Plánovanie odchodu do dôchodku je pre mnohých Slovákov jednou z najdôležitejších finančných otázok života. Prechod z aktívneho pracovného života do zaslúženého odpočinku so sebou prináša nielen zmenu životného štýlu, ale aj potrebu zorientovať sa v spleti predpisov a nárokov, ktoré sú spojené so starobným dôchodkom. Okrem samotného dôchodku môžu mať zamestnanci nárok aj na takzvané odchodné, ktoré predstavuje určitú formu odmeny od zamestnávateľa.
Odchodné: Forma odmeny od zamestnávateľa
Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Výška odchodného
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné?
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Dôchodkové poistenie vs. „odpracované roky“
Medzi ľuďmi sa často skloňuje pojem „odpracované roky“ ako hlavné meradlo nároku na starobnú penziu. V praxi však Sociálna poisťovňa nepočíta dni, ktoré ste strávili fyzicky v práci, ale tie, za ktoré bolo zaplatené dôchodkové poistenie.
Reálne odpracovaný čas
Reálne odpracovaný čas vyjadruje obdobie, kedy ste vykonávali nejakú činnosť - či už ako zamestnanec, dohodár alebo podnikateľ. Problém nastáva, ak toto obdobie nie je pokryté odvodmi. Typickým príkladom je „práca načierno“ alebo práca na niektoré typy dohôd v minulosti, z ktorých sa dôchodkové poistenie neodvádzalo.
Obdobie dôchodkového poistenia
Na druhej strane, obdobie dôchodkového poistenia zahŕňa všetky dni, kedy bolo do systému zaplatené poistné. Sem patria nielen obdobia štandardného zamestnania, ale aj takzvané náhradné doby. Ide o časy, kedy ste reálne nepracovali, no štát za vás platil odvody (napríklad počas vojenskej služby do roku 2004 alebo počas starostlivosti o dieťa).
Zmeny po reforme v roku 2004
Najväčšie rozdiely pocítili ľudia po reforme v roku 2004. Kým pred týmto rokom sa napríklad štúdium na strednej či vysokej škole do dôchodku započítavalo automaticky, dnes už štúdium poistným obdobím nie je (pokiaľ si ho študent neplatí dobrovoľne).
Odchod do penzie po 40 odpracovaných rokoch
Od roku 2023 rezonuje najmä možnosť odchodu do penzie po 40 odpracovaných rokoch. V kontexte slovenského dôchodkového systému nejde len o čas strávený fyzicky v práci. Ide o obdobia, počas ktorých bolo za vás (alebo ste si sami) platili odvody na dôchodkové poistenie.
Čo sa započítava do 40 odpracovaných rokov:
- Obdobia, počas ktorých bolo za vás (alebo ste si sami) platili odvody na dôchodkové poistenie.
- Obdobie dôchodkového poistenia zahŕňa aj štúdium na strednej alebo vysokej škole do 31. decembra 2003, pričom sa započítava do výpočtu dôchodku. Toto štúdium sa zohľadní každému, kto v tom čase študoval, avšak je potrebné ho preukázať príslušnými dokladmi.
- Obdobia, za ktoré bolo poistné doplatené dodatočne (napr. pri prerušení poistenia, evidencii na úrade práce alebo počas štúdia po 16. roku života), ako aj obdobia získané pred 1. januárom 2004, kedy boli pravidlá benevolentnejšie.
- Čas poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2003, ak počas tohto obdobia trvalo aj dôchodkové poistenie (napr. z titulu zamestnania popri invalidnom dôchodku).
Čo sa nezapočítava do 40 odpracovaných rokov:
- Od 1. januára 2004 sa štúdium už nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a pri výpočte dôchodku sa automaticky nezohľadňuje. Študent si však môže po dovŕšení 16 rokov platiť dobrovoľné poistné, čím sa mu toto obdobie do dôchodku započíta.
- Obdobie, kedy ste boli evidovaní na úrade práce (či už s podporou alebo bez nej), sa do 40 rokov nezahrnie. Ak ste nezamestnaný, čas, počas ktorého ste evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto sa nezapočítava do dôchodku. Toto pravidlo platí pre obdobie nezamestnanosti po 31. decembri 2000. Počas evidencie štát za nezamestnaného hradí iba zdravotné poistenie, nie však dôchodkové.
- Ak bola osoba nezamestnaná v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, do dôchodkového poistenia sa započítava len tá časť evidencie na úrade práce, počas ktorej poberala podporu v nezamestnanosti. Ak nezamestnanosť nastala pred 1. januárom 2001, započítava sa celé obdobie evidencie na úrade práce do dôchodkového poistenia.
- Doby práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny (OČR) alebo poberania invalidného dôchodku, ak tieto doby neboli získané počas trvania pracovného pomeru, resp. dôchodkového poistenia.
- Doba dodatočného doplatenia poistného: Ak si spätne doplatíte poistné za školu alebo nezamestnanosť, pri 40 rokoch vám to nepomôže (tieto roky sa započítajú len pre výšku dôchodku, nie pre splnenie podmienky „odpracovania“).
Minimálna doba poistenia
Zjednodušene povedané: na to, aby ste v roku 2026 získali nárok na starobný dôchodok, musíte mať aspoň 15 rokov poistenia. Spoliehať sa na to, že „však som robil celý život“, sa nevypláca. Archívy firiem zanikajú, dochádza k chybám v nahlasovaní údajov a spomienky môžu klamať. Preto je potrebné overiť si vašu osobnú situáciu čo najskôr.
Finančné poradenstvo: Skontrolujte si svoj štátny dôchodok
Elektronický účet poistenca (EUP)
Ideálnym nástrojom je Elektronický účet poistenca (EUP) na portáli Sociálnej poisťovne. Tam si môžete skontrolovať, či sú všetky vaše zamestnania správne zaevidované a či váš zamestnávateľ skutočne odvádzal to, čo mal.
Dôchodková kalkulačka a finančné plánovanie
Spoliehať sa v dnešnej dobe výhradne na štátny dôchodok (1. pilier) je stratégia, ktorá so sebou nesie značné riziká. Hlavným problémom je demografická kríza. Starnutie populácie znamená, že počet dôchodcov narastá, zatiaľ čo počet ľudí v produktívnom veku klesá, čo vytvára tlak na udržateľnosť dôchodkového systému.
Miera náhrady
Miera náhrady, ktorá udáva percento z vášho posledného príjmu, ktoré dostanete ako dôchodok, môže byť v budúcnosti nižšia, ako očakávate.
Využitie dôchodkovej kalkulačky
Dôchodková kalkulačka na portáli Finančný Kompas je skvelým nástrojom na to, aby ste získali reálny obraz o svojej budúcnosti. Pomocou nej si môžete vypočítať odhadovanú výšku svojho dôchodku a naplánovať si ďalšie finančné kroky.
