Ročné zúčtovanie preddavkov na daň podľa § 2 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov: Komplexný sprievodca

Zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. upravuje rôzne typy príjmov a povinnosti daňovníkov, ako aj platiteľov dane. Jednou z kľúčových oblastí je ročné zúčtovanie preddavkov na daň, ktoré zamestnávatelia vykonávajú pre svojich zamestnancov, prípadne sami daňovníci podávajú daňové priznanie. V tomto článku sa podrobne pozrieme na pravidlá a postupy súvisiace s preddavkami na daň, s dôrazom na ročné zúčtovanie a súvisiace aspekty.

Čo sú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov?

V kontexte zákona o dani z príjmov sú príjmy definované ako peňažné a nepeňažné plnenia dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby. Za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 1, sa považujú rôzne hodnoty.

Obchodným majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 1, 2, 3, 1, 2, 1, 2.

Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrňuje zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.

Príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2)

Medzi príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti patria:

• Príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.
• Príjmy športovca, vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe a športového odborníka, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14, okrem príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. a).

Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.

Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 1 a 2 a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odseku 3 a 4 sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 2 a § 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odseku 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada.

Príjmy spoločníkov a komplementárov

Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti a o výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. c).

Uplatnenie výdavkov

Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 4 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov najviac do výšky 20 000 eur. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa odsekov 1 a 2, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa odseku 11 písm. c) hmotnom majetku, nehmotnom majetku a finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku.

Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil preukázateľné daňové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na výdavky uplatňované spôsobom podľa odseku 10.

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 38 ZDP)

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti zamestnancovi vykonáva zamestnávateľ, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti. Podmienkou je, že zamestnanec predloží písomnú žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania spolu s požadovanými dokladmi, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. do 16. 2. 2026 (pre rok 2025).

Povinnosti zamestnávateľa

• Vykoná ročné zúčtovanie na tlačive, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR, a to najneskôr do 31. 3.
• Doručí zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní do 30. 4.
• Preplatok z ročného zúčtovania vráti zamestnancovi do 30. 4., ak je vyšší ako 5 €.
• Ak dopláca daňový bonus, daňový bonus na zaplatené úroky alebo ak zamestnanec poukáže podiel zaplatenej dane, zrazí zamestnancovi do 30. 4.
• Na žiadosť zamestnanca vystaví potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane do 15. 4.
• Podá správcovi dane hlásenie o vyúčtovaní dane za rok 2025 do 30. 4.

Kedy zamestnanec podáva daňové priznanie?

Daňové priznanie je povinný podať daňovník, ktorý dosiahol za rok 2025 zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP.

Daňové priznanie podáva aj daňovník, ak:

• Nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
• Požiadal, ale nepredložil v ustanovenom termíne do 16. 2. 2026 potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania.
• Má iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP.
• Je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP a podľa § 11 ods. 9 ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2017.

Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorý nemal zdaniteľné príjmy a chce si uplatniť nárok na daňový bonus na zaplatené úroky.

Príklad: Poberateľ starobného dôchodku a daňové priznanie

Zamestnanec, ktorý je poberateľom starobného dôchodku od roku 2016, počas roka 2025 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti u jedného zamestnávateľa a dosiahol príjem 1 500 €. Zamestnávateľ z príjmu zrazil poistné na starobné dôchodkové poistenie 60 € a preddavky na daň z príjmu 273,60 € [(1 500 - 60) x 19 %]. Keďže zdaniteľný príjem (1 500 €) nepresiahol sumu 2 876,90 €, zamestnanec podá daňové priznanie, ktorého prílohou bude zamestnávateľom vystavené Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti. S ohľadom na § 46a ZDP sa takémuto daňovníkovi daň za zdaňovacie obdobie nevyrubuje. V daňovom priznaní vykáže zdaniteľné príjmy, zrazené poistné a zrazené preddavky na daň. Výsledkom bude nulová daňová povinnosť a daňový preplatok vo výške 273,60 €. Daňový preplatok mu správca dane vráti. Ak by zamestnanec daňové priznanie nepodal, nárok na vrátenie daňového preplatku mu nevznikne. Zamestnávateľ by mohol vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň, nie je však oprávnený na vrátenie preddavkov na daň, pretože § 46a ZDP sa uplatňuje len pri podaní daňového priznania.

Vydávanie Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch

Zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nebude vykonávať ročné zúčtovanie preddavkov na daň, je povinný vydať Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z.:

• do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ vyplatil príjem zo závislej činnosti - zamestnancom, ktorí žiadajú o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ak do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia požiadali o vydanie potvrdenia (potvrdenie bude prílohou k žiadosti zamestnanca o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa), t. j. do 10. 2.
• do 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom zamestnanci podávajú daňové priznanie - zamestnancom, ktorí nepožiadali o vykonanie ročného zúčtovania (potvrdenie bude prílohou k daňovému priznaniu k dani z príjmov fyzickej osoby, ktoré podá zamestnanec sám), t. j. do 10. 3.

Nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Zamestnanec, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva žiadosť, poberateľom dôchodku, si môže uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v súlade s § 11 ods. 6 zákona len v prípade, ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 zákona. Zamestnanec, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, zníži základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 zákona, a sumou dôchodku vyplateného v príslušnom zdaňovacom období.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

NČZD na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona si môže zamestnanec uplatniť, ak sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, poberala peňažný príspevok na opatrovanie, bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Za vlastný príjem manželky (manžela) sa v súlade s § 11 ods. 4 písm. b) zákona považuje príjem manželky (manžela), znížený o zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa zahŕňajú všetky príjmy (tzv. hrubé príjmy), ktoré manželka (manžel) dosiahla v príslušnom zdaňovacom období, t. j. aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo príjmy oslobodené od dane. Výnimku predstavujú len príjmy, ktorými sú zamestnanecká prémia (§ 32a zákona), daňový bonus (§ 33 zákona), zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky, štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.

Daňový bonus na vyživované dieťa

Zamestnanec pri uplatnení daňového bonusu na vyživované dieťa (deti) postupuje podľa § 33 zákona. Ak zamestnanec neuplatňoval daňový bonus alebo nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie tohto daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, ktorému žiadosť predkladá a mal naň nárok alebo si ho uplatňoval u iného zamestnávateľa, ale tento mu v niektorých kalendárnych mesiacoch daňový bonus nevyplatil (napr. zamestnanec bol práceneschopný) alebo daňový bonus v zdaňovacom období neuplatňoval u žiadneho zamestnávateľa, uplatní si ho v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Daňový bonus na zaplatené úroky

Daňovým bonusom na zaplatené úroky podľa § 33a zákona je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac do výšky 400 eur za rok. Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. Daňový bonus na zaplatené úroky sa uplatní len na zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené po 31.12.2017.

Opravy chýb zamestnávateľa pri preddavkoch na daň

Zamestnávateľ ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti má voči zamestnancovi, ale aj voči správcovi dane (daňovému úradu) ustanovené povinnosti. Pri plnení svojich povinností môže zamestnávateľ urobiť chybu, ktorá môže ukrátiť zamestnanca o jeho finančné prostriedky alebo spôsobiť problém zamestnancovi, napr. pri zúčtovaní preddavkov na daň, ale aj správcovi dane pri spracovaní podaného mesačného prehľadu alebo ročného hlásenia.

Ak chybu (omyl) včas zistí zamestnávateľ a opraví ju, často sa to obíde bez prípadných sankcií. Problém vznikne, keď správca dane (daňový úrad) vykoná u zamestnávateľa daňovú kontrolu, potom chyba zo strany zamestnávateľa býva sankcionovaná.

Zrazenie a odvedenie preddavku

Zamestnávateľ je ako platiteľ dane povinný z príjmov zo závislej činnosti, ktoré vypláca zamestnancovi, zraziť preddavok na daň. Tento preddavok je povinný odviesť daňovému úradu včas a v správnej výške a majetkovo zaň zodpovedá. Zamestnávateľ je povinný odviesť zrazené preddavky najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázaní a pripísaní zdaniteľnej mzdy k dobru zamestnancovi. Preddavok sa zráža zo zdaniteľnej mzdy.

Zdaniteľnou mzdou rozumieme podľa § 35 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. sumu, ktorá sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. i) ZDP].

Úrok z omeškania

Pri neodvedenom alebo oneskorenom odvode preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti postupuje správca dane podľa ustanovenia § 156 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. Úrok z omeškania sa v tomto prípade vyrubí do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň.

Opravy chýb v prehľadoch

Ak zamestnávateľ zistí, že uviedol v prehľade chybné alebo nesprávne údaje, môže podať opravný prehľad (viacero opravných prehľadov). Opravy už zrazených alebo vybratých a odvedených preddavkov na daň sa uvedú v jednotlivých mesiacoch príslušného zdaňovacieho obdobia, v ktorých bola skutočne vykonaná (napr. oprava preddavku za február 2014, ktorá sa vykonala v máji 2014).

Vrátenie preplatkov a doplatenie nedoplatkov

Ak platiteľ zrazil zamestnancovi vyššiu daň, ako bol povinný zraziť, vráti preplatok na dani v zákonom stanovenej lehote. Taktiež ak platiteľ nezrazil daň, ktorú mal zamestnancovi zraziť, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov.

Ak zamestnávateľ priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa ZDP, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane podľa § 40 ods. 3 písm. c) ZDP iba vtedy, ak od doby, kedy nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynulo viac ako 12 mesiacov.

Platenie preddavkov na daň z príjmov

Preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 eur, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Bežne teda trvá od 1. 4. do 31. 3. nasledujúceho roka.

Výška a splatnosť preddavkov

• Ak posledná známa daňová povinnosť daňovníka presiahla 5 000 eur a nepresiahla 16 600 eur, daňovník je povinný platiť štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti.
• Ak posledná známa daňová povinnosť daňovníka presiahla 16 600 eur, daňovník je povinný platiť mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti.

S účinnosťou od 1.1.2022 správca dane oznamuje daňovníkovi, ktorý podal daňové priznanie, výšku a splatnosť preddavkov na daň podľa § 34 ZDP splatných po lehote na podanie daňového priznania, a to najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku na daň.

tags: #narok #na #preddavok #podla #2 #ods