Dovolenka je časom oddychu a regenerácie, no jej pravidlá a nároky môžu byť pre mnohých zamestnancov a zamestnávateľov nejasné. Problematika dovolenky je podrobne upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Tento článok objasňuje kedy a za akých podmienok zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku, kedy sa dovolenka kráti a či možno nevyčerpanú dovolenku preplatiť. Pojmom dovolenka sa rozumie tzv. dovolenka na zotavenie, kedy zamestnanec neplní pracovné povinnosti a pritom nestráca svoj príjem, ktorý je vyplácaný vo výške priemerného zárobku.
Vznik nároku na dovolenku
Nárok na dovolenku vzniká zamestnancovi za kalendárny rok alebo za odpracované dni.
Dovolenka za kalendárny rok
Na dovolenku za kalendárny rok, resp. jej pomernú časť, má nárok zamestnanec, ak jeho pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval nepretržite celý kalendárny rok a odpracoval aspoň 60 dní. Ak pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vzniká nárok na pomernú časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky sa počíta aj v prípade zmeny zamestnania počas roka, kedy zamestnanec nemá nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky, ale sa mu pomerne kráti.
Pre "celý kalendárny mesiac" platí, že pracovný pomer musí trvať od prvého do posledného dňa mesiaca. Ak zamestnanec nastúpi napríklad 3. februára, február sa nepovažuje za "celý kalendárny mesiac", aj keď odpracuje všetky pracovné dni v mesiaci. Rozhodujúci je dátum vzniku pracovného pomeru, nie počet odpracovaných dní.
Dovolenka za odpracované dni
Nárok na dovolenku za odpracované dni vzniká vtedy, keď zamestnanec v kalendárnom roku nevykonával prácu aspoň 60 dní. Týka sa to zamestnancov, ktorí ešte nemajú nárok na celú dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť, pretože ich pracovný pomer u zamestnávateľa netrval dlhšie ako 60 dní. Za každých 21 odpracovaných dní získava zamestnanec jednu dvanástinu svojho ročného nároku na dovolenku.
Mnoho ľudí si myslí, že počas skúšobnej doby nemôžu čerpať dovolenku, no zákon to nezakazuje. Po nástupe do nového zamestnania sa nárok na dovolenku počíta postupne.
Dĺžka dovolenky
Dĺžka dovolenky sa líši v závislosti od veku zamestnanca, charakteru práce a prípadnej starostlivosti o dieťa.
Základná výmera dovolenky
Štandardne má zamestnanec nárok na 20 pracovných dní dovolenky, čo predstavuje štyri týždne. Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne.
Predĺžená dovolenka
Zamestnanec, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov, má nárok na dovolenku v rozsahu 5 týždňov, teda 25 pracovných dní. Rovnako je to v prípade, keď sa zamestnanec trvale stará o neplnoleté dieťa. Toto postavenie vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámi, že sa trvale stará o dieťa.
Šesť týždňov, teda 40 pracovných dní dovolenky, má nárok pedagóg, vysokoškolský učiteľ alebo výskumný pracovník. V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje až na 8 týždňov.
Dodatková dovolenka
Dodatková dovolenka sa poskytuje zamestnancom, ktorí vykonávajú ťažké alebo zdraviu škodlivé práce. Ide napríklad o zamestnancov, ktorí pracujú v sťažených podmienkach, v zdravotníckych zariadeniach alebo vo výskumných organizáciách zriadených ústredným orgánom štátnej správy. Nejde o akéhokoľvek zamestnanca, ale o tých, ktorí spĺňajú podmienky § 106 ods. 1 Zákonníka práce. Dodatkovú dovolenku nemožno zamieňať s tzv. Extra dovolenkou, ktorú môže zamestnávateľ dohodnúť v kolektívnych zmluvách alebo pracovných zmluvách.
Krátenie dovolenky
Vymeškaná doba v práci môže spôsobiť krátenie základnej výmery dovolenky. Krátenie dovolenky má svoje limity a nie je ľubovoľným rozhodnutím zamestnávateľa.
Dôvody krátenia
Dovolenka sa kráti za neodpracované dni z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci, ako je dlhodobá pracovná neschopnosť pre chorobu, či pracovné voľno na žiadosť zamestnanca. Za prvých 100 zameškaných pracovných dní sa dovolenka kráti o 1/12 ročného nároku. Za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní sa kráti taktiež o 1/12.
| Počet zameškaných pracovných dní | Krátenie dovolenky |
|---|---|
| Prvých 100 dní | 1/12 ročného nároku |
| Každých ďalších 21 dní | 1/12 ročného nároku |
Výnimky z krátenia
Niektoré prekážky v práci sa však pre účely krátenia dovolenky posudzujú ako výkon práce, takže dovolenka sa v týchto prípadoch nekráti. Patria sem napríklad:
- Doba, po ktorú sa zamestnanec lieči na pracovný úraz alebo chorobu z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ.
- Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža.
Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá a môže byť dôvodom na krátenie.
Materské, materská dovolenka, rodičovský príspevok. Na čo máte nárok? | #materska
Čerpanie dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy, ale aj na úlohy a potreby spoločnosti. Zamestnávateľ je povinný určiť alebo umožniť čerpanie dovolenky v danom kalendárnom roku.
Plánovanie dovolenky
Vo väčšine firiem sú problematické letné prázdniny, Vianoce a dni okolo ostatných sviatkov, kedy by chcel mať voľno každý. Je vhodné, aby si zamestnanci "hodili do kalendára" dovolenku vopred, aby ich tím vedel, kedy nebudú dostupní. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby ju zamestnanec vyčerpal do konca tohto roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec sám, ale musí to oznámiť zamestnávateľovi písomne najmenej 30 dní vopred.
Aj keď zamestnanec môže navrhnúť dátum čerpania, jej schválenie je v kompetencii zamestnávateľa. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napríklad školské prázdniny alebo rodinné oslavy.
Pravidlá čerpania
Ak zamestnávateľ určuje dovolenku po častiach a nedohodnú sa inak, musí mať jedna časť aspoň 2 týždne. Dovolenku je zamestnávateľ povinný oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodnú inak. Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca daného kalendárneho roka, ktorému jej čerpanie prislúcha.
Zrušenie a preplatenie nákladov
Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov zrušiť dovolenku, alebo zamestnanca z dovolenky odvolať. V takomto prípade je však povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd.
Nevyčerpaná dovolenka
Zákonník práce hovorí, že celú dovolenku, na ktorú má zamestnanec nárok, by si mal vyčerpať do konca kalendárneho roka.
Prevod dovolenky
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať plný počet dní dovolenky v kalendárnom roku (napríklad pre prekážky v práci ako dočasná pracovná neschopnosť, materská alebo rodičovská dovolenka), zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu dovolenku tak, aby sa využila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie prenesenej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť jej čerpanie sám, ale musí to oznámiť zamestnávateľovi písomne najmenej 30 dní vopred.
Preplatenie dovolenky
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky je povolené len v prípade skončenia pracovného pomeru. Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku pri skončení pracovného pomeru, má nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Podľa zákona sa prepláca len tá časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.
Ďalšie dôležité aspekty
Príspevok na stravovanie a rekreáciu
Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici. Inak to podľa Zákonníka práce nie je pre zamestnávateľa náklad, ktorý si môže odpísať z daní.
Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Zamestnanec musí oň požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky. Za kalendárny rok môžete požiadať o príspevok iba u jedného zamestnávateľa. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak má zamestnanec pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži. Z rekreačného príspevku si môžete uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča manžela či manželky.