a Atlantickým oceánom (na východe). Najväčšie a najznámejšie z nich sú Key Largo, Islamorada, Big Pine Key, Key West. Na našom zájazde Florida a plavba na Bahamy prejdeme až k najjužnejšiemu ostrovu tohto súostrovia Floridy (Key West) cez 42 mostov. Z tohto miesta je to bližšie na Kubu než na Miami. Symbolom mesta je námestie Mallory Square, kde sa odjakživa stretávali domáci, aby si vymieňali správy, klebetili a nakupovali. Návštevníkov tohto ostrova môže osloviť bar Sloppy Joe’s, kde údajne Hemingway rád popíjal. V tomto bare môžete vyskúšať jedinečný "sloppy" sandwich. Každoročne sa tu koná súťaž o najlepšieho spisovateľovho dvojníka.

Kultúra a mestá Floridy

Na Floridu mieri aj čoraz viac svetoznámych športovcov a kluby z tohto štátu zbierajú čoraz viac úspechov. Samozrejme, čoraz viac ide do popredia aj hokej, a to vďaka dvojici tímov Tampa Bay Lightning a Florida Panthers (zo Sunshine blízko Miami). Aspoň jeden z týchto tímov sa dostal do finále šesťkrát za šesť sezón NHL v rokoch 2020-2025. Nik z nich však nemá na popularitu amerického futbalu, ktorý sem nalákal aj Toma Bradyho. Najúspešnejší americký futbalista všetkých čias si obliekal dres Tampy Bay Bucaneers. Najlepší futbalista všetkých čias Lionel Messi si tu kúpil drahú superluxusnú vilu dávno predtým, ako sa stal súčasťou Interu Miami, ktorý odkúpil legendárny David Beckham.

Podstatnú časť obyvateľov Floridy tvoria Hispánci, predovšetkým Kubánci a Portorikánci. Je známa svojou pestrou hudobnou scénou - od jazzovej hudby po reggaeton, street artu a filmovú a divadelnú scénu. Zaujímavé Wynwood Walls tvorí outdoorová galéria so zbierkou street art umenia. Každoročne sa tu stretávajú umelci z celého sveta a prezentujú svoj talent. Smerom do downtownu mesta pocítite obrovský španielsky vplyv z každej strany. Z každého rohu v štvrti Little Havana sa ozýva španielska hudba a cítiť vôňu kubánskych cigár. Za kubánsky vplyv na Miami môže vysoká migrácia Kubáncov v roku 1959. Dnes mesto Miami tvorí približne 40 % Kubáncov. Pri prehliadke Little Havana väčšinou zavítame na obed do reštaurácie Comida Cubana.

Nielen Miami ponúka skvelú prístupnosť, oddych alebo surfovanie na plážach. Ak hľadáme najkrajšie pláže v štáte Florida, nájdeme ich na ostrove Amelia blízko Jacksonville. Ideálne miesto pre oddych na krásnych bielych piesočnatých plážach si užijeme práve tu. Amelia Island ponúka až 20 km pláží a medzi najznámejšie z nich radíme Fernandina Beach, Peters Point Beachfront Park a Main Beach Park.

Najväčšie mesto na Floride podľa rozlohy a populácie, kombinujúce moderné prostredie, históriu a nádhernú prírodu je, bezpochyby, Jacksonville. Nachádza sa pri rieke St. Johns. Najznámejšia pláž, ktorú tu nájdeme, je Jacksonville Beach. Odporúčame navštíviť aj Cummer Museum of Art & Gardens, čo je perfektné miesto pre obdivovanie umenia a histórie od starovekých diel po moderné. V centre mesta Jacksonville nájdete aj Riverside Arts Market, kde sa každú sobotu koná trh s miestnymi umelcami, jedlom a hudbou, priamo pod mostom Fuller Warren. Oddych a luxusné nákupy môžete absolvovať v nákupnom stredisku St. Johns Town Center. Kto skôr volí oddych v prírode, turistické a cyklistické trasy, nájde ich v Kathryn Abbey Hanna Park. Historická architektúra domov z 19. a začiatku 20. storočia v štýle art deco a viktoriánskej éry sa nachádza v Riverside and Avondale Neighborhoods. Milovníci kultúry a hudby sa tu môžu zúčastniť jedného z najväčších jazzových festivalov v USA - Jacksonville Jazz Festival, ktorý každoročne pritiahne tisíce fanúšikov. Čerstvé morské plody, kraby, krevety a ryby si vychutnáte v reštaurácií Safe Harbor Seafood Market. Ponuku barbecue a typickú južanskú kuchyňu zase nájdete v reštaurácií The Bearded Pig.

• St. Augustine - je najstaršie nepretržite obývané európske mesto v USA. Dodnes tu nájdete historickú pevnosť Castillo de San Marcos a mnohé úzke uličky s koloniálnou architektúrou či ikonický maják St. Augustine.
• Tallahassee - hlavné mesto Floridy je domovom špičkového historického múzea Mission San Luis a tiež floridského Kapitolu. Posedieť si tu môžete v príjemnom štátnom parku Alfred B. Maclay Gardens.
• Naples - mesto pomenované po talianskom Neapole je preslávené krásnymi plážami Mexického zálivu, špičkovými reštauráciami a butikmi.
• Ostrovy Sanibel a Captiva - skvelý tip na výlet z miest Cape Coral či Fort Myers.
• Sarasota - navštíviť tu môžete múzeum umenia či cirkusov.
• St. Petersburg - pikoška, ktorá sa spája s týmto mestom, je, že ide o údajne jedno z top 10 najnudnejších miest sveta (patrí sem aj Bratislava).

Florida je štát, ktorý ponúka fascinujúcu kombináciu prírodných krás, kultúrnej rozmanitosti a dynamických miest. Je to štát, ktorý neprestáva fascinovať svojou schopnosťou prispôsobiť sa a rásť, pričom si zachováva svoje jedinečné čaro a atmosféru.

Strašidelné miesta a podzemné komplexy

Milujeme ich vo filmoch aj v knižných príbehoch. Sú ideálnym miestom pre tú správnu strašidelnú atmosféru. Staré väznice, psychiatrické liečebne, detské domovy, domovy dôchodcov a ďalšie veľké komplexy, ktoré je ťažké udržať, vykurovať, rekonštruovať a spájajú sa s osudmi, alebo priamo smrťou. Takých miest je mnoho. Majetkové spory, alebo iné dôvody môžu výrazne sťažovať ďalšiu rekonštrukciu a využitie. Medzi práve spomínanými ďalšími dôvodmi môže byť aj to, že v takom mieste straší. Spája sa so strachom, zvukmi, osudmi, legendami a poverami. Nikto tak nemusí chcieť dobrovoľne podstupovať riziko, že sa mu niečo stane, alebo že si miesto zachová nálepku strašidelného miesta aj po rekonštrukcii. Miest, ktoré v USA nazývajú strašidelnými a môžu byť inšpiráciou, či dokonca filmovacím miestom, je naozaj mnoho.

Na Slovensku nám počas bývalého režimu slúžilo ako blázince a rôzne liečebné ústavy množstvo významných kultúrnych pamiatok. Najmä z kapacitných dôvodov, ak dokázali pod jednou strechou poňať potrebný počet ľudí. Na kultúrnu hodnotu sa tak nepozeralo. Nestavali sa nové stavby pre tento druh pacientov, ak existovali iné už stojace. Takýchto miest však u nás ubúda a najmä nie sú tak slávne, ako tie americké.

Ak sa chystáte do USA a do konkrétneho štátu, vedzte, že podobných miest tam majú na každom kroku hneď niekoľko. Spojené so strašením, či legendami, ktoré v očiach nadšencov tejto témy zvyšujú atraktivitu. Niektoré z nich si vyslovene postavili marketing na tom, čím boli v minulosti a dnes ponúkajú dokonca aj prehliadky priestorov, alebo duchárske suveníry. Iné sú opustené, rozpadnuté a lákajú tak vyznávačov adrenalínu a prieskumu známeho ako URBEX.

• Pôvodne sanatórium pre pacientov s tuberkulózou sa stalo psychiatrickou liečebňou.
• Pôvodne to bol ústav pre mentálne postihnuté deti, no neskôr sa stalo kontroverzným miestom.
• Jedno z najväčších zariadení pre mentálne postihnutých, ktoré bolo uzavreté v 90. storočí.
• Milledgeville State Hospital (Milledgeville, Georgia): Bolo jedným z najväčších psychiatrických zariadení na juhu USA a vzniklo v 19. storočí.
• Postavené v 19. storočí.
• Navrhnutá ako psychiatrická liečebňa a známa svojím udržateľným dizajnom v 19. storočí.

Podzemné mesto SubTropolis

V americkom SubTropolise je zamestnaných viac ako tisíc ľudí. Hoci sa mnohí domnievajú, že ide o tajné vládne zariadenie, v skutočnosti tu žijú pracovníci viacerých svetoznámych spoločností.

Podzemné mesto sa nachádza v Kansas City v americkom štáte Missouri. Predpokladá sa, že ide o najväčší podzemný priemyselný komplex na svete, pričom je 150 metrov pod povrchom. Unikátne pracovisko existuje od roku 1964 a vzniklo ťažbou vápenca starého približne 270 miliónov rokov. Na ploche asi 510 hektárov žijú stovky pracovníkov vykonávajúcich najrôznejšie zamestnania, od konštruovania áut až po balenie potravín. Napriek tomu, že sa SubTropolis nachádza hlboko pod zemou, nejde o banícku oblasť, ale o moderne vybudované priestory so stálou teplotou okolo 20 stupňov a dobre premysleným osvetlením. Nachádzajú sa tam dokonca niekoľko kilometrov dlhé cesty či železničné trate, ktoré pracovníci využívajú na prenášanie a export tovaru. Je to v podstate sieť širokých tunelov a betónových miestností s priestormi na prenájom.

Odhaduje sa, že v tomto komplexe využíva priestory viac ako 55 medzinárodných spoločností. Medzi ne patrí aj automobilka Ford, ktorá spočiatku miestnosti využívala na uskladnenie starých vozidiel, no v súčasnosti tu vyrába úžitkové či terénne autá. V SubTropolise tiež sídlia firmy z rôznych ďalších odvetví, ako napríklad z oblasti elektrotechniky, farmaceutického priemyslu, zvieracích potrieb, distribúcie či skladovania záznamov. Okrem týchto spoločností tu však sídli aj množstvo vládnych organizácií. Patrí medzi ne napríklad Poštová služba Spojených štátov či Agentúra na ochranu životného prostredia, ktorá tu spravuje svoje archívy. Vďaka tomu je v SubTropolise možné nájsť všelijaké vzácne predmety, od dokumentov federálneho súdu až po originálny film a scenár Čarodejníka z krajiny Oz.

tags: #mesto #americkych #dochodcov