Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sú neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Zákon o BOZP ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich prípadný vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania alebo iných poškodení zdravia z práce. Jednou z dôležitých oblastí v rámci BOZP sú rekondičné pobyty, ktoré majú slúžiť ako prevencia pred poškodením zdravia v dôsledku výkonu práce.
Účel a legislatíva rekondičných pobytov
Rekondičné pobyty a rehabilitácie, poskytované v súvislosti s prácou, patria k účinným nástrojom, ako predchádzať poškodeniu zdravia a vzniku chorôb z povolania u zamestnancov. Problematika rekondičného pobytu je upravená v § 11 zákona o BOZP. Účelom zabezpečenia rekondičného pobytu je predovšetkým predchádzanie vzniku chorôb z povolania, pričom za rekondičný pobyt sa považuje aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce.
Rekondičný pobyt či rehabilitácia v súvislosti s prácou predstavujú kompenzáciu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé práce alebo vykonávajú prácu v zhoršených pracovných podmienkach.
Vyhláška MZ SR č. 148/2010 Z.z. o podrobnostiach o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného pobytu definuje, že počas rekondičného pobytu sa zamestnancovi zabezpečuje programovo riadený zdravotný režim, prispievajúci k regenerácii zdravia zamestnanca a k zabráneniu nezvratného poškodenia zdravia, ku ktorému spravidla dochádza z dôvodu vykonávania práce v škodlivom prostredí.
Nárok na rekondičný pobyt
Zamestnávateľ má v rámci BOZP povinnosť zabezpečiť určitým skupinám zamestnancov rekondičný pobyt. Ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú tzv. vybrané povolanie. Na účely zabezpečenia rekondičných pobytov je vybraným povolaním povolanie, v ktorom sa vykonáva riziková práca zaradená rozhodnutím príslušného úradu verejného zdravotníctva do tretej a štvrtej kategórie náročnosti práce.
Rizikové práce sú práce zaradené do kategórie 3 alebo 4, pri ktorých je ohrozené zdravie zamestnancov a pri ktorých môže vzniknúť choroba z povolania, profesionálna otrava alebo iné poškodenie zdravia v súvislosti s prácou. Práca sa zaradí do tretej alebo štvrtej kategórie, ak je vykonávaná s aspoň jedným zo škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia a spĺňa charakteristiku príslušnej kategórie, uvedenú v Prílohe č. 2 vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z.
Orgány verejného zdravotníctva v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru v oblasti ochrany zdravia pri práci sústreďujú na pracoviská, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce, osobitnú pozornosť, a to z dôvodu, že zdravie týchto zamestnancov je pri práci reálne ohrozené. Vyhlásenie rizikových prác orgánom verejného zdravotníctva je pre zamestnávateľa spojené s celým radom povinností v oblasti ochrany zdravia pri práci, ako je napr. vykonávanie preventívnych opatrení na zníženie alebo odstránenie rizika poškodenia zdravia pri práci, zvýšený zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou vrátane zabezpečenia cielených lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci u zamestnancov.
Zamestnávateľ však môže dobrovoľne, po odporúčaní lekára a po dohode so zamestnancom, prípadne zástupcami zamestnancov zabezpečiť rekondičný pobyt aj zamestnancom v druhej kategórii, v ktorej sú zaradené práce, ktoré nie sú z hľadiska zdravia rizikové.
Podmienky pre vznik nároku
Na to, aby vznikla zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancom rekondičný pobyt, musia byť súčasne splnené 2 podmienky:
- Ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolanie, čiže povolanie zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie.
- Je splnená podmienka účelnosti z hľadiska prevencie poškodenia zdravia.
V praxi teda zamestnávateľ v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou identifikuje v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. pracovné podmienky, resp. faktory pracovného prostredia, pri ktorých je podmienka účelnosti splnená.
Faktory vylučujúce účelnosť rekondičného pobytu
Rekondičný pobyt či rehabilitácia sa neposkytuje všetkým pracovníkom v tretej alebo štvrtej kategórii práce, ak je zamestnanec pri práci exponovaný niektorému z týchto faktorov:
- faktoru spôsobujúcemu vznik profesionálnej kožnej alergie,
- biologickému faktoru,
- elektromagnetickému žiareniu,
- ultrafialovému žiareniu,
- infračervenému žiareniu,
- laseru.
U týchto faktorov rekondičný pobyt ani rehabilitácia v súvislosti s prácou nemá z hľadiska účinnej prevencie profesionálnych poškodení zdravia týmito faktormi žiadny význam.
Do 30. júna 2013 bol medzi faktormi, pri ktorých nie je splnená podmienka účelnosti, uvedený aj hluk. Od 1. júla 2013 je však zamestnávateľ povinný zabezpečiť rekondičný pobyt pre zamestnanca aj v prípade, že je práca zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie z dôvodu zvýšenej úrovne hluku. Otázkou je, nakoľko je v prípade tohto faktora splnená účelnosť rekondičného pobytu, keďže na základe vyjadrení pracovných zdravotných služieb rekondičný pobyt spočívajúci v pobyte v kúpeľoch a absolvovaní rôznych procedúr nemá vplyv na sluchové ústrojenstvo. Prípadné zmeny sluchového ústrojenstva nie je možné zvrátiť rekondičným pobytom.
Všetky ostatné faktory práce spĺňajú účelnosť rekondičného pobytu či rehabilitácie, vrátane fyzickej a psychickej záťaže, vibrácií či záťaže teplom alebo chladom.
BEZ LIEKOV Žije s Nevyliečiteľnou Chorobou! Čo Mu Pomohlo?
Dĺžka nepretržitého výkonu práce a frekvencia pobytov
Zamestnanec má nárok na rekondičný pobyt, ak nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie počas najmenej piatich rokov, a zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do štvrtej kategórie počas najmenej štyroch rokov. Za nepretržité vykonávanie práce sa považuje aj jej prerušenie na menej ako osem týždňov.
Ďalších rekondičných pobytov sa musia zamestnanci zúčastniť raz za tri roky, ak počas tohto obdobia odpracovali aspoň 600 pracovných zmien vo vybranom povolaní. U zamestnancov, ktorí pracujú s dokázaným chemickým karcinogénom, postačuje odpracovanie aspoň 400 pracovných zmien na to, aby im vznikla povinnosť absolvovať ďalší rekondičný pobyt po uplynutí ďalších troch rokov. Zamestnanci pracujúci pod zemou pri ťažbe nerastov alebo razení tunelov sa musia ďalšieho rekondičného pobytu zúčastniť raz za dva roky, ak v tomto období odpracovali najmenej 275 pracovných zmien.
Za odpracovanú pracovnú zmenu sa na účely rekondičného pobytu považuje pracovná zmena, v ktorej zamestnanec odpracoval aspoň prevažnú časť pracovnej zmeny vo vybranom povolaní. U zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je podmienka odpracovaného počtu pracovných zmien splnená, ak ich počet po prepočítaní zodpovedá určenému počtu pracovných zmien zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.
| Kategória práce | Dĺžka nepretržitej práce (prvý pobyt) | Frekvencia ďalších pobytov | Minimálny počet pracovných zmien (ďalšie pobyty) |
|---|---|---|---|
| 3. kategória | Najmenej 5 rokov | Raz za 3 roky | 600 pracovných zmien |
| 4. kategória | Najmenej 4 roky | Raz za 3 roky | 600 pracovných zmien |
| S chemickým karcinogénom | N/A | Raz za 3 roky | 400 pracovných zmien |
| Pod zemou (ťažba, tunely) | N/A | Raz za 2 roky | 275 pracovných zmien |
Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov, pracujúcim vo vybraných povolaniach, t.j. zaradených do 3. a 4. kategórie. Náklady na rekondičný pobyt a rehabilitáciu sú nákladmi spojenými so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré je povinný znášať zamestnávateľ, a nemôžu byť presunuté na zamestnanca.
Zamestnávateľ navrhuje rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu a vypracúva zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania na účely rekondičných pobytov. Deň nástupu, miesto a dĺžku rekondičného pobytu určuje zamestnávateľ na základe odporúčania lekára pracovnej zdravotnej služby. Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej sedem dní a spravidla by mala nadväzovať na čerpanie dovolenky a nemala by sa bez vážnych dôvodov prerušiť. Zamestnávateľ oboznámi zamestnanca pred jeho nástupom na rekondičný pobyt s jeho obsahom. Počas rekondičného pobytu sa zamestnancovi poskytuje ubytovanie a celodenné stravovanie. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi uhradiť všetky náklady súvisiace s rekondičným pobytom.
Ustanovenie § 138 ZP ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch. Zamestnávateľ určí zamestnancovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytne cestovné náhrady.
Účasť na rekondičnom pobyte je povinnosťou zamestnanca. V opačnom prípade to môže byť považované za porušenie pracovnej disciplíny a viesť napr. ku kráteniu odmien. Do úvahy prichádza aj náhrada škody, ktorú spôsobil zamestnávateľovi, ak by mu Inšpektorát práce uložil pokutu za nesplnenie povinnosti v oblasti rekondičných pobytov.
Na rekondičnom pobyte sa môže zúčastniť len zamestnanec, ktorý nemá príznaky akútnej choroby alebo prenosného ochorenia. Všetci zamestnanci sú pred nástupom na pobyt povinní absolvovať vstupné prehliadky u lekára.
Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou, zodpovedá zamestnávateľ, ktorý jeho účasť na rekondičnom pobyte určil. Za účasť na rekondičnom pobyte sa považuje plnenie rekondičného programu. V priamej súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte je aj cesta tam a späť, stravovanie a osobné voľno v rekondičnom objekte; nie je ňou povolená, ale poskytovateľom rekondičného pobytu neorganizovaná vychádzka.
Obsah rekondičného pobytu a rehabilitácie
Náplň rekondičného pobytu navrhuje lekár pracovnej zdravotnej služby v spolupráci so zamestnávateľom. Spolupracovať pritom môže s odborníkmi z oblasti fyzioterapie či balneológie a liečebnej rehabilitácie, verejného zdravotníctva, hygieny výživy, výchovy k zdraviu, či so špecialistom na pracovné lekárstvo a toxikológiu.
Rekondičný pobyt má slúžiť na podporu zdravia zamestnanca, má byť cielene zameraný na zvyšovanie fyzickej kondície, psychickej kondície a celkovej odolnosti, ale aj na získanie správnych stravovacích návykov a v prípade potreby aj na obmedzenie fajčenia, čo je vhodné najmä u zamestnancov, ktorí sú exponovaní karcinogénnym a mutagénnym faktorom alebo pevným aerosólom. V neposlednom rade má slúžiť aj na zvyšovanie zdravotného uvedomenia a osvojenie si správnych postojov k ochrane zdravia pri práci.
Obsahom rekondičného pobytu majú byť najmä rehabilitačné a relaxačné cvičenia, súčasťou môžu byť aj vodoliečebné alebo teploliečebné procedúry, masáže, plávanie alebo saunovanie. Na rekondičnom pobyte majú mať zamestnanci možnosť aj športovať a aktívne využívať pobyt v prírode. Rámcový program pre zamestnancov exponovaných vibráciám, jednostrannému, nadmernému a dlhodobému zaťaženiu, zvýšenému tlaku vzduchu, nadmernej fyzickej záťaži alebo nevyhovujúcim mikroklimatickým podmienkam obsahuje hlavne kondičné cvičenia zamerané na posilňovanie svalov a zaradená je aj odborná inštruktáž zameraná na šetrenie kĺbov a chrbtice pri práci. Rámcový program pre zamestnancov exponovaných hluku, psychickej pracovnej záťaži alebo ionizujúcemu žiareniu obsahuje najmä cvičenia a procedúry s relaxačným charakterom, vodoliečebné procedúry a plávanie.
Alternatívy rekondičného pobytu: Rehabilitácia
Rehabilitácia je alternatívou k pobytovej forme rekondičného pobytu. Zamestnávateľovi je daná možnosť výberu vhodného spôsobu prevencie pre zamestnancov. Rehabilitácie v súvislosti s prácou sa poskytujú popri vykonávaní pracovnej činnosti ako priebežná forma rekondičného pobytu.
Minimálna dĺžka rehabilitácie v súvislosti s prácou je 80 hodín v priebehu dvoch rokov. V rámci rehabilitácie zamestnávateľ nemusí zamestnancovi zabezpečovať a uhrádzať ubytovanie, celodenné stravovanie a cestovné náklady mimo miesta bydliska, čím je možné v porovnaní s rekondičným pobytom znížiť finančné náklady. Zamestnávateľ v rámci rehabilitácie zabezpečuje pre zamestnancov programovo riadený zdravotný režim, určuje zamestnancovi spôsob dopravy a ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytuje cestovné náhrady v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
Pri rehabilitácii v súvislosti s prácou sa využívajú najmä rehabilitačné metódy, rôzne fyzioterapeutické procedúry, masáže alebo plávanie. Majú slúžiť na odstránenie alebo zmiernenie možných negatívnych účinkov pracovných expozícií zamestnancov a faktorom práce a pracovného prostredia. Rehabilitácia v súvislosti s prácou je vhodná napr. ako účinná prevencia ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia a ochorení z vibrácií, ktoré sú v ostatných rokoch najčastejšie sa vyskytujúcimi profesionálnymi ochoreniami v Slovenskej republike. V roku 2013 bolo hlásených 301 chorôb z povolania, z tohto počtu bolo 46,8 % ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia a 19,3 % ochorení z vibrácií.
Príklad: Marek pracuje pri razení tunelov. Zamestnávateľ má voči nemu povinnosť zabezpečiť mu rekondičný pobyt. V priebehu dvoch rokov však Marek absolvoval rehabilitácie v súvislosti s prácou, a to v celkovom trvaní 80 hodín. V zmysle zákona sa za rekondičný pobyt považujú aj rehabilitácie. Pretože Marek absolvoval rehabilitácie, zamestnávateľ mu už tak nemusí zabezpečiť rekondičný pobyt. Túto povinnosť si splnil tým, že sa Marek zúčastnil rehabilitácií.
Požiadavky na miesto konania
Rekondičný pobyt musí spĺňať aj určité špecifické požiadavky. Má sa uskutočniť vo vhodnej klimatickej oblasti, ktorej prostredie nie je znečistené napr. priemyselnými škodlivinami, výfukovými plynmi alebo inými zdraviu škodlivými faktormi. Zariadenie, v ktorom sa rekondičný pobyt uskutoční, musí taktiež spĺňať požiadavky na vnútorné prostredie budov upravené v osobitných predpisoch, a to požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie, vykurovanie a osvetlenie. Veľmi dôležité je aj dodržiavanie požiadaviek pri zabezpečovaní spoločného stravovania zamestnancov, ktoré sú určené osobitnými predpismi.
Špecifické situácie a výnimky
Obdobie pandémie COVID-19
Počas pandémie súvisiacej s ochorením Covid-19 bolo vo veľkej miere obmedzené fungovanie spoločnosti. Rekondičné pobyty sú pobytmi, na ktorých sa môžu stretnúť ľudia z rôznych častí Slovenska, a takéto kontakty mohli zvyšovať riziko nákazy. Počas pandémie boli v určitých obdobiach zatvorené všetky ubytovacie zariadenia.
Podľa § 39i zákona o BOZP preto počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 (spolu ďalej len „krízová situácia“) lehoty podľa § 11 ods. 12 a 13 zákona o BOZP, ktorých koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočívajú. Ustanovenia § 11 ods. 12 a 13 zákona o BOZP upravujú ďalšie rekondičné pobyty. Zamestnávateľ teda neporuší svoju povinnosť, ak zamestnancovi v tomto období nezabezpečí rekondičný pobyt.
Rozdiel medzi rekondičným pobytom a rekreačným poukazom
Rekondičný pobyt a rekreačný poukaz sú dva rôzne inštitúty a majú iné ciele. Navzájom sa však nevylučujú, t. j. ak zamestnanec spĺňa podmienky na obidve možnosti, tak má na ne nárok. Ide o povinnosť zamestnávateľa, ak má 50 a viac zamestnancov a zamestnanec o poukaz požiada.
Aktuálne zmeny a príklady z praxe
Rekondičné pobyty sú dôležitou súčasťou prevencie pred poškodením zdravia v dôsledku výkonu práce. Vzhľadom na nákladnosť rekondičných pobytov je v záujme zamestnávateľa, aby sa snažil zlepšovať pracovné podmienky zamestnancov a eliminovať zdraviu škodlivé faktory. Z hľadiska legislatívy by bolo vhodné v pravidelných intervaloch preveriť opodstatnenosť jednotlivých faktorov pracovného prostredia a ich zaradenie do kategórie, pri ktorej je potrebné rekondičný pobyt absolvovať.
Najnovšie zmeny v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré majú vstúpiť do platnosti od mája budúceho roka, prinesú viaceré úpravy v nárokoch na rekondičné pobyty. Tieto zmeny zahŕňajú skrátenie obdobia výkonu vybraného povolania pre pracovníkov v tretej kategórii na päť rokov, miernejšie podmienky pre prácu s karcinogénmi a predĺženie rekondičného pobytu zo súčasných sedem dní na dva týždne. "Úpravou sa navrhuje zvýšiť starostlivosť o zamestnancov v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania," zdôvodňuje ministerstvo práce.
Akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová, v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania, zabezpečuje aj v roku 2026 rekondičné pobyty pre zamestnancov ŽP a.s. a dcérskych spoločností. Dĺžka rekondičného pobytu je sedem dní a aj v aktuálnom roku je zabezpečený akciovou spoločnosťou Tále. Počas celého roka je pripravených trinásť turnusov a v priemere sa jedného zúčastní okolo 23 zamestnancov, ktorí budú ubytovaní v hoteli Stupka. Zabezpečený je programovo riadený zdravotný režim, ubytovanie a celodenné stravovanie. Podmienky nároku na rekondičný pobyt v roku 2026 spĺňa 303 zamestnancov. Nárok naň majú tí, ktorí sú exponovaní faktorom práce a pracovného prostredia v tretej alebo štvrtej kategórii. Rekondičný pobyt je predpísaný len zamestnancom, ktorí nemajú príznaky akútnej choroby alebo prenosného ochorenia, teda musia byť zdraví. Všetci zamestnanci sú pred nástupom na pobyt povinní absolvovať vstupné prehliadky u lekára.