Dovolenka je neoddeliteľnou súčasťou pracovného života každého zamestnanca. Ovplyvňuje nielen osobný oddych, ale aj sumu, ktorá je zamestnancovi za jeho prácu vyplatená. Každý zamestnanec má právo na čerpanie dovolenky, avšak podmienky a výpočet nároku sa môžu líšiť v závislosti od rôznych faktorov, ako je dĺžka pracovného pomeru, rozvrhnutie pracovného času a prípadné prekážky v práci. Tento článok sa zameriava na podrobné vysvetlenie nároku na dovolenku, s dôrazom na prípady dlhodobých 12-hodinových zmien.
Právny rámec dovolenky
Právo na dovolenku upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“). Ten definuje dovolenku ako obdobie, kedy zamestnanec neplní pracovné povinnosti, no nestráca svoj príjem. Počas čerpania dovolenky má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Dôležité je rozlišovať medzi rôznymi druhmi dovolenky, pričom tento článok sa zameriava na tzv. dovolenku na zotavenie.
Základné podmienky nároku
Podľa § 101 Zákonníka práce má zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Zákon teda pri určení dovolenky nerozlišuje, či ide o skrátený alebo plný pracovný úväzok. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Ak zamestnanec nevykonával prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, vznikne mu nárok na dovolenku za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní má nárok na 1/12 dovolenky za kalendárny rok.
Výmera dovolenky
Podľa § 103 ZP je základná výmera dovolenky najmenej štyri týždne (20 pracovných dní). Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov (25 dní). Nárok si musia títo zamestnanci u zamestnávateľa uplatniť písomne. Kratší pracovný čas zamestnanca nemá vplyv na základnú výmeru dovolenky.
Kedy môže ísť tréner na dovolenku?
Pomerná časť dovolenky
Ak pracovný pomer netrval nepretržite celý kalendárny rok, má zamestnanec nárok na pomernú časť dovolenky. Týmto ustanovením je určené, že zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania (výkonu práce) aspoň 60 dní v kalendárnom roku a v priebehu kalendárneho roka zmenil zamestnanie, prislúcha pomerná časť dovolenky v dĺžke jednej dvanástiny za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru. Právo na pomernú časť dovolenky tak vznikne zamestnancovi len pri súčasnom splnení týchto dvoch hmotnoprávnych podmienok, ak pracovný pomer zamestnanca k zamestnávateľovi netrval celý kalendárny rok, a ak zamestnanec odpracoval najmenej 60 dní v tomto kalendárnom roku. Pravidlá zaokrúhľovania zákonník práce neobsahuje a je na rozhodnutí zamestnávateľa, aké zaokrúhľovanie zvolí. V prípade ak by uplatnil zaokrúhľovanie nadol, mohlo by ísť o rozpor s § 1 ods. 6 ZP zásada výhodnosti pre zamestnanca - zaokrúhlenie dole nie je pre zamestnanca výhodné. Podľa Zákonníka práce máte nárok na pomernú časť dovolenky iba za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru. V prípade, že zamestnanec neodpracuje celý kalendárny rok, má nárok na pomernú časť dovolenky. Horný limit dovolenky môže byť stanovený na 1/12 ročného nároku za každý celý odpracovaný mesiac.
Dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase (12-hodinové zmeny)
Nárok zamestnancov na dovolenku, ktorí pracujú v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase (napríklad 12-hodinové zmeny), upravuje § 104 ZP v zmysle ktorého: „Ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 87), patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.“
Výpočet dovolenky pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času
Pri výpočte dovolenky určovanej v pracovných dňoch je potrebné zistiť priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v kalendárnom roku podľa rozvrhu pracovných zmien zamestnanca na jeden týždeň. Tento počet sa vynásobí počtom týždňov - výmerou dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok, a výsledok je celkový počet pracovných dní, ktorý zamestnancovi prislúcha z titulu dovolenky.
Vzorec pre výpočet dovolenky pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase:
X / Y = Z
Z x V = N
- X - počet odpracovaných zmien, ktoré podľa harmonogramu pripadajú na zamestnanca v kalendárnom roku
- Y - počet týždňov v kalendárnom roku (konštanta 52,1785 týždeň/rok)
- Z - počet pracovných dní pripadajúci priemerne na jeden týždeň dovolenky
- V - výmera dovolenky, počet týždňov dovolenky, na ktorú má zamestnanec v zmysle Zákonníka práce nárok
- N - počet dní dovolenky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok
Príklad výpočtu:
Zamestnanec, ktorý má nárok na 20 dní dovolenky (výmera dovolenky je 4 týždne) a má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, pričom jeho pracovná zmena trvá 11,5 hodiny (12-hodinová zmena zahŕňa 30 minút prestávky, t. j. 11,5 hodiny pracovného času) je podľa harmonogramu zmien plánovaný fond pracovného času zamestnanca vrátane platených sviatkov 2 088 hodín.
Výpočet:
X = 2 088 hodín / 11,5 hodiny/zmena = 181,57 zmien podľa harmonogramu
Z = 181,57 zmien / 52,1785 týždňov = 3,479 ≈ 3,5 pracovného dňa/týždeň dovolenky
N = 3,5 pracovného dňa/týždeň * 4 týždne dovolenky = 14 dní dovolenky
V zmysle vyššie uvedeného by zamestnancovi vznikol nárok na 14 dní dovolenky.
Dva spôsoby určenia výmery dovolenky
V praxi sa pri určení ročnej výmery dovolenky u zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom uplatňujú dva spôsoby určenia výmery dovolenky:
- Pri prvom z nich sa ročná výmera dovolenky „neprepočítava“ a pri jej určení sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov. Jeden deň (neprepočítanej) dovolenky je doba zodpovedajúca dĺžke pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, bez ohľadu na skutočnú dĺžku pracovnej zmeny v hodinách pripadajúcu podľa rozvrhu práce na konkrétny deň. Pri poskytovaní náhrady mzdy za dobu čerpania dovolenky sa však vychádza z počtu pracovných hodín, ktoré pripadajú na konkrétny pracovný deň zamestnanca.
- Pri druhom spôsobe sa pri určení výmery dovolenky vychádza z priemerného počtu pracovných dní (pracovných zmien), ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň zamestnanca, t. j. nárok na dovolenku sa „prepočítava“. Zamestnancovi v takomto prípade nevznikne nárok na dovolenku v rozsahu 20, resp. 25 dní, ale menej; nepôjde však ku kráteniu dovolenky - ide len o iný spôsob určenia ročnej výmery dovolenky. Jeden deň (prepočítanej) dovolenky predstavuje dobu, ktorá predstavuje dĺžku pracovnej zmeny zamestnanca, ktorú mal zamestnanec v konkrétny deň odpracovať (prípadne doba, ktorá zodpovedá priemernej hodinovej dĺžke pracovnej zmeny, ak majú zamestnanci vymedzené rôzne dĺžky pracovných zmien).
Bez ohľadu na to, ktorý zo spôsobov zamestnávateľ použije, zamestnanec má v oboch prípadoch nárok na základnú výmeru dovolenky (ktorú ustanovuje Zákonník práce) zachovaný.
Krátenie dovolenky
Právo na dovolenku nie je absolútne a môže dôjsť ku kráteniu dovolenky, ak zamestnanec neospravedlnene zamešká prácu. Za každých 100 neospravedlnene zameškaných hodín môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o jeden až dva dni. Krátenie dovolenky má však svoje limity a zamestnávateľ nemôže svojvoľne znížiť nárok zamestnanca na dovolenku na nulu. Dôležité osobné prekážky v práci, ako napríklad práceneschopnosť pre chorobu, nemôžu byť dôvodom na krátenie dovolenky.
Čas na PN sa nepovažuje za čas s odpracovanými dňami pre účely dovolenky. Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce, a riadna dovolenka sa preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku. Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá. Nárok na dovolenku sa v takom prípade kráti, ak zamestnanec pre dôležité osobné prekážky v práci, ktoré sa posudzujú ako výkon práce (napr. ošetrovanie člena rodiny, materská dovolenka, otcovská dovolenka, rodičovská dovolenka muža, výkon funkcie v odborovej organizácii), neodpracuje v kalendárnom roku 100 dní.
Čerpanie dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ, pričom je povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred (toto obdobie môže byť kratšie len so súhlasom zamestnanca). Dovolenku je možné rozdeliť na viacero častí, no aspoň jedna časť by mala byť minimálne dva týždne, ak sa nedohodne so zamestnancom inak. Zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie dovolenky počas obdobia, kedy je zamestnanec na PN, materskej či rodičovskej dovolenke. Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok na deň dovolenky, je povinný mu určiť náhradné voľno na iný deň. Zamestnávateľ pri čerpaní dovolenky by mal prihliadať nielen na úlohy, ktoré musí zamestnanec vykonať, ale aj na záujmy zamestnanca. V určitých prípadoch môže zamestnávateľ nariadiť po dohode so zamestnancami aj hromadné čerpanie dovolenky, a to najmä ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Ak si dovolenku nevyčerpáte do konca kalendárneho roka, prenáša sa do nasledujúceho roka. Čerpanie prenesenej dovolenky vám zamestnávateľ musí určiť najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, aby ste ju do konca toho roka stihli vyčerpať. Ak dovolenku neminiete ani do konca nasledujúceho roka, s najväčšou pravdepodobnosťou vám prepadne. Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Nevyčerpanú dovolenku nie je možné preplatiť, s výnimkou skončenia pracovného pomeru. Podľa zákona sa prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.
Informácie o dovolenke na výplatnej páske
Aktuálny zostávajúci počet dní dovolenky by ste mali mať uvedený vo Vašej výplatnej páske. Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce.
Kedy môže ísť tréner na dovolenku?
Príspevky súvisiace s prácou
Príspevok na stravovanie
Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici. Inak to podľa Zákonníka práce nie je pre zamestnávateľa náklad, ktorý si môže odpísať z daní. Nárok na zabezpečenie stravovania sa posudzuje v každom pracovnom pomere osobitne. Nezáleží pritom, či ide pracovné pomery u jedného zamestnávateľa alebo u viacerých.
Príspevok na rekreáciu
Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Ak ste zamestnanec, musíte oň požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky. Za kalendárny rok môžete požiadať o príspevok iba u jedného zamestnávateľa. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak máte pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži. Z rekreačného príspevku si môžete uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča manžela či manželky.