Čerpanie dovoleniek je aktuálnou témou, s ktorou sa stretávajú zamestnávatelia a zamestnanci. Zákonník práce ustanovuje viacero pravidiel, ktoré je potrebné dodržiavať, aby sa zabezpečilo správne a spravodlivé rozdelenie voľna. Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Podľa Zákonníka práce má zamestnanec právo na dovolenku za kalendárny rok alebo za odpracované dni. Dovolenka je jednou z najobľúbenejších zamestnaneckých výhod. Zamestnanec za dovolenkový čas musí dostať náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za predchádzajúci kvartál.
Základný nárok na dovolenku
Štandardne má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok, čo predstavuje 20 pracovných dní pri štandardnom päťdňovom pracovnom týždni. Tento nárok platí pre všetkých zamestnancov, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy, bez ohľadu na typ úväzku. Zamestnanec, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, má nárok na päť týždňov dovolenky. Rovnako je to v prípade, keď sa trvale stará o dieťa.
Niektoré skupiny zamestnancov majú nárok na dlhšiu dovolenku. V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na 8 týždňov, teda 40 pracovných dní. Jej dĺžku môže upravovať aj kolektívna zmluva. Ak pracujete na niektorú z dohôd mimo pracovného pomeru (o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov, pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemáte.
Plánovanie a určovanie dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Cieľom tohto dokumentu je naplánovať rozloženie dovolenky zamestnancov na celý kalendárny rok. Operatívne je možné ho meniť. Napriek tomu, že dovolenku určuje zamestnávateľ, zamestnanec mu môže navrhnúť dátum, v ktorom by rád čerpal voľno. Pri určovaní dovolenky je však potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napr. školské prázdniny alebo rodinné oslavy. Zamestnávateľ musí prihliadať na úlohy firmy, ale aj na oprávnené záujmy zamestnanca (napr. prázdninové obdobie detí, plánovaná zahraničná cesta za rodinou a pod.). Zamestnávateľ je povinný oznámiť pracovníkovi začiatok a koniec dovolenky aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodnú inak. Uvedenú lehotu je možné skrátiť len s vaším súhlasom.
Štandardne by sa dovolenka mala čerpať vcelku alebo vo väčších časových úsekoch. Ak sa poskytuje vo viacerých častiach, aspoň jedna časť musí byť v trvaní najmenej dvoch týždňov. Zamestnanec sa však so svojim zamestnávateľom môže dohodnúť aj na inej dĺžke, ktorá bude obom stranám vyhovovať.
Väčšinou firiem sú problémové letné prázdniny, Vianoce a dni okolo ostatných sviatkov. Je to obdobie, kedy by chcel mať voľno každý a manažéri riešia zastupiteľnosť a dostupnosť ľudí na jednotlivých oddeleniach. Najjednoduchšie a najlacnejšie riešenie je „hodiť si do kalendára“ dovolenku vopred, aby váš tím vedel, kedy nebudete dostupní.
Nevyčerpaná dovolenka z predchádzajúceho roka
Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca daného kalendárneho roka, ku ktorému jej čerpanie prislúcha. V prípade, že u neho nastali prekážky v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka), resp. zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, presúva sa mu táto dovolenka do ďalšieho kalendárneho roka. Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku v aktuálnom roku (napr. pre pracovnú vyťaženosť alebo PN), nevyčerpaná časť sa automaticky prenáša do nasledujúceho kalendárneho roka.
Pokiaľ si zamestnanec nemôže vyčerpať plný počet dní dovolenky v kalendárnom roku, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa využila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Vyčerpať si ju však musí do konca príslušného kalendárneho roka.
Túžba nechať všetko za sebou a zmiznúť
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
Mnoho zamestnancov žije v omyle, že si môžu nechať zostatok dovolenky preplatiť k výplate. Odpoveď je v drvivej väčšine prípadov NIE. Zákonník práce uprednostňuje reálny oddych zamestnanca pred finančnou kompenzáciou. Podľa platnej legislatívy nie je možné preplatiť základné štyri týždne dovolenky, pokiaľ zamestnanec zostáva v pracovnom pomere. Ak si teda nestihnete do konca roka vybrať dovolenku za predchádzajúci rok aspoň tak, aby sa vyčerpala v celom základom rozsahu 4 týždňov, zbytočne vám prepadne.
Preplatenie dovolenky je možné len v špecifických prípadoch:
- Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku, ktorá presahuje 4 týždne základnej výmery (t.j. zvyčajne dni navyše pre starších zamestnancov alebo benefitná dovolenka), táto časť môže byť preplatená.
- Za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky môžete žiadať o preplatenie náhrady mzdy len vtedy, ak vám nemohla byť poskytnutá z dôvodu skončenia vášho pracovného pomeru.
Krátenie dovolenky
Mnoho zamestnancov je nemilo prekvapených, keď zistia, že ich nárok na dovolenku je zrazu nižší, než predpokladali. Zákonník práce (§ 109) presne definuje situácie, kedy dochádza k takzvanému kráteniu dovolenky. Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku zamestnanca len v presne určených prípadoch podľa Zákonníka práce. Toto je najtvrdší nástroj v rukách zamestnávateľa.
Nárok na dovolenku sa znižuje najmä pri dlhodobej neprítomnosti v práci - napríklad pri rodičovskej dovolenke, dlhodobej PN alebo výkone verejnej funkcie. Krátenie prebieha postupne, a to o 1/12 za prvých 100 zameškaných pracovných dní a následne o ďalšiu 1/12 za každých ďalších 21 dní neprítomnosti.
Osobitným prípadom je neospravedlnená absencia alebo výkon trestu odňatia slobody, kde sa dovolenka kráti automaticky. Ak zamestnanec bez ospravedlnenia neprišiel do práce, môže prísť až o 4 dni dovolenky.
Naopak, nemožno krátiť dovolenku zamestnancom na materskej, otcovskej dovolenke alebo dočasne práceneschopným pre pracovný úraz. Kým pri bežnej PN alebo rodičovskej dovolenke sa nárok kráti, materská dovolenka sa pre účely dovolenky posudzuje ako výkon práce.
Odvolanie z dovolenky
Aj ten najlepšie naplánovaný pracovný rok môže priniesť nečakané situácie, keď firma jednoducho nemôže fungovať bez kľúčového zamestnanca. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľom odvolať zamestnanca z dovolenky, ak si to vyžadujú prevádzkové dôvody. Zamestnávateľ má v takomto prípade povinnosť uhradiť zamestnancovi všetky preukázateľné náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia - napríklad storno poplatky za dovolenku, výdavky na predčasný návrat či iné nevyhnutné výdavky.
Ak sa firme blíži obdobie zvýšenej pracovnej záťaže, odporúča sa strategicky plánovať čerpanie dovoleniek tak, aby sa predišlo nutnosti ich prerušovania.
Najčastejšie porušenia Zákonníka práce
Najčastejšie porušenia ustanovení Zákonníka práce u zamestnávateľov v tejto oblasti sa za posledné roky týkajú neurčenia plánu dovoleniek, porušenia povinnosti určiť čerpanie základnej výmery dovolenky, nevyplatenia náhrady mzdy za dovolenku pri skončení pracovného pomeru, ako aj nevyplatenia náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku.