Narodenie dieťaťa prináša do života rodiny radosť, ale aj zmeny v príjmoch a výdavkoch. Matka, prípadne otec, zvyčajne dočasne odchádza zo zamestnania, čo môže znamenať výpadok príjmu. Tento výpadok sa štát snaží kompenzovať rôznymi dávkami.
Tento článok sa zameriava na situáciu, keď rodič poberá rodičovský príspevok a zároveň potrebuje využiť práceneschopnosť (PN).
Rodičovský príspevok: Podmienky a nárok
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, alebo do šiestich rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Cieľom je pomôcť rodinám zabezpečiť potrebné finančné prostriedky na starostlivosť o dieťa v období, keď jeden z rodičov nemôže pracovať.
Kto má nárok na rodičovský príspevok?
Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Rodičovský príspevok sa vypláca oprávnenej osobe určenej podľa dohody oprávnených osôb. Žiadosť o rodičovský príspevok obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a adresu pobytu oprávnenej osoby dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na rodičovský príspevok. Na výzvu platiteľa oprávnená osoba doplní ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na rodičovský príspevok. Nárok žiadateľa na rodičovský príspevok posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods.
Vplyv na výšku rodičovského príspevku
Ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti, rodičovský príspevok sa zníži o 50 %. Vyplácanie sa obnoví, ak oprávnená osoba preukáže, že zanikli dôvody, pre ktoré sa jeho výplata zastavila. Vyplácanie príspevku sa obnoví aj v prípade, ak príslušná inštitúcia iného členského štátu rozhodla o neposkytnutí rodičovského príspevku alebo o poskytnutí rodičovského príspevku v nižšej sume, ako v sume 203,20 €.
Osobitný príjemca je obec, v ktorej má oprávnená osoba pobyt, alebo ak je to odôvodnené, iná osoba. Osobitný príjemca zabezpečí účelné využitie rodičovského príspevku.
Povinnosti oprávnenej osoby
Oprávnená osoba je povinná preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik nároku, výšku a výplatu rodičovského príspevku a do ôsmich dní ich písomne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Platiteľ môže navštíviť oprávnenú osobu v mieste jej pobytu a požadovať od všetkých zúčastnených právnických a fyzických osôb informácie a vysvetlenia súvisiace s podmienkami trvania nároku na rodičovský príspevok. Platiteľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním rodičovského príspevku.
Práceneschopnosť (PN) počas rodičovskej dovolenky
Počas rodičovskej dovolenky je nemocenské poistenie prerušené, a preto zamestnankyňa nemá nárok na nemocenské dávky. Ak by zamestnankyňa v takomto prípade požiadala v Sociálnej poisťovni o nemocenské, dozvedela by sa, že nárok na nemocenské nemá. Výnimkou je prípad, kedy sa o nemocenské, resp. ošetrovné požiada v 7-dňovej ochrannej lehote na začiatku prerušenia povinného nemocenského poistenia, teda do 7 dní od začiatku rodičovskej dovolenky.
Prerušenie rodičovskej dovolenky a návrat do zamestnania
Riešením môže byť predčasné ukončenie rodičovskej dovolenky a návrat do zamestnania. Rodičovská dovolenka nemusí trvať do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Ak by rodičovskú dovolenku v súlade so Zákonníkom práce (§ 166 ZP) prerušila a vrátila sa späť do zamestnania, nárok na nemocenské by opäť získala. Ak by sa do práce vrátila len na niekoľko dní a potom by šla znova na rodičovskú dovolenku, nárok na nemocenské by získala aj vtedy, ak by k práceneschopnosti došlo po návrate na rodičovskú dovolenku v tzv. ochrannej lehote.
Príklady:
- Príklad 1: Zamestnankyňa je počas roka 2020 na rodičovskej dovolenke. Dňa 15. januára 2020 sa vráti na dva dni do zamestnania s tým, že od 17. januára 2020 pokračuje na rodičovskej dovolenke. Dňa 16. januára 2020 je práceneschopná. Keďže k práceneschopnosti došlo v čase, kedy pracovala, má za deň 16. január 2020 nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa (25% vymeriavacieho základu) a od 17. januára 2020 (kedy už bude späť na rodičovskej dovolenke) má nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne (druhý a tretí deň PN vo výške 25% vymeriavacieho základu, od 4. dňa 55% vymeriavacieho základu).
- Príklad 2: Zamestnankyňa je počas roka 2020 na rodičovskej dovolenke. Dňa 15. januára 2020 sa vráti na dva dni do zamestnania s tým, že od 17. januára 2020 pokračuje na rodičovskej dovolenke. Dňa 18. januára 2020 je práceneschopná. Keďže k práceneschopnosti došlo v čase, kedy jej trvá (dvojdňová) ochranná lehota, tak od 18. januára 2020 má nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne (prvý, druhý a tretí deň PN vo výške 25% vymeriavacieho základu, od 4. dňa 55% vymeriavacieho základu).
Ochranná lehota
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení pracovného pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Ak viete, že po skončení materskej dovolenky budete potrebovať ísť na PN, máte sedem dní od skončenia materskej dovolenky na to, aby ste o PN požiadali. V tomto prípade vám bude nemocenské vyplácať Sociálna poisťovňa z ochrannej lehoty.
Súbeh rodičovského príspevku a PN
Súbeh rodičovského príspevku a PN je možný. Môžete ísť na PN hneď po skončení materskej dovolenky a zároveň požiadať o rodičovský príspevok. Počas poberania PN máte naďalej nárok na rodičovský príspevok do troch rokov veku dieťaťa. Ak ste zamestnávateľovi oznámili nástup na rodičovskú dovolenku a ten Vás aj zaevidoval v Sociálnej poisťovni, pričom medzi skončením materskej dovolenky a PN sú dva dni na rodičovskej dovolenke, potom sa zamestnávateľa PN netýka.
V prípade jednorodiča, ktorý počas poberania materskej ochorie, platí pravidlo, že materská má prednosť pred nemocenským. To platí v prípade, že sa napriek ochoreniu vie rodič o dieťa naďalej starať. Ak jednorodič vážne ochorie a jeho zdravotný stav mu bráni v starostlivosti o dieťa, potom dochádza k prerušeniu materskej a nastupuje nemocenské. Dôležité je, aby v tomto prípade starostlivosť o dieťa prebral niekto iný - druhý rodič, starí rodičia a podobne.
Náhrada príjmu a nemocenské dávky počas PN
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN, pričom:
- Od 1. do 3. dňa PN je to 25% vymeriavacieho základu.
- Od 4. do 10. dňa PN je to 55% vymeriavacieho základu.
Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN, pričom:
- Od 11. dňa PN je to 55% vymeriavacieho základu.
V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365.
Výpočet nemocenskej dávky
Výpočet nemocenskej dávky u všetkých poistencov je závislý od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. rozhodujúce obdobie).
Rozhodujúce obdobie
Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého sa zisťuje denný vymeriavací základ (DVZ) alebo pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ).
- Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite* najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december):
- Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
- Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2., 3. a 4.
- Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
- Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka).
- Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka).
- Nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december):
- Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
- Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2., 3. a 4.
- Nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1.januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1.január až 31. december):
- Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
- Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2., 3. a 4.
*Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia, t. j. (§ 54 zákona č. 461/2003 Z. z.)
Denný vymeriavací základ (DVZ)
Denný vymeriavací základ (DVZ) sa určuje z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka.
Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
- Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 950 eur / 31 dní = 30,64516 * 25% = 7,66 eur
- Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 30,64516 * 55% = 16,85 eur
Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
- Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. dňa PN: 950 eur / (365 dní - 35 dní) = 2,8787 * 25% = 7,20 eur
- Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 2,8787 * 55% = 15,83 eur
Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. suma DVZ je 74,4987 eur).
- Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 74,4987 eur * 25% = 18,62 eur
- Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 74,4987 eur * 55% = 41,97 eur
Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní) DVZ sa vypočíta: 950 eur * 5 mesiacov = 4750 eur / 151 dní = 31,4569 eur.
- Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 31,4569 eur * 25% = 7,86 eur
- Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 31,4569 eur * 55% = 17,30 eur
Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. ( Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 , t.j. 101 dní) DVZ sa vypočíta: 950 eur * 3 mesiace = 2850 eur / 101 dní = 28,2178 eur.
- Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 28,2178 eur * 25% = 7,05 eur
- Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 28,2178 eur * 55% = 15,52 eur
Povinnosti zamestnanca počas PN
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Tlačivá a elektronická PN (ePN)
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Dodržiavanie liečebného režimu a kontroly
Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr upozorňuje, že PN je práceneschopnosť, nie je teda počas nej možné pracovať z domu. „Keď som na PN, tak ležím doma a nepracujem,“ povedal. Kontroly prebiehajú aj cez víkend. Vychádzky sú stanovené podľa rozhodnutia lekára, najčastejšie je to v časoch od 10.00 h do 12.00 h alebo od 14.00 h do 16.00h. Závisí to od zdravotného stavu, niekto môže mať povolené vychádzky po celý deň.
Ak človek žije sám, tak si môže ísť napríklad nakúpiť aj mimo stanovených vychádzkových hodín. „V takom prípade pre istotu odporúčame zobrať si z obchodu - potravín či lekárne, bloček, ak by sa náhodou stalo, že príde kontrola zo Sociálnej poisťovne, aby som sa mohol preukázať, že som si bol nakúpiť,“ priblížil Kontúr. Pokuty za porušenie liečebného režimu majú väčšinou výchovný charakter. „Najčastejšie sa pohybujeme na úrovni okolo 20 eur,“ vyhlásil. Dodal však, že v prípade ak niekto pravidlá poruší viackrát, tak sa pokuty môžu pohybovať aj v niekoľkých stovkách až tisíckach eur a Sociálne poisťovňa môže vyplácanie PN zastaviť.
Tehotenská dávka a nárok na materské
Tehotenská dávka je druh nemocenskej dávky, na ktorú majú nárok iba tehotné ženy a jej účelom je zabezpečenie príjmu tehotným ženám, ktorý im bude slúžiť na kompenzáciu zvýšených výdavkov v tehotenstve. Tehotnej poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 13. týždňa tehotenstva, resp. 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Podmienkou je nemocenské poistenie platné aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 13. týždňa tehotenstva (§ 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Nárok na tehotenské má nielen zamestnankyňa, ale aj povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba (ďalej aj ako „DNPO“). Musia byť aktívne nemocensky poistené (napr. zamestnankyňa je v pracovnom pomere a zamestnávateľ za ňu platí nemocenské poistenie, alebo SZČO, ktorá platí povinné odvody do Sociálnej poisťovne) alebo byť v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia, a to na začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, t. j. 13. týždňa tehotenstva. Nemocenské poistenie musí trvať najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom (t. j. pred začiatkom 13. týždňa tehotenstva).
Nárok na tehotenské vzniká aj zamestnankyni či SZČO, ktorá má prerušené povinné poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky či poberania rodičovského príspevku (47a ods. 3 zákona o . Vyššie uvedené podmienky posudzuje Sociálna poisťovňa k prvému dňu 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. V prípade, ak je tehotná žena študentkou a má trvalý pobyt v SR, namiesto nároku na tehotenské jej vzniká nárok na tehotenské štipendium.
Nárok na materské a dĺžka poistenia
Pri posudzovaní nároku na materské sa vo všeobecnosti skúma, či je žiadateľka poistenkyňou, to znamená, či je v čase vzniku nároku na materské nemocensky poistená alebo v ochrannej lehote, a či toto nemocenské poistenie trvalo aspoň 270 dní v období dvoch rokov pred pôrodom. V prípade ženy na rodičovskej dovolenke, ktorá si chce uplatniť nárok na materské z titulu ďalšieho tehotenstva a pôrodu, bude Sociálnu poisťovňu zaujímať, či ešte žiadateľke trvá pracovný pomer alebo či pracovný pomer zanikol. Táto skutočnosť je kľúčová pri posudzovaní nároku na ďalšie materské v prípadoch tzv. reťazových materských.
Ženy na rodičovskej dovolenke totiž majú prerušené povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie aj povinné poistenie v nezamestnanosti. Prerušenie povinného poistenia musí skončiť, aby mohlo povinné poistenie opätovne vzniknúť. Ak pracovný pomer trvá a zamestnankyňa oznámi zamestnávateľovi nástup na materskú dovolenku s ďalším dieťaťom, dôjde k skončeniu prerušenia povinného nemocenského poistenia a zároveň tak k obnoveniu povinného nemocenského poistenia, a to ku dňu nástupu na materskú dovolenku. Tým splní žena na rodičovskej dovolenke prvú podmienku nároku na materské: bude považovaná za nemocensky poistenú v čase vzniku nároku na materské.
Pokiaľ ide o podmienku aspoň 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom, uplatní sa § 49a zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa do obdobia 270 dní započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a nárok na materské takejto poistenkyni vznikne, nakoľko dobu 270 dní poistenia pred pôrodom žena získa tým, že čerpá rodičovskú dovolenku.
Zánik pracovného pomeru počas rodičovskej dovolenky
Ak pracovný pomer počas rodičovskej dovolenky zanikol, potom sa na § 49a zákona prihliadať nebude, nakoľko budú aktuálne iné ustanovenia zákona - a to tie, ktoré pojednávajú o inkriminovanom prerušení nemocenského poistenia. Povedzme, že počas rodičovskej dovolenky zanikne zamestnankyni pracovný pomer, ktorý bol uzavretý na dobu určitú a ona je tehotná. Nakoľko jej nemocenské poistenie zaniklo z dôvodu prerušenia nemocenského poistenia ku dňu nástupu na rodičovskú dovolenku a už sa neobnovilo, nárok na materské by jej nevznikol. Nesplnila by základnú podmienku nároku na materské - byť nemocensky poistenou v čase vzniku nároku na materské. V takomto prípade sa tiež nemôže uplatniť ustanovenie o ochrannej lehote. Podľa § 50 zákona, ak poistenkyni zanikne nemocenské poistenie v období tehotenstva, nárok na materské jej vznikne, ak trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu. Ochranná lehota je 8 mesiacov (§ 32 ods. 2 písm. b zákona). Avšak v tomto našom modelovom príklade nemocenské poistenie v zmysle § 26 ods. 1 zákona zaniklo už ku dňu nástupu na rodičovskú dovolenku, t.j. pred otehotnením, a preto ani 8-mesačná ochranná lehota nie je aktuálna.
Ustanovenia o prerušení nemocenského poistenia sa môžu citeľne dotknúť aj tých mamičiek, ktoré očakávajú pôrod ďalšieho potomka v dohľadnej dobe po 3. roku veku staršieho dieťaťa. Ak mamička nenastúpi po rodičovskej dovolenke čo len na jeden deň do práce, neobnoví sa jej nemocenské poistenie.
Daňové priznanie a nemocenské dávky
Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eur. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený (nemocenské dávky a štátne sociálne dávky sú príjmami oslobodenými od dane z príjmov, ktoré sa do stanovenej sumy nezahrňujú).
Ak daňovník bol časť roka zamestnaný a dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, alebo môže písomne požiadať svojho posledného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2025 (lehota je stanovená na 15. februára, ale vzhľadom na to, že tento dátum pripadá na nedeľu, lehota sa posúva na najbližší pracovný deň).
Ak daňovník dosiahol aj iné druhy príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B. Ak daňovník bol na materskej, resp. rodičovskej dovolenke iba časť roka a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) na území Slovenskej republiky, z ktorého mu zamestnávateľ zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.
Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, ktorá je na materskej resp. rodičovskej dovolenke, si môže uplatniť manžel, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku sa odvíja od výšky základu dane daňovníka (manžela) a od výšky vlastného príjmu manželky.
tags: #narok #na #nemocenske #davky #pocas #rodicovskeho