Nárok na odškodnenie a zmluvná pokuta: Komplexné vysvetlenie

V obchodných a občianskoprávnych vzťahoch sa často stretávame so situáciami, keď jedna zo strán nesplní svoje zmluvné povinnosti. V takýchto prípadoch je dôležité mať k dispozícii nástroje, ktoré zabezpečia nápravu a kompenzáciu za spôsobenú škodu. Zmluvná pokuta a náhrada škody sú dva z týchto nástrojov, ktoré majú svoje špecifiká a podmienky uplatnenia.

Na posilnenie postavenia veriteľa v záväzkových vzťahoch slúžia zabezpečovacie inštitúty. Jedným z najfrekventovanejších z nich je zmluvná pokuta alebo tzv. konvenčná pokuta, ktorú nachádzame v občianskoprávnych, ako aj obchodnoprávnych zmluvných vzťahoch. Právna úprava je obsiahnutá tak v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OZ“), ako aj v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

Čo je zmluvná pokuta?

Zmluvná pokuta je sankcia, ktorú zaplatí dlžník veriteľovi, ak poruší svoju povinnosť zo zmluvy. Zmluvnú pokutu možno definovať ako peňažnú sankciu, ktorá vyplýva zo zmluvnej dohody. V prípade, ak niektorá zo zmluvných strán poruší konkrétnu povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zmluvnej dohody, zaväzuje sa za porušenie uhradiť druhej strane pokutu v dohodnutej výške. Slúži na to, aby motivovala plniť včas, odradila od porušenia zmluvy a nahradila škodu, najmä ak sa dá ťažko vyčísliť.

Pre samotný vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je rozhodujúci vznik škody, ale fakt, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, na ktoré sa podľa dohody zmluvných strán vzťahuje zmluvná pokuta. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nie je závislá od samotného vzniku škody. Povinný subjekt musí zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušil zabezpečenú povinnosť, na ktorú sa viaže zmluvná pokuta, aj keď nevznikne škoda, ako to vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

Zmluvná pokuta má primárne zabezpečovaciu funkciu pre prípad nesplnenia záväzku zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie je nesporná aj funkcia prevenčná. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože tento si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. V B2B vzťahoch ide o mimoriadne účinný nástroj, ale musí byť správne nastavený. Zmluvná pokuta v obchodných vzťahoch patrí medzi najsilnejšie nástroje, ktorými si podnikatelia chránia svoje zmluvné záväzky.

Náležitosti dohody o zmluvnej pokute

Zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe dohody, ktorá musí byť písomná. Záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter, čiže zmluvná pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje. Pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, je potrebné vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačná dohoda o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobe jej určenia. Aj keď sa spravidla v praxi zmluvná pokuta dojednáva v peňažnej forme, platná právna úprava zmluvnej pokuty dojednanie zmluvnej pokuty v inej ako peňažnej forme výslovne neupravuje.

Spôsoby určenia pokuty môžu byť rôzne a môžu sa aj kombinovať, no stále platí, že výška, či spôsob určenia zmluvnej pokuty musia byť vyjadrené jednoznačne, inak je takáto dohoda neplatná. Napríklad, výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách či zlomkom ceny, alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Zákon v tomto prípade trvá iba na požiadavke, aby v okamihu vzniku dohody o zmluvnej pokute bolo zrejmé, akým spôsobom bude možné v budúcnosti, keď vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu vypočítať. Za jednoznačné, a teda určité možno považovať nielen dojednanie zmluvnej pokuty ako jednorazovej sumy, ale aj dojednanie zmluvnej pokuty viažuce sa na percentuálne vyčíslenie z určitej sumy, napr. určenie výšky zmluvnej pokuty percentuálnym vyčíslením z hodnoty nedodaných výrobkov.

Ďalšou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje, musí byť dostatočne presne a určito identifikovaná. V opačnom prípade účastníci riskujú neplatnosť dohody o zmluvnej pokute. Bez určenia a identifikácie totiž nemožno zistiť, či a kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.

Kedy je zmluvná pokuta vymáhateľná?

Aby bola zmluvná pokuta vymáhateľná, musia byť splnené nasledovné podmienky:

• Musí byť písomne dohodnutá - ústna dohoda nestačí.
• Musí presne určiť povinnosť, ktorú sankcionuje - nestačí „pri porušení zmluvy,“ ale je nutné špecifikovať a konkretizovať povinnosť, ktorej porušenie zmluvná pokuta sankcionuje.
• Jej výška musí byť vyjadrená určitou sumou alebo musí byť určený aspoň spôsob jej určenia - teda buď fixná suma, alebo iný spôsob jej konečného určenia (napr. percentá, sadzba za každý deň nesplnenia povinnosti).
• Musí byť primeraná - neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť, a to s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

Príklady rizikovej zmluvnej pokuty

Zmluvná pokuta môže byť nevymáhateľná napríklad, ak:

• ❌ Je formulovaná neurčito v zmysle „Zmluvná pokuta pri porušení zmluvy je 500 €.“ Takto vyjadrená zmluvná pokuta bude neplatná pre neurčitosť.
• ❌ Je v rozpore s dobrými mravmi (extrémne vysoká), napríklad pokuta 50 000 € za každý deň omeškania so splnením konkrétnej zmluvnej povinnosti, v podstatne nižšej hodnote. Súd môže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť.
• ❌ Sankcionuje niečo, čo nie je zmluvnou povinnosťou, napríklad pokuta za nevrátenie tovaru, ktorý strana nikdy nemala povinnosť vrátiť.
• ❌ Je skrytá v obchodných podmienkach bez jasného upozornenia - pri B2B je to síce menej problém, ale stále môže byť posúdené ako netransparentné, v rozpore s poctivým obchodným stykom.

Aká výška zmluvnej pokuty je primeraná?

Závisí od typu záväzku a konkrétnej situácie. V praxi sa ukazuje, že pokuta od 0,2 % do 1 % denne je v obchodných vzťahoch považovaná za primeranú. Súd posudzuje hodnotu záväzku, predvídateľnú škodu, rovnováhu medzi stranami a účel sankcie. Zmluvná pokuta 0,25 % z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 eur predstavuje 1,33 eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Zmluvná pokuta v sadzbe 0,1 % denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou, a to s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov, ako aj okolnosti aj podmienky existujúce v čase uzavretia zmluvy, preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Najčastejšie modely výšky zmluvnej pokuty:

• Fixná suma (napr. 500 € za porušenie mlčanlivosti)
• Percentá z ceny (napr. 0,5 % denne z dlžnej sumy)
• Denná sadzba omeškania (napr. 50 € za každý deň omeškania)
• Kombinácia (napr. max. do výšky 20 % ceny diela)

Zmluvná pokuta a náhrada škody

Veľmi dôležitá vo vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody je úprava § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti platí, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Právna úprava vychádza z postavenia zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá v plnom rozsahu pohlcuje nárok na náhradu škody.

Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody. Ak si strany výslovne nedohodnú, že veriteľ má právo požadovať aj náhradu škody nad rámec pokuty, zmluvná pokuta škodu nahrádza. Podobne platí v prípade, ak škoda presahuje výšku zmluvnej pokuty. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Možnosti dojednania zmluvnej pokuty a náhrady škody:

• Kumulatívna zmluvná pokuta: Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že veriteľ má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty popri nároku na zaplatenie náhrady škody. V prvom prípade, ak si v zmluve zmluvné strany dohodnú zmluvnú pokutu ako kumulatívnu, potom vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty popri nároku na zaplatenie náhrady škody.
• Započítateľná zmluvná pokuta: Veriteľ má nárok na zaplatenie náhrady škody len vo výške, o ktorú škoda presahuje zmluvnú pokutu.
• Alternatívna zmluvná pokuta: Veriteľ má pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti nárok na náhradu škody a zároveň má možnosť výberu medzi náhradou škody alebo zaplatením zmluvnej pokuty.

Ak sa strany nedohodnú inak, platí, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Príjem, ktorý dosiahla fyzická osoba nepodnikateľ zo zmluvnej pokuty dohodnutej za oneskorenú úhradu záväzku, nie je príjmom oslobodeným od dane. Zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút a náhrada škody sú z právneho hľadiska dva rôzne právne inštitúty. Ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, veriteľ v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou môže požadovať len zaplatenie zmluvnej pokuty aj v prípade, že porušením uvedenej povinnosti vznikla veriteľovi škoda, ako aj bez ohľadu na to, či výška zmluvnej pokuty kryje vzniknutú škodu. Pre tento prípad platí, že zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody.

Rozdiely v úprave zmluvnej pokuty v Občianskom a Obchodnom zákonníku

Hlavným rozdielom medzi právnou úpravou zmluvnej pokuty podľa Občianskeho a podľa Obchodného zákonníka je tzv. zodpovednostný princíp. Zatiaľ čo Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t. j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka), Obchodný zákonník uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu. Zmluvná pokuta nastupuje ako sankcia za porušenie zabezpečenej povinnosti. V tomto zmysle ide o zodpovednosť ako právny následok porušenia zmluvnej povinnosti.

• Občiansky zákonník: V občianskoprávnych vzťahoch platí, že (ak z dohody nevyplýva niečo iné) dlžník nie je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušenie povinnosti nezavinil.
• Obchodný zákonník: V obchodnoprážnych vzťahoch sa naopak uplatňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie (tzv. objektívna zodpovednosť). Obchodný zákonník pri právnej úprave zmluvnej pokuty preferuje objektívny princíp, a to bez možnosti liberácie (absolútna objektívna zodpovednosť). Vyplýva to z dikcie § 300 Obchodného zákonníka, ktorá vylučuje vplyv okolností vylučujúcich zodpovednosť na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. To znamená, že dlžník sa v obchodných vzťahoch nemôže zbaviť povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu preukázaním, že porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil.

Dohodou zmluvných strán však možno upraviť svoje vzťahy aj inak a teda objektívnu zodpovednosť môžu strany dohodou vylúčiť alebo zmierniť. Napríklad tak, že využijú subjektívny princíp podľa občianskoprávnej úpravy, teda dlžník nebude povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil. V obchodných vzťahoch však takéto riešenie, hoci prichádza do úvahy, v praxi nemá väčší význam. Reálnejšia môže byť skôr taká odchýlka od ustanovenia § 300, keď si strany dohodnú liberačné dôvody, ktoré v prípade, ak nastanú, môžu byť dôvodom na zbavenie sa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Môže ísť o liberačné dôvody upravené v Obchodnom zákonníku pri náhrade škody, avšak môže ísť aj o celkom inú okolnosť, resp. okolnosti vylučujúce zodpovednosť, a to v závislosti od obsahu a cieľa konkrétneho vzťahu, ktorý si strany zmluvne upravili. Aj v obchodnom práve teda platí, že prísnu objektívnu zodpovednosť môžu strany dohodou vylúčiť alebo zmierniť.

V prípade, ak o otázke zodpovednostného princípu strany neuzavrú žiadnu dohodu, a teda platnosť ustanovenia § 300 Obchodného zákonníka nevylúčia, platí, že ich vzťah sa spravuje princípom prísnej objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie.

Moderačné právo súdu

Oprávnenie súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je jedným zo základných princípov obchodného práva. Moderačné právo súdu podľa § 545a Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty vyjadrením preferencie zachovania platnosti právneho úkonu, ak má byť táto spochybnená iba neprimeranosťou dojednanej výšky zmluvnej pokuty.

Pri uplatnení zmluvnej pokuty sa povinná strana môže brániť jej neprimeranosťou a môže požiadať súd o použitie tzv. moderačného práva. Povinná strana môže požiadať súd o použitie moderačného práva v rámci riešenia sporu o zaplatenie zmluvnej pokuty. V takomto prípade súd rozhodne o predbežnej otázke, či je zmluvná pokuta dohodnutá v primeranej výške v súvislosti s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti záväzku. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Súd môže zmluvnú pokutu nepriznať celkom pri aplikácii ust. § 3 odst. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd nemôže použiť moderačné oprávnenie podľa § 301 Obchodného zákonníka, ak súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku, ktoré dojednanie zmluvnej pokuty je potom ako také absolútne neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ. Moderácia tohto zmluvného dojednania potom nie je možná. Len pri posudzovaní primeranosti, resp. neprimeranosti zmluvnej pokuty sa prihliada aj k dojednanej výške úrokov z omeškania, keďže len zmluvnú pokutu a nie úroky z omeškania môže súd za použitia moderačného práva podľa § 301 Obch. zák. znížiť. Pri posudzovaní súladu výšky dojednaných úrokov z omeškania s dobrými mravmi sa neprihliada k dojednanej zmluvnej pokute.

Sprostredkovateľská zmluva a zmluvná pokuta

Sprostredkovateľská zmluva je upravená odlišne v Občianskom zákonníku a odlišne v Obchodnom zákonníku. Jeden z najvýraznejších rozdielov je skutočnosť, že podľa úpravy v Občianskom zákonníku sprostredkovateľovi vznikne nárok na odmenu len v prípade, ak sprostredkovávaná zmluva bola uzavretá. Z uvedeného vyplýva, že sprostredkovateľ je v sprostredkovateľských zmluvách uzatváraných so spotrebiteľom v značne nevýhodnej pozícii.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 31.01.2011, sp. zn. 4 Cdo 148/2010, konštatoval, že „pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa.... sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil.“

Z uvedeného dôvodu sa preto snažia sprostredkovatelia chrániť v sprostredkovateľských zmluvách prostredníctvom ustanovení o zmluvnej pokute, ktorú by bol povinný zaplatiť záujemca napríklad v prípade, ak by k uzavretiu sprostredkovávanej zmluvy nedošlo z dôvodu na strane záujemcu. Hoci by sa takéto riešenie uvedenej problematiky mohlo javiť ako spravodlivé, z konštantnej rozhodovacej činnosti najvyšších súdov Slovenskej republiky ako aj Českej republiky jednoznačne vyplýva, že takáto úprava nie je možná.

Najvyšší súd Českej republiky vo svojich početných rozhodnutiach (napr. rozhodnutie z 26.07.2010 so sp. zn. 33 Cdo 498/2009, z 28.02.2008 so sp. zn. 33 Cdo 3053/2007 či z 26.09.2013 so sp. zn. 33 Cdo 2746/2013) jednoznačne konštatoval, že „záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu [analogicky to platí ale aj o akejkoľvek inej sprostredkovávanej zmluve] nemôže byť zabezpečený zmluvnou pokutou, lebo povinnosť uzatvoriť sprostredkovávanú zmluvu nie je záväzkom, ktorý by bolo možné zabezpečiť zmluvnou pokutou, keďže ide o tzv. nepostihnuteľný záväzok.“

Tento argument bližšie rozvinul Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí z 26.07.2010 so sp. zn. 33 Cdo 498/2009, v ktorom uviedol: „Zaistený záväzok nemôže vzniknúť bez existencie zaisťovaného (hlavného) záväzku a nemôže bez neho existovať, čo je výrazom akcesorickej povahy zaistenia. Ak je článok II.4. sprostredkovateľskej zmluvy posudzovaný ako dojednanie o zmluvnej pokute, potom majetkovú sankciu predstavuje povinnosť zaplatiť čiastku vo výške dojednanej provízie pre prípad, že záujemca bez vážneho dôvodu nevyužije príležitosť za podmienok ním v zmluve stanovených uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou vyhľadanou sprostredkovateľom. Žalovanej [záujemcovi] ale uvedená povinnosť nevznikla, pretože z ustanovenia § 774 a nasl. obč. zák. nevyplýva povinnosť záujemcu uzavrieť s treťou osobou, ktorú mu sprostredkovateľ vyhľadal, sprostredkovávanú zmluvu.“

Z uvedeného teda vyplýva, že zmluvnú pokutu v sprostredkovateľskej zmluve nie je možné dohodnúť z dôvodu, že povinnosťou záujemcu dohodnutou v sprostredkovateľskej zmluve nemôže byť povinnosť uzatvoriť či podpísať sprostredkovávanú zmluvu s treťou stranou. Ak by zmluvné strany sprostredkovateľskej zmluvy nerešpektovali ustanovenia Občianskeho zákonníka a judikatúru a dojednali by si zmluvnú pokutu pre prípad, ak záujemca neuzatvorí s treťou stranou sprostredkovávanú zmluvu, takáto dohoda o zmluvnej pokute by bola absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Úroky z omeškania a paušálna náhrada nákladov

Medzi upomienkou a predžalobnou výzvou je možné uplatniť sankcie formou úroku z omeškania, na ktorý má veriteľ zo zákona automaticky nárok už od prvého dňa omeškania. Podmienkou je omeškanie s plnením peňažného záväzku. Na úrok z omeškania má veriteľ nárok vždy, aj keď nie je uvedený v zmluve. Zmluva môže upravovať len výšku úroku, pričom hovoríme o úroku zmluvnom. Sadzba sa obvykle určuje dennou alebo ročnou mierou a jej maximálna výška nie je stanovená. Príliš vysoký úrok by však dlžník mohol napadnúť na súde. Zvyčajne sa používajú úroky vo výške maximálne 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Ak výška úroku nie je uvedená v zmluve, hovoríme o úroku zákonnom. Sadzba sa riadi nariadením vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. Veriteľ má na výber dve možnosti výpočtu zákonného úroku z omeškania:

• Variabilné úroky z omeškania: zákonný úrok sa vypočíta ako súčet základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania a prirážky 8 %. Takto určená sadzba sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania.
• Fixné úroky z omeškania: zákonný úrok sa vypočíta ako súčet základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania a prirážky 9 %. Takto určená úroková sadzba sa použije počas celej doby omeškania a nebude sa meniť.

Okrem úrokov z omeškania má veriteľ zo zákona nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Má na ňu nárok aj bez toho, aby bola osobitne dojednaná v zmluve a aby ste na ňu dlžníka osobitne upozorňovali. Výšku paušálnej náhrady ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. a je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Oproti úroku z omeškania a paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky musí byť zmluvná pokuta dojednaná v písomnej zmluve, inak na ňu nárok nemáte. Nestačí ju zahrnúť len do všeobecných obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov či iných nezmluvných dokumentov bez toho, aby o nej bola zmienka v zmluve. Na druhej strane je ale zmluvná pokuta o niečo flexibilnejšia, pretože ju môžete použiť pri akomkoľvek porušení zmluvy. V prípade, že s protistranou uzavriete zmluvu obsahujúcu zmluvnú pokutu, nemôžete zároveň požadovať aj odškodnenie.

Účtovanie pokút

Pri účtovaní všetkých troch typov postihov postupujeme rovnako ako v prípade účtovania iných výnosov a nákladov. Rozlišujeme aj to, či má sankcia zmluvný charakter (bola dohodnutá v zmluve) alebo zákonný charakter (vzniká na ňu nárok automaticky zo zákona), a či je uplatňovaná nami alebo je uplatňovaná voči nám. V súlade s postupmi účtovania je potom potrebné sankcie účtovať už v okamihu ich vzniku, a to s pomocou účtov:

• 644 - Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania (ak ste na strane veriteľa a sankcia má zmluvný charakter)
• 645 - Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania (ak ste na strane veriteľa a sankcia má zákonný charakter)
• 544 - Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania (ak ste na strane dlžníka a sankcia má zmluvný charakter)
• 545 - Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania (ak ste na strane dlžníka a sankcia má zákonný charakter)

Tu nájdeme najčastejšie súvisiace operácie, ako napríklad:

• zmluvná pokuta za porušenie obchodnej zmluvy nárokovaná vami voči vášmu obchodnému partnerovi (315/644),
• úroky z omeškania dohodnuté v zmluve predpísané vami voči vášmu obchodnému partnerovi za to, že neskoro zaplatil faktúru (315/644),
• úroky z omeškania vyplývajúce automaticky zo zákona predpísané vami voči vášmu obchodnému partnerovi za to, že neskoro zaplatil faktúru (315/645),
• paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nárokovaná vami voči vášmu obchodnému partnerovi za to, že neskoro zaplatil faktúru (315/645),
• zmluvná pokuta za porušenie obchodnej zmluvy nárokovaná vaším obchodným partnerom voči vám (544/325),
• úroky z omeškania dohodnuté v zmluve predpísané vaším obchodným partnerom voči vám za to, že ste neskoro zaplatili faktúru (544/325),
• úroky z omeškania vyplývajúce automaticky zo zákona predpísané vaším obchodným partnerom voči vám za to, že ste neskoro zaplatili faktúru (545/325),
• paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky nárokovaná vaším obchodným partnerom voči vám za to, že ste neskoro zaplatili faktúru (545/325) a pod.

Úrok, paušálnu náhradu či pokutu by ste mali dlžníkovi riadne vyfakturovať. Na tento účel slúži tzv. penalizačná faktúra, ktorá nemá jednotný vzor. Platia pre ňu ale rovnaké náležitosti ako pre akúkoľvek inú faktúru. Dajte si však pozor na to, aby penalizačná faktúra uvádzala presnú výšku pokuty, paušálnej náhrady alebo úroku. Voliteľne môžete pripojiť aj presné uvedenie dôvodu, prečo bol postih uložený (t. j. porušený bod zmluvy alebo ustanovenie zákona).

tags: #narok #na #odskodne #nie #je #zmluvna